Braňo Ondruš: Mám svoju výhru

ETV: V médiách ste s prestávkou jedenásť rokov. Je moderovanie správ a reprodukovanie názorov iných ešte pre vás zaujímavé?B.O.: Do istej miery áno, ale mám pocit, že som viac hlásateľ ako moderátor. Prečítať pár viet nie je pre mňa zaujímavé, skôr pracovať s textom, so správami, s ľuďmi, zisťovať si informácie. Veľkou výhodou je, že hlásim správy obtýždeň, takže sa môžem venovať aj iným aktivitám.ETV: Po vašom boku sa v štúdiu vystriedali viaceré partnerky. S ktorou ste si najviac rozumeli?B.O.: Najlepšie sa mi možno spomína na Anetku Pariškovú, pretože bola prvá a v Markíze sme tvorili stabilnú dvojicu. V JOJ-ke som pracoval po boku viacerých kolegýň, ale z hľadiska moderátorského výkonu sa mi najlepšie pracovalo so Zuzkou Hajdu. Páčila sa mi jej uvoľnenosť a bezprostredné, spontánne hlásenie. V tomto smere bola mojím vzorom. Podľa mňa je to aj istý znak profesionality, pretože ona nemala problém v priebehu čítania správ text zmeniť. Niekedy povedala polovicu vecí inak, ako mala napísané, pričom divák si to vôbec nevšimol. Keď som ju prekvapil nejakou otázkou, vždy vedela reagovať. Ale na druhej strane, občas jej spontánnosť prechádzala až do nedisciplinovanosti.ETV: Kedysi ste snívali o vlastnej politickej relácii. Už ste ten sen zavrhli?B.O.: Človek musí mať za sebou poriadny objem životných skúseností, aby robil dobrú politickú reláciu. Pre politika by mal byť moderátor dostatočne silným a aj nepríjemným partnerom. Nevzdávam sa myšlienky na takúto prácu, ale momentálne robím na iných veciach, ktoré ma zaujímajú. Ak by raz takáto možnosť prišla, privítal by som ju. ETV: Váš kolega Ľuboš Sarnovský je nielen moderátor, ale aj manažér PR oddelenia v JOJ-ke. Neláka aj vás robiť ešte niečo iné v televízii?B.O.: Naša televízia plánuje posunúť internetové služby dopredu a súčasťou tohto projektu som aj ja.ETV: Vyštudovali ste politológiu, ale stále vás to k novinárčine ťahá...B.O.: Od malička som chcel byť novinárom a väčšinu svojho života, vrátane študentských čias, sa tomu venujem. Povolaním sa cítim byť novinár.ETV: Publikujete články a šéfujete aj mimovládnej organizácii Partnerstvá pre prosperitu. O čo sa v nej snažíte?B.O.: Táto mimovládna organizácia sa venuje informatizácii. Jednou z priorít Európskych fondov je informatizácia v najrozličnejších oblastiach. V kultúrnej oblasti EÚ roky presadzuje digitalizáciu knižničných fondov. A to je oblasť, o ktorú sa zaujímame.ETV: Akú výhodu bude mať knižničná digitalizácia pre ľudí?B.O.: EÚ v najbližšom čase poskytne miliardy eur na to, aby knižnice prešli do digitálnej podoby. Cieľom je vytvoriť virtuálnu celoeurópsku univerzitnú knižnicu, v ktorej si ktokoľvek bude môcť požičať odbornú či vedeckú knihu. Je to úžasná vec na podporu vzdelávania, najrýchlejší a najjednoduchší prístup k infomáciám. Slovenská národná knižnica v Martine už pred niekoľkými rokmi zakúpila veľký skener, ktorý digitalizuje staré knihy. Sám si obracia strany, skenuje ich a zároveň aj uchováva, lebo papier sa po určitom čase rozpadne na prach. ETV: Ste poslancom mestského zastupiteľstva v Stupave. Zastupujete v ňom konkrétnu stranu?B.O.: Nie, som nezávislý kandidát a to je aj výsledkom mojich doterajších politických skúseností. Mal som ponuky, ale nekandidoval som za žiadnu politickú stranu a v tejto chvíli ani nepripúšťam svoj návrat do veľkej politiky. Komunálna je predsa len trochu iná. Doteraz som pôsobil v rade školy v Stupave, kde chodia moje deti a často som riešil veci s poslancami i primátorom. Aj ľudia si zvykli chodiť s problémami za mnou, a nie za poslancami, v nádeji, že odvysielaním ich sťažnosti v televízii im pomôžem. Vtedy som zistil, že ako poslanec by som mohol ich veci vyriešiť.ETV: Tým, že ste mediálne známy, ľahšie sa otvárajú pred vami dvere, ktoré bežne zostávajú zatvorené?B.O.: Mám to jednoduchšie v tom, že ma ľudia poznajú a nemusím vysvetľovať, kto som. Pomocou novinárskeho preukazu sa dostanem do parlamentu a tam si na chodbe odchytím poslanca, s ktorým potrebujem hovoriť. A pomáha mi aj to, že mám veľké množstvo kontaktov. Takže ako novinárovi a nezávislému komunálnemu poslancovi sa mi dvere do akejkoľvek politickej strany otvárajú ľahšie.ETV: Keď neuvažujete o návrate do veľkej politiky, asi s ňou nemáte dobré skúsenosti...B.O.: Tri roky vo veľkej politike bola dosť zlá skúsenosť, ale veľmi užitočná. Neľutujem teda, že som to absolvoval. V komunálnej politike rozhoduje o úspechu alebo neúspechu váš výkon a ľudia z okolia. Ak pre nich niečo robíte, ocenia to a pôjdu vás voliť. Vo vysokej politike oveľa viac rozhodujú stranícke záujmy, intrigy, a to ma odrádza.ETV: V Celebrity CAMPE ste s pánom Kaníkom sem-tam konfrontovali názory na politiku. Našli ste nakoniec spoločnú reč?B.O.: Našli, ale najmä vtedy, keď sme sa nerozprávali o politike. To je však úplne prirodzené. On je pravičiar, ja ľavičiar.ETV: Aký je váš názor na „silnú päťku“? Myslíte si, že aj v živote sa ľahšie presadzujú a vyhrávajú ľudia im podobní?B.O.: Jedným z princípov hry bolo vytvorenie spojenectva ľudí, ktorí sa dohodli, že sa nebudú medzi sebou vyhadzovať. To, čo by som im vyčítal, je, že hru brali príliš vážne. Pre mňa bolo dôležité správať sa tak, ako v bežnom živote. Ľudia so širokými lakťami v tomto svete, ktorý žijeme, sú často úspešnejší ako tí, ktorí ich nemajú. Ale mne sa to nepáči a vôbec ma netrápi, že v niektorých veciach nedosiahnem úspech. Nakoniec, nie som neúpešný. Všetko je vecou priorít.ETV: Reakcie divákov a ich vyjadrenia na internete boli na vás veľmi pozitívne...B.O.: A to je moja výhra, ktorá sa nedá vyvážiť piatimi miliónmi. Asi to vyznie neskromne, ale považujem sa za najúspešnejšieho účastníka Celebrity CAMPU.ETV: Nekomplikuje vám život zmysel pre spravodlivosť?B.O.: V podstate som absolútny sebec, pretože mne sa dobre žije ako otvorenému, čestnému a spravodlivému človeku, a tak sa aj správam. O tom, že viem vystihnúť vkus väčšiny, svedčia reakcie divákov. To však neznamená, že nemám spoločenské hranice a každému hneď poviem, čo si myslím.ETV: Na Filipínach si z vás kolegovci uťahovali, že ste jediný muž na Slovensku, ktorý plakal za vlastnou ženou. Čo pre vás rodina znamená?B.O.: Nedémonizoval by som to, pretože aj ja mám chvíle, keď som z rodiny unavený a uprednostňujem prácu, možno viac pred manželkou Soničkou ako deťmi, ale dlho bez nich nevydržím. Na ostrove bolo viac emotívnych impulzov, a keď som dostával od manželky a detí krásne esemesky, objavili sa i slzy. My však tiež máme bežné manželské problémy, občas nakričím na deti, alebo som rád, keď si ich niekedy rodičia zoberú na víkend. Aj ja si chodievam sadnúť von s kamarátmi, bez detí a bez manželky, dokonca i so Sagvanom, keď príde do Bratislavy. V podstate som dosť obyčajný človek.ETV: Koľko vám pracovná vyťaženosť dovolí venovať sa deťom?B.O.: Snažím sa nájsť si na ne čas. Keď nemoderujem, tak pracovné aktivity na popoludnia minimalizujem a venujem sa deťom a pomáham Soničke, ktorá je zamestnaná v PR agentúre. Má pohyblivý pracovný čas, takže sa dopĺňame. Niekedy zostane v práci dlhšie, alebo si ide zasa ona posedieť s kamarátkami.ETV: Máte na dnešné pomery dosť veľkú rodinu. Asi nie je jednoduché uživiť ju a ešte aj postaviť dom...B.O.: Mám zamestnanie, v ktorom som veľmi dobre zaplatený. V združení Partnerstvo za prosperitu pracujem zadarmo a ako poslanec zastupiteľstva dostávam odmenu tisíc korún mesačne. My však nemáme extrémne výdavky. Dlho sme nechodili ani na dovolenky k moru. Vlani sme boli v Chorvátsku a tento rok sa tam chystáme znovu.ETV: Netajíte sa tým, že máte štyri deti, no najstaršiu Luciu (13) nemáte so svojou manželkou...B.O.: Narodila sa mi so ženou, ktorú som si nechcel vziať za manželku. Takže Lucka je moje nemanželské dieťa, ktoré sa narodilo v čase, keď som ešte nebol zadaný. Potom som sa oženil so Soničkou a máme tri deti, Katku (12), Jakuba (9) a Martina (4). Lucka žije so svojou mamou a ja si ju niekedy brávam na víkendy.ETV: Domáce práce máte v malíčku. Čo vám okrem obšívania a vysávania ešte ide od ruky?B.O.: Odkedy máme rodinný dom, tak najradšej kosím trávu klasickou kosou. Môj kamarát, Lukáš Janoška z Pohorelej, organizuje majstrovstvá v kosení. Po štyroch rokoch kosenia mi povedal, že sa ich už môžem zúčastniť aj ja. Tak sa na ne chystám.ETV: Kde ste sa naučili kosiť?B.O.: Dvaja kamaráti z dediny mi to ukázali, a potom som si už len zdokonaľoval techniku. Okolo domu, kde sa hrajú deti, sekám trávnik elektrickou kosačkou, ale už štyri roky kosím 16-árovú záhradu klasickou kosou. A to je lepšie, ako ísť cvičiť do fitka. VizitkaNARODENÝ: 1973, Levoča
ZNAMENIE: Baran
BEZ ČOHO BY NEMOHOL ŽIŤ: Dlhšie bez internetu
ČO K ŽIVOTU NEPOTREBUJE: Dovolenku pri mori
AKO VIDÍ SÁM SEBA: Považujem sa za hrdinu, pretože som sám so sebou vydržal už 34 rokov. A tí, čo ma dobre poznajú, vedia, že je to poriadna fuška.