Detské centrá nielen pre deti

Roman Luknár: Vyjašia sa do zbláznenia!
Predstaviteľ hlavnej úlohy v úspešnom, kritikmi ocenenom slovenskom filme Záhrada, Roman Luknár, žije už roky v Španielsku. Odtiaľ aj priniesol do nášho hlavného mesta nápad vytvoriť na Slovensku detský krytý park. V jeho terajšej domovine nie je takýto priestor pre deti a ich rodičov nijaký zázrak.

"Aj oproti nášmu domu jeden takýto park funguje a odjakživa bol plný, takže bola len otázka času, kedy sa zamyslím nad niečím podobným aj ja. Povedal som si, keď Multiaventura, teda detský krytý park, funguje v Španielsku a v Portugalsku, prečo by oň nemali záujem aj mamičky a oteckovia na Slovensku? Moji synovia v ňom trávili nielen voľný čas, ale aj množstvo narodeninových osláv s kamarátmi. Na tom je totiž myšlienka Multiaventura postavená. Je to priestor na hranie, ale aj na narodeninové party. No nejde v nich o jedlo, ale o to, aby sa tam mohli deti vyblázniť. Dajú si síce pizzu aj tortu, ktorú centrum zabezpečuje, ale najmä sa poriadne dokážu spotiť a verte, po dvoch hodinách majú toho bláznenia dosť. My neponúkame hamburger, ale preliezačku," rozpráva zanietene.

Realizovať tento nápad na Slovensku však nebolo podľa neho jednoduché. Musel nájsť vhodné priestory a prekonať veľa byrokratických bariér. Jedna z nich, napríklad, spočívala v umiestnení reklamy, keďže prvý slovenský park Multiaventura umiestnil v petržalskej džungli, kde sa ľudia bývajúci v iných častiach Bratislavy veľmi orientovať nedokážu.

"Nakoniec sa všetko podarilo. Pomaly, ale predsa. Už nás vedia nájsť nielen Petržalčania, ale aj tí, ktorí bývajú na opačnom konci mesta. Tento park má totiž obrovskú výhodu. Možno sa tu hrať aj vtedy, keď je vonku zima alebo prší. Je tu dostatok atrakcií a hračiek na niekoľko hodín. Kým ich dieťa celé "prelezie", je celkom unavené. Preto deti vždy vyzývam, aby kričali a dupali. Potom, keď prídu domov, budú pokojné. Tak ako malí Španieli. Multiaventura predsa nie je kút, kde si dajú ruky za chrbát, ale miesto, kde sa môžu zahrať aj s rodičmi.

Vstup však platí len dieťa, 50 Sk. Vďaka tomu si rodičia môžu dovoliť sem-tam aj masáž, ktorú ponúkame ako vedľajšiu aktivitu v našich priestoroch. Robí ju Masahiko, manžel mojej kamarátky z detstva, herečky Oľgy Belešovej," vysvetľuje sympatický herec.

"Môj manžel robí klasickú relaxačnú masáž. Masahiko je Japonec a každý Japonec má masáž ako životný štýl, v jeho krajine je aj intímna predohra k sexu jednou príjemnou masážou. Tam patrí masáž k životnému štýlu. Naši ľudia vynaložia na cigarety, na alkohol veľa peňazí, ale masáž dokáže uvoľniť stres bez následkov na druhý deň," veselo poznamenáva Oľga Belešová a Roman Luknár ju dopĺňa, že v Španielsku ponúka Multiaventura tiež nejakú tú službu navyše. "Rád by som mladým ľuďom na Slovensku ukázal, že čas sa dá tráviť veľmi pohodlne aj pri deťoch. V Španielsku sa takto stretávajú nielen kamarátky, ale aj kamaráti oteckovia. Pozerajú v nedeľu dopoludnia spolu formulu," vraví.

Každému manželskému páru, ktorý by sa chcel podujať na otvorenie Multiaventury, ponúka príležitosť, ako podnikať. Je to vraj jedna z najúspešnejších živností pre dvoch ľudí, ktorí chcú robiť päť hodín a mať sa dobre. "Veď sa pozrite na tú preliezačku a labyrint. Oslávenec si sadne do kresla, kamaráti ho obdaria narodeninovými balíčkami a vtedy si každá matka uvedomí, že toľko detí by v živote do bytu nedostala. Okrem toho by upratovala ešte ďalší týždeň," smeje sa Roman Luknár.

Veronika Vencelová: Chceme sa vyhnúť drahým škôlkam
Veronika Vencelová prišla k detskému parku celkom spontánne – keď sa stala mamou. Túžila sa totiž popri materstve venovať niečomu, čo by malo zmysel nielen pre ňu, ale aj pre jej syna. A detské centrum sa ukázalo po čase ako to najideálnejšie. Dvojročný Christian má vďaka nemu zabezpečenú nielen spoločnosť detí, ale aj predškolskú výchovu. Opatrovateľky, ktoré sa tu deťom venujú, majú do jednej pedagogické vzdelanie.

"Vyprofilovalo sa to samo, priestory, ktoré sme získali, bolo možno využiť na tisíc iných vecí," konštatuje manželka bývalého futbalového reprezentanta Stanislava Vencela, ktorý myšlienku detského centra v Stupave len podporil.

K miestnosti plnej hračiek a všakovakých zábaviek pre deti totiž mohol s Veronikou poskytnúť aj záhradu, takže deti, ktoré sem mamičky privedú, môžu byť v každom krajšom počasí vonku. Môžu sa aj naobedovať. Plocha ihriska je uzavretá, lemuje ju z cesty nádvorie s reštauráciou.

"Môžu sa tu stretnúť celé rodiny, ktoré sa priatelia, a dať si menu, ktoré je cez všedný deň od 60 Sk. To nie je veľa," nazdáva sa Veronika. Hovorí, že sa cíti super. "Dieťa je v spoločnosti, nepotrebuje ma. Na obed ho nakŕmim v reštaurácii, a keby bol s opatrovateľkou, tak by bol sám. Nevisí na mne," pochvaľuje si a mamičky na okolo s ňou súhlasia. Vraj sú už zvedavé na ďalšie aktivity, ktorí Vencelovci pre mladé rodiny s deťmi v Stupave pripravia. Možno večere s fitloptou, možno prednášky. Pre staršie deti kurzy.

,,Nie je to vážna zárobková činnosť. Ani z toho nezbohatnem, ale ani neschudobniem. Hodina pre dieťa bez matky stojí 30 korún, s matkou 80 korún. Cez víkendy však stojí hodina 20 korún, bez ohľadu na to, či je tu drobec s maminou, alebo bez nej. Chceme sa vyhnúť drahým škôlkam," dodáva.

Poslankyňa Darina Gabániová: Detské parky sú namieste
Vznik detských centier na Slovensku považujem za prirodzený vývoj, keďže materských škôlok je čoraz menej a pre niektoré rodiny sú zrejme dosť drahé. Mnohé ženy sa totiž chcú už počas materskej dovolenky venovať nejakej práci alebo štúdiu, a keď nemajú starú mamu ani peniaze na škôlku, ostávajú v nečinnosti a cítia sa veľmi izolované. Ich nespokojnosť sa potom odráža na psychike dieťaťa. Lenže od veku troch rokov sa začína sociálny vývoj dieťaťa, a kolektív je preňho veľmi dôležitý.

Potrebu kolektívu netreba podceňovať, najmä keď si uvedomíme, koľko rodín je dnes málopočetných, takže dieťa nemá toľko možností konfrontovať sa s rovesníkmi ako kedysi, keď malo kopu súrodencov. Dieťa, ktoré nežije od dvoch-troch rokov v kolektíve, sa nevie socializovať. Má zbytočný hendikep, pretože v piatich rokoch, keď je aj na Slovensku povinná predškolská výchova, býva už neskoro. Ostáva teda na ľuďoch, ako si uvedomia potreby svojich detí, ak im napríklad chýba v okolí materská škola. Detské centrá sú namieste. Všetko, čo matke uľahčí výchovu a nedovolí otupiť sociálne kontakty, zabezpečí vlastne harmóniu a tým prospeje obom.