Čierna hora
16. 1. 2007, 16:04 (aktualizované: 11. 7. 2024, 14:33)
Zdroj: Archív
Montenegro
| Názov krajiny: | Čierna Hora |
| Rozloha: | 14 026 km2 |
| Počet obyvateľov: | 684 736 (2007) |
| Štátne zriadenie: | republika |
| Geografická poloha: | juhovýchodná Európa. Mapa Čiernej Hory |
| Časové pásmo: | Slovensko 0 hod. |
| Podnebie: | Na pobreží Čiernej Hory sa letné teploty šplhajú nad 30°C. V horských oblastiach dosahujú okolo 21°C. V januári na pobreží klesajú na 8°C, v horách na priemerné -3°C. Aktuálne počasie vo svete |
| Hlavné mesto: | Podgorica |
| Mena: | euro (EUR) |
| Jazyky: | Srbský - Ijekavský dialekt (úradný); bosniansky, albánsky, chorvátsky |
| Správne členenie: | 21 municipalít (opštini) |
| Národnost. zloženie: | Čiernohorci (43%), Srbi (32%), Bosniaci (8%), Albánci (5 %) iné národnosti |
| Náboženstvo: | pravoslávne, islam, katolícke |
| Diplomatické zast.: | Adresa Veľvyslanectva SR v Belehrade: Ambasada Slovačke Republike Bulevar Umetnosti 18 110 70 Beograd Republika Serbija Tel. č.: +381/11/22 23 800 Fax:+381/11/22 23 820 |
| Víza a doklady: | Na vstup do Čiernej Hory nepotrebujú obyvatelia SR vízum; bez víza možno zotrvať v krajine 90 dní - platí to pre turistov, tak aj pre prichádzajúcich kvôli obchodným záležitostiam. Ministerstvo zahraničných vecí SR |
Dejiny:
Prvými obyvateľmi oblasti boli Ilýri. Nasledovali ich Kelti a Rimania. V polovici šiesteho storočia sem prišli slovanské kmene. V roku 1217 si samostatnosť od Byzancie vybojovalo srbské kráľovstvo. Jeho krátku existenciu na 500 rokov prerušili osmanskí Turci. Neskôr sa mesto Podgorica stalo centrom odporu srbského obyvateľstva. V roku 1876 sa Čierna Hora po boku Srbska zapojila do vojny proti Turecku. Po srbskom víťazstve získala dôležité regióny na jadranskom pobreží. Po prvej svetovej vojne sa krajina stala súčasťou Juhoslávie. V roku 1941 sa Juhoslávia stala nemeckým spojencom. Ľudia vtedajší režim zvrhli, a Nemci krajinu napadli. Čierna Hora sa stala súčasťou Talianska. Juhoslávia si nezávislosť aj po druhej svetovej vojne udržala.
Jej vodcom sa stal Josip Broz Tito. Bosna a Herzegovina, Čierna Hora a Macedónsko sa stali republikami a Juhoslávia sa stala federáciou. V roku 1987 sa vďaka nacionalistickej rétorike stal prezidentom Slobodan Miloševič. Jeho víziu „Veľkého Srbska“ nezdieľali Chorváti a Slovinci a v júni 1991 vyhlásili nezávislosť. Federálna armáda okamžite napadla Slovinsko. Za mesiac boli vojská zo Slovinska odvolané, ale v Chorvátsku sa začala skutočná občianska vojna. Do prímeria v januári roku 1992 bolo spáchaných zabitých mnoho civilistov na oboch stranách. Nezávislosť Chorvátska a Slovinska bola uznaná Európskou Úniou. Čierna Hora zostala súčasťou Juhoslávie a vojna v Bosne a Hercegovine sa začala.
V roku 1996 bola Bosna rozdelená na Srbskú republiku a Chorvátsko-moslimskú úniu. Krajina zostala zničená vojnou, historické mestá boli v ruinách, turistický bol úplne zničený. Po odmietnutí autonómie začala provincia Kosovo žiadať samostatnosť. Federálna armáda reagovala brutálne, stovky ľudí bolo zabitých. Na Srbsko bolo uvalené embargo, ale vojna pokračovala. Začiatkom roku 1999 začalo NATO s bombardovaním Belehradu. V júni 1999 bolo medzi Juhosláviou a NATO uzavreté krehké prímerie. Po sfalšovaných voľbách v októbri 2000 začali ľudia požadovať Miloševičovu demisiu. Po bojoch s políciou, rozbití parlamentu a po 12 hodinových protestoch sa Vojislav Koštunica deklaroval ako nový prezident. Juhoslávia bola prijatá do OSN, začalo sa vyšetrovanie vojnových zločinov, a provincia Kosovo dostala zvláštny dohľad OSN.
3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko prevzalo po ňom nástupníctvo.
Musíte vidieť:
Budva – najlepšie pláže na čiernohorskom pobreží
Kotor – mesto založené na útesoch najdlhšieho juhoeurópskeho fjordu
Durmitor - dramatický, ľadovcom vyrezaný národný park s osemnástimi jazerami
Čiernohorské národné múzeum – história Čiernohorcov od slovanských čias až po obdobie Juhoslávie
Stari Bar – dnes archeologické nálezisko, kedysi jedno z dôležitých centier Jadranského pobrežia
Ako cestovať:
www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk
Bezpečnost. riziká:
Podmienky pre pobyt v krajine sa zdajú byť vhodné. Závisia na ďalšom politickom vývoji. Odporúča sa vyhnúť cestám do albánsko-kosovského pohraničia. Ide o regióny ležiace na juhovýchod od Podgorice, pohorie Prokletije a na pobreží o oblasť okolo albánskej hranice až po mesto Ulcinj.
Zdravotníctvo: je oproti SR na nižšej úrovni, V akútnych prípadoch by mala byť zdravotná starostlivosť poskytovaná bezplatne.
Doprava:
Letecky: Čiernohorské aerolínie lietajú z Podgorice do Budapešti, Frankfurtu a Zürichu. Spoločnosti Austrian Airlines, Alitalia a Lufthansa majú pravidelné linky do Podgorice. Juhoslovanské aerolínie JAT lietajú do Podgorice a mesta Tivat niekoľko krát do dňa.
Cestná doprava: Vodičom stačí národný vodičský preukaz. Autá potrebujú poistenie, ktoré sa kupuje na hraniciach. Na cestách sa odporúča dodržiavať rýchlosť. Autobusy jazdia skoro do všetkých čiernohorských miest. Autopožičovne VIP, Hertz, Europcar a Net Rent-a-Car majú v Belehrade a vo väčších mestách svoje kancelárie.
Vlakom: Do Čiernej Hory jazdia vlaky z Belehradu. Ostatné vlaky sú obmedzené, veľmi zaujímavá je trať do mesta Bar.
Loďou: medzi mestom Bar a talianskym Bari pravidelne premáva trajekt.
Internet: (.me)
www.visit-montenegro.com/tourism-mi.htm
Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno)
Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Jota.cz, Baset.cz, Freytagberndt.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com, Marcopolo.de
Prečítajte si aktuálne správy z Čiernej Hory na Bleskovky.sk
Bez záruky:
Kurióznym exponátom národného čiernohorského múzea je kabát kniežaťa Danila. Kabát je vystavený v zbierke zbraní tak, aby ste videli diery po nábojoch, ktoré knieža usmrtili.
