Adaptácia románu

Neil Jordan priznáva, že pri spracovaní románu urobil značné zmeny. Takéto zmeny vychádzajú väčšinou z túžby filmára previesť niektoré fantastické prvky v knihe do reálnejších požiadaviek kina.

„Príbeh v tejto knihe nestačil,“ vysvetľuje Pat McCabe. „…bola to taká séria fantázií. Bolo ťažké uchopiť ju a zapracovať do príbehu, ktorý by bežal na plátne. Musel mať presný koniec – to je základ filmu.“

„Vždy som cítil, ako by tá kniha bola sériou náčrtov,“ vraví Jordan. „Bola to jej štruktúra, ktorá mi umožnila zájsť do niekoľkých odlišných oblastí, ktoré Pat v knihe nepreskúmal. Keď som s tým začal, Pat bol nadšený. Prepracovali sme knihu a stalo sa z toho iné rozprávanie, hoci sa všetko začalo z rovnakého miesta. Premýšľal som o tom ako o írskom Candide a snažil som sa v tomto duchu zostaviť scenár. Začal som skúmať bežnú realitu – čo by tieto postavy skutočne urobili a kam by smerovali – napr. Patrickovo pátranie po matke, čo by sa stalo, keby ju naozaj stretol. V knihe sa s matkou nikdy nestretol – tento nápad vyšiel od nás samých a vyvolával rôzne scény a možnosti. Akonáhle som potom začal preberať všetky možnosti úprav, celá vec sa ešte viac obohatila.“

Prioritou pre týchto dvoch spisovateľov bolo určiť rozprávača. Kniha núkala niekoľko možností, ale keď sme začali písať, Jordan dostal nápad. „Jedným z prvých obrazov tohto príbehu sú červienky ďobkajúce do zamrznutých fľašiek s mliekom, tak som si povedal: „prečo by nemohli ten príbeh rozprávať červienky“… a v tej chvíli mi všetky časti príbehu zapadli do seba.“

Ďalšou zmenou bolo aj pomenovanie dievčenskej verzie Patricka – Kitten. V knihe sa Patrick ako dievča volal Pussy, ale Jordanovi sa meno Kitten zdalo krajšie. Omnoho väčšou zmenou príbehu však bola postava otca Bernarda – miestneho farára, ktorý v knihe Patrickovu matku znásilní, donúti ju vzdať sa dieťaťa a odísť do Londýna, zatiaľ čo on zostáva nepotrestaný a chránený dedinským, patriarchálnym ľudom. V scenári ho McCabe zmenil na láskavejšieho muža.

Zmena farárovho charakteru pripravila scénu aj pre záver filmu, ktorý McCabe chcel. „Neil obrátil hľadanie matky v nájdenie otca, takže sme mali šťastný koniec… a dokonca aj priestor pre spásu.“ McCabe ešte dodáva: „Patricka sme tiež trocha upravili. Nie je taký popudlivý a defenzívny ako v knihe, má v sebe viac jemnosti a súcitu… Je to veľmi zaujímavý príbeh, pretože tu máte postavu dobrotivého farára a vzťah medzi ním a jeho synom, ktorý skončí pozitívne. Toto v írskom filme či literatúre nájdete len veľmi zriedka.“