Dagmar Hubová: Hovorili mi slniečko

Hoci si odborníčka naklasický tanec poprimanželovi na médiázvykla, sama sa drží v ústraní,mimo ich pozornosti. Výnimkuurobila vďaka tanečnejsúťaži Let‘s Dance, o ktorejhovorí v superlatívoch. „Somrada, že sa na obrazovke objavilarelácia, ktorá divákom priblížilasvet galantnosti a slušnéhosprávania. Tanec totiž kedysi patril k všeobecnému vzdelaniu,“hovorí pani Dagmar.Porota z jednej fajtyParticipovať v porote Let’sDance sa rozhodla aj vďakajej zostave. „S Jozefom Bednárikomsa poznáme ešte zo študentskýchčias a Ján Ďurovčíkbol zasa študentom našej katedry,“usmieva sa pani profesorka.„Myslím si, že bolo šťastím pre nás i pre celú reláciu,že pani Jágerská je tiež človeknašej krvnej skupiny.“ V porotesa cíti veľmi príjemne. „Naozaj sme skvelý tím,“ pochvaľujesi. „Pri hodnotení dokážempovedať aj nepríjemné veci, alebez náznaku zlomyseľnosti. Ajkeď veľa priestoru na hodnotenienemám, snažím sa pri kritikeukázať i správnu cestu, takako to robím u svojich študentov.“ Zrodený pre tanecManželia Hubovci patria medzinajvychytenejšie tanečnépáry bratislavských plesov.„Manžel miluje tanec a vždymi vraví, že na parkete by dokázalaj zomrieť. Priznám sa, žeja oveľa radšej tancujúcich pozorujemako tancujem. Nepotrebujemsa dlho pozerať, abymi bolo jasné, kto sa ako hýbe.Pri tanci radšej tancujem sama,ako v pevnom držaní, lebo obajas manželom máme svoj rytmus.Treba sa však podriadiť,pretože muž je ten, kto máv tanci viesť. Manžel je pohybovoveľmi zdatný, a preto sa muna parkete rada podriadim.“Rozprávková bytosťPani Hubová tancuje od piatichrokov a dalo by sa povedať,že celý svoj život sa„vznášala“. Mnohé jej priateľkyvravia, že Dagmar je akorozprávková bytosť – vždymilá a usmiata... „Aj keď pôsobím,akoby som mnohým súvislostiamniekedy nerozumelaalebo nechcela rozumieť, nohamistojím pevne na zemi. Niesom ten typ, pre ktorý je svetgombička. Možno je to tým, žesa rada usmievam a kedysi mihovorievali, že som ako slniečko.(smiech) Som optimistkaa verím, že nech nás stretnev živote čokoľvek zlé, je v tomurčite i niečo dobré.“ DagmarHubová patrí medzi tie šťastnéženy, ktoré našli veľkúoporu tiež v manželovi:„Chráni ma pred tvrdou realitoua vždy ma vedel zastúpiťpri deťoch i v domácnosti. Obraznepovedané, celý život manosil na rukách.“



Osudové stretnutie
Manželia Hubovci sa spoznali prostredníctvom svojich rodičov, ktoríich predstavili prvý raz na venčeku v PKO. Obaja síce chodili nakrúžky do Pionierskeho paláca, hrávali volejbal za Sláviu... ale akozázrakom sa ich životy míňali. Stretli sa opäť až na vysokej škole.„Manžel si ma všimol, keď som prechádzala cez ich prednáškovúmiestnosť, a pýtal sa spolužiakov, kto som. Od toho momentu mu vrajbolo jasné, že budem jeho manželkou. Bolo to ako vo filme – prišieldeň D, hodina H...“ spomína pani Hubová. Trvalo šesť rokov, kým savzali a manželmi sú už tridsaťosem rokov. Majú dve dcéry, Martinua Miriam, a tri vnúčatká, ktoré dokážu svojím príchodom z Popradurozžiariť a určiť zmysel ich dní.