Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Cvičila až do odpadnutia. Ďalej to už nemusela vydržať

Ilustračné foto.

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Trénujú až do odpadnutia, desaťkrát denne kontrolujú svoj obraz v zrkadle a zakaždým sú ešte nespokojnejšie. Nepáči sa im tvar nosa, ani kvalita vlasov.

Nepozdáva sa im silueta zadku a vytŕčajúce brucho. Vyrážka na brade ich dokáže priviesť do zúfalstva. Poviete si, no a čo? Keď nemajú iné starosti, aspoň žijú zdravo a sú čoraz krajšie. Je to však naozaj problém. Chorobná úzkosť až posadnutosť z nesúladu tvarov, tzv. dysmorfofóbia prenasleduje čoraz viac dievčat a žien. Hoci je to typicky ženská fóbia, ani muži voči nej nie sú imúnni. O dospievajúcich dievčatách a chlapcoch ani nehovoriac.

Čo je to dysmorfofóbia?

Je to chorobná úzkosť z nesúladu tvarov, ktorá prenasleduje najmä ženy v každom veku. Touto poruchou trpia milióny žien na celom svete, ktoré ju udržiavajú v tajnosti. Počet ľudí s touto poruchou stále stúpa. Niektoré majú odvahu o nej hovoriť, väčšinou to však taja. Paradoxne ňou trpia aj tie najkrajšie topmodelky, filmové hviezdy či najrozličnejšie missky.

Podobne ako anorektičky majú poruchu vnímania vlastnej osoby, skreslene vnímajú vlastné telo, strácajú hodnotu vo vlastných očiach, strácajú radosť zo života, lebo sa nedokážu prijať. Svojím výzorom a „nedostatkami“ sa dennodenne zaoberajú celé hodiny a rozmýšľajú o svojej škaredosti.

Celý tento teror sa odohráva iba v ich vlastných hlavách a problém im nevyhovoríte, lebo sú presvedčené o svojom postihnutí. Skôr ako za psychológom zájdu za plastickým chirurgom, aby sa zbavili svojho telesného nedostatku, a veria, že po operácii sa všetko zmení. Je to márne. Aj po operácii sa opäť budú zaoberať nejakým nedostatkom, buď starým, alebo si nájdu nejaký nový. Ide o vnútorný pocit nespokojnosti, ktorý sa nedá odstrániť chirurgickým zákrokom. Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty sa totiž operovať nedá!

Miriam (38): Pre ideálne miery stratila zdravie

Kým sa Miriam nezoznámila s novým telocvikárom, bola úplne normálna. Veselá, spokojná s konfekčným rozmerom 38 a zdravá. „Túžba po ideálnych mierach ma priviedla na pokraj kolapsu,“ priznáva 38-ročná slobodná učiteľka bratislavskej strednej školy. Všetko to začali poznámky o jej tučných stehnách. „Môj partner to najprv prehodil len tak zo žartu, potom ma kritizoval neustále. Raz utrúsil poznámku o veľkom zadku, potom, že sa mi akosi zaoblilo bruško a že cvičením by sa to dalo riešiť. A ja som to vyriešila naozaj radikálne: extrémnym cvičením.

Cvičenie bolo ako droga

Cvičenie sa pre mňa stalo najdôležitejšou vecou na svete. Začala som dávkou 2,5 hodiny denne, aerobik som kombinovala s posilňovaním, postupne som si pridávala, prakticky som neodpočívala. Cez prázdniny som mala dosť času, a tak som si naplánovala nesmierne tvrdý cvičebný program na každý deň. Bola to 8 až 10 hodinová tvrdá fyzická aktivita. Robila som až 500 brušákov denne. Tak veľmi som túžila po pevnom brušku a štíhlych stehnách. Robila som desiatky klikov, zhybov, visov a ďalšie náročné cviky. Behala som hore dolu po schodoch. Všetko totálne naplno, až som si musela žmýkať tričko. Bolo to ako droga,“ hovorí Miriam.

Doslova sa zničila

Výsledok sa dostavil. Keď si na začiatku školského roka zmerala všetky možné obvody, zajasala. Čísla boli vynikajúce! Lenže organizmus Miriam sa po roku intenzívneho cvičenia dostal na okraj kolapsu. Mala zničenú pleť, na perách niekoľko herpesov naraz, v ústach afty. Hoci hltala vitamíny, nič nepomáhalo. Verdikt lekára: nulová imunita a také oslabené srdce, že by už ďalšie cvičenie nemuselo vydržať.

Aj muži sa trápia

Podľa prieskumov sú ženy pri pohľade do zrkadla najkritickejšie práve k svojej postave. Iba 60 percent je spokojných s tvarom a veľkosťou svojich pŕs, vysoké percento sa nevie vyrovnať s tvarom svojho nosa, veľkosťou zadku, formou brucha, dĺžkou nôh.

Hoci je to typicky ženská fóbia, ani muži nie sú proti nej imúnni. V poslednom období pribúda väčšie množstvo chlapcov aj mužov, najmä aktívnych športovcov. Takým, čo sú neprimerane zameraní na sebapozorovanie svojho tela, stačí nemiestna poznámka trénera či partnerky, na ktorej im záleží, aby sa u nich rozvinula chorobná úzkosť z vlastnej postavy a následne porucha príjmu potravy.

Klára (21): Všetko, čo zarobí, vráža do krémov

Študentka Klára trávi každý deň najmenej dve hodiny pred zrkadlom, aby sa stihla upraviť. Vstáva preto už pred šiestou, no aj tak nestíha prísť načas na prednášku. Je presvedčená, že má príliš hranatú bradu a fádne lícne kosti. Deň čo deň si nanáša na tvár špeciálnymi trikmi tónovací mejkap, aby prekryla tento „hrozný“ nedostatok.

Nikomu neverí

Ďalší problém sú tučné stehná, veľký zadok a vytŕčajúce brucho. Hoci ju okolie ubezpečuje, že jej brada aj postava sú naozaj pekne tvarované, nikomu neverí. Chorobná potreba dokonalosti stojí Kláru nielen peniaze, ale aj všetok voľný čas. Popri štúdiu si zarába ako tlmočníčka a všetky peniaze investuje do špeciálnych krémov, gélov či zázračných prístrojov v skrášľovacom centre. Na obedy do univerzitnej menzy by nezašla ani za svet. Zobká iba „umelohmotné“ chlebíky, ovocie a zeleninu. Táto 21-ročná štíhla plavovláska má naozaj dokonalú postavu, no ona tomu neverí.Verí len tomu, čomu veriť chce.

Môže sa to skončiť aj v nemocnici!

Chorobná túžba po ideálnom tele môže za určitých okolností paradoxne totálne zdevastovať telo znútra. Röntgenové snímky niektorých štyridsaťročných žien, ktoré prepadli šialenému cvičeniu aerobiku, vyzerali katastrofálne. „Degeneratívne zmeny ich pohybového aparátu zodpovedajú 60 až 70 ročným ženám. Záťaž, ktorú si niektoré naordinujú vo fitcentrách, sa totiž často vyrovná energetickému výdaju baníka v bani.

Ak je telo pretrénované, bráni sa bolesťou kĺbov, chrbtice, hlavy, únavou. Tá je dôležitým výstražným varovaním tela, že niečo robíme zle, že treba zvoľniť alebo prestať,“ hovorí rehabilitačný lekár Milan Černický. Detská psychiatrička Natália Dimová zaoberajúca sa vyše 20 rokov liečbou anorexie, hovorí: „Nadmerná starostlivosť o vlastný vzhľad nie je iba typicky ženská vlastnosť. Aj čoraz viac mužov chce za každú cenu zmeniť svoju postavu. Niekedy sa to môže skončiť veľmi zle.

Na oddelení psychiatrie vo fakultnej nemocnici v Bratislave sa už liečilo viacero dospievajúcich chlapcov, ktorí schudli takmer na kosť a kožu, a naopak, internisti si museli vziať do liečby mužov, takzvaných bigorektikov, ktorí si zdevastovali svoje telo nadmerným cvičením a otrávili organizmus anabolikami. Liečenie takýchto prípadov sa podobá liečbe narkomanov. Pohyb im nemôžete vziať, tak ako nemôžete vziať narkomanovi heroín. Preto im treba ponúknuť ako alternatívu iný pohyb. Lenže joga, kalanetika alebo strečing ako náhrada, ktorá by bola pre ich zdevastované telo vhodná, je pre nich nudná. Aj samotní lekári priznávajú, že liečba býva veľmi problematická.

Aké sú ideálne parametre tela?

Početné súťaže krásy umožnili väčšine ľudí urobiť si pomerne presnú predstavu o ideálnej postave, ktorá je však často nedosiahnuteľným snom.

Kánon krásy pre ženy:

  • hollywoodske rozmery Barbie 90-60-90
  • hladké brucho, guľatý, ale nie veľký zadok
  • výrazné poprsie
  • malé chodidlá, labutí krk a mimoriadne dlhé nohy

Ideál krásy muža: Ešte stále letí muž pripomínajúci Herkulesa alebo aspoň Apolóna.

  • mohutný hrudník, úzke boky
  • svalnaté ramená a silné nohy

Dobrá správa

Anorektičky vychádzajú z módy! Anorektické typy sa nepovažujú za ideál modelingu. Zdá sa, že móda vychudnutých krások sa blíži neodvratne ku koncu. Neúprosný diktát módy, ktorý prikazoval ženám hladovať za cenu vlastého zdravia a ukazovať kosti namiesto príťažlivých ženských kriviek, by sa konečne mohol dostať do úzadia.

To aspoň naznačujú výsledky ankety známeho britského magazínu, v ktorom čitatelia hlasovali o najpríťažlivejšie ženské telo. Na prvých miestach sa umiestnili Kate Winslet a Charlotte Church, ktoré majú plné ženské krivky.

Vyberáme pre vás niečo PLUS