Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Diabolský ostrov

Život

Zdroj: Život

Reklama

Najstarší maják na západnom pobreží USA, viacero prírodných zaujímavostí a unikátne kolónie morských vtákov. Tým všetkým sa môže pochváliť ostrov ALCATRAZ. Najviac ho však preslávilo väzenie. Zriadili ho tu pred 75 rokmi.

Romantický názov a zároveň synonymum pre najprísnejšie strážený žalár, z ktorého niet úniku. To je Alcatraz, skalnatý ostrov uprostred sanfranciskej zátoky. Keď na ňom v lete 1775 zakotvil španielsky cestovateľ Juan Manuel de Ayala, zaujali ho kŕdle pelikánov, ktorými sa tento kúsok pevniny priam hemžil. Podľa nich ho aj pomenoval - La isla de los alcatraces. Ostrov pelikánov. Prešlo však niečo vyše sedemdesiat rokov a s romantikou bol koniec. Strategickú polohu sa totiž rozhodla využiť americká armáda a vybudovala tu pevnosť s mohutnými delami, schopnými zlikvidovať blížiace sa nepriateľské lode na vzdialenosť päť kilometrov. Vystrelili z nich vraj napokon iba raz, a aj to minuli cieľ. K posádke, ktorá tu slúžila, postupne pribúdali aj iní obyvatelia - zajatci. Najprv tí, ktorých „vyprodukovala“ americká občianska vojna, postupne ďalší a ďalší, a tak sa stalo, že pevnosť sa časom zmenila na vojenské väzenie. Najväčšia sláva Alcatrazu však ešte len mala prísť.

Priniesla mu ju vlastne prohibícia a veľká hospodárska kríza, spolu s ktorými sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia prehnala Spojenými štátmi aj mohutná vlna zločinu. Odpoveďou na otázku kam umiestniť najťažších kriminálnikov, sa stal práve tento ostrov, a tak sa 1. januára 1934 začala písať najznámejšia časť jeho histórie.Práca bola za odmenuKeby sa Frank Lucas Bolt stal napríklad prvým zákazníkom nejakého obchodného centra, privítali by ho zrejme veľkou kyticou a nejakým darčekom. Tento mladý vojak, odsúdený na päť rokov ťažkého žalára za sodomiu, sa však do análov zapísal ako prvý väzeň Alcatrazu, kde s poctami rátať nemohol. Ako každý, za kým sa tu zavreli brány, bol hneď na začiatku upozornený, že jediné, na čo tu má právo, je oblečenie, lôžko, strava a lekárska pomoc. „Všetko ostatné je privilégium,“ píše sa vo väzenskom poriadku.

Medzi privilégiá, ktoré sa dali získať za dobré správanie, patrilo napríklad čítanie kníh, raz mesačne návšteva príbuzných, ale aj práca. Hoci sa to niekomu môže zdať postavené na hlavu, v Alcatraze bola možnosť pracovať naozaj odmenou. Deň tu bol totiž inak veľmi dlhý a nudný. Začínal sa budíčkom o siedmej ráno, nasledovalo počítanie, po ktorom bolo dvadsať minút na raňajky. O 11:40 prišlo ďalšie počítanie a dvadsať minút na obed, o 16:40 čakala väzňov večera (ako inak, 20 minút), ďalšie počítanie a o pol desiatej večierka. Kto nezískal výsadu pracovať, trávil všetok ostatný čas v cele s rozmermi 1,5-krát 2,5 metra, kde bol sám. Tri dvadsaťminútové návštevy jedálne a raz za týždeň krátka prechádzka vonku boli pre nepracujúcich nielen narušením samoty, ale aj jedinou príležitosťou prehodiť pár slov s ostatnými. Aj vtedy však boli pozorne sledovaní dozorcami, ktorí s nabitými puškami v rukách stáli nad nimi na vyvýšených galériách.Hladní neboliAlcatraz bol najprísnejšie stráženou americkou väznicou. Kým v ostatných pripadal v priemere jeden dozorca na dvanástich kriminálnikov, tu bol pomer 1 : 3. Nikdy sa pritom nestalo, že by väznica s kapacitou 336 miest bola úplne obsadená. Počet väzňov sa zväčša pohyboval okolo 260 a len raz ich v Alcatraze bolo naraz vyše tristo. Bezpečnosť výrazne zvyšovalo aj na svoju dobu moderné vybavenie ako napríklad elektricky ovládané otváranie brán a dverí či všade rozvešané nádoby so slzotvorným plynom. Aby bol v prípade potreby jeho účinok silnejší, všetky okná museli byť pozatvárané. Okrem nudy tak väzňov ubíjal aj neustály zápach nevetraného priestoru.

Na čo sa však sťažovať rozhodne nemohli, bola strava. Tá bola v Alcatraze naozaj kvalitná a bolo jej dosť. Dôvod bol prostý, malo sa tak eliminovať riziko vzbury, pretože práve zlé jedlo bolo neraz impulzom na väzenské nepokoje. V bývalej jedálni dodnes visí menu z posledných raňajok, ktoré tu podávali. V ponuke boli ovsené vločky s mliekom, miešané vajíčka, hrianky, chlieb s maslom, kompót a káva.

Ani plné žalúdky však napokon vzbure, hoci nie rozsiahlej, nezabránili. Incident známy ako Bitka o Alcatraz sa odohral začiatkom mája 1946. Šiestim väzňom sa podarilo premôcť dozorcov a získali tak zbrane i kľúče od ciel. Ku kľúčom od vstupnej brány sa však nedostali, čo ich plán na útek narušilo. Napriek tomu sa odmietli vzdať a rozhodli sa bojovať. Až po dvoch dňoch a za pomoci armády sa podarilo nepokoje ukončiť. O život prišli traja rebeli a dvaja dozorcovia, osemnásti boli zranení. Vodcovia vzbury Miran Thompson a Samuel Shockley boli odsúdení na smrť a popravili ich o dva a pol roka neskôr v plynovej komore väznice San Quentin. Tretí, 19-ročný Clarence Carnes, ktorý si odpykával doživotný trest, bol druhýkrát odsúdený na doživotie.Al Capone chcel výhodyAlcatrazským žalárom za 29 rokov jeho fungovania prešlo dovedna 1 545 väzňov. Nechýbali medzi nimi ani „celebrity“. Hneď v druhej várke sem v lete 1934 priviezli aj Al Caponeho. Evidovaný bol pod číslom AZ-85 a strávil tu štyri roky. Ako neskôr spomínal vtedajší riaditeľ väznice John Johnston, slávny gangster sa od začiatku snažil, aby k nemu pristupovali inak ako k ostatným väzňom. Žiadal napríklad, aby ho bez obmedzení mohli navštevovať priatelia a rodina, aby mu jedlo nosili do cely či mu zabezpečili vždy čerstvé noviny a nekontrolovali poštu. S týmito požiadavkami, pochopiteľne, neuspel, podarilo sa mu však úplatkami si získať niektorých dozorcov, a tak sa mu z času na čas podarilo zlepšiť si aj za mrežami životný štandard.

V rovnakej skupine ako slávny Scarface bol na ostrov privezený aj iný, nemenej známy gangster - George „Machine Gun“ Kelly, odsúdený za únos na doživotie. Kým na predošlom pôsobisku (vo väznici Leavenworth) často vystrkoval rožky, Alcatraz ho skrotil. Za dobré správanie získal dokonca výsadu pracovať a okrem práčovne robil aj v knižnici a vo väzenskej kaplnke. V najprísnejšie stráženej väznici napokon strávil 17 rokov, potom ho vrátili do Leavenworthu.

K obyvateľom Alcatrazu patril aj bankový lupič Floyd Hamilton, ktorý bol komplicom legendárnej dvojice Bonnie a Clyde, potom Morton Sobell, známy zo špionážneho prípadu manželov Rosenbergovcov či Alvin „Karpis“ Karpavicz, FBI označovaný ako verejný nepriateľ číslo jeden. Ten sa do análov zapísal aj tým, že v Alcatraze strávil najviac času - vyše 26 rokov. Najznámejším tunajším väzňom však bol Robert Stroud. Prezývali ho Birdman, čiže Vtáčí muž, a sedel za to, že brutálne zavraždil muža, ktorý nechcel zaplatiť prostitútke. Pre násilnícku povahu ho od ostatných väzňov izolovali a nudu zabíjal chovom vtákov, čo mal povolené. Výsledkom bolo, že bývalý pasák za mrežami napísal knihu o kanárikoch, ktorých tam mal takmer tristo a dlhodobo ich pozoroval.Kto by nechcel ujsťDiabolský ostrov. Aj také meno dali väzni Alcatrazu. Správy o tom, aké je to väzenie, sa časom rozšírili aj po iných amerických väzniciach a naozaj nikto netúžil po tom, aby ho sem premiestnili. Napríklad bezcitný vrah Robert Stroud sa vraj po príchode do Alcatrazu rozplakal. Odtiaľto totiž naozaj nebolo úniku. Túžba dostať sa na slobodu však bola silná. Z okien ciel videli San Francisco, slávny most Golden Gate a mnohí spomínali, že ak bolo more tiché, doliehala dokonca z mesta na ostrov hudba a hluk zo zábavných podnikov. No kto by nechcel ujsť...V ceste na slobodu však trestancom bránili nielen bezpečnostné opatrenia, ale aj poloha väznice. Od pevniny je ostrov vzdialený asi dva kilometre, čo by samo osebe nemuselo byť pre trénovaného človeka prekážkou. Tradovalo sa aj to, že na slobodu sa nedá preplávať pre žraloky, ktorými sa záliv hemží. Ide o mýtus, žraloky tu síce žijú, no iba druhy, ktoré nie sú pre človeka nebezpečné. Čo je skutočnou prekážkou v ceste na pevninu, je však samotná voda, ktorej teplota neprevyšuje 10 stupňov Celzia, a silné prúdy.

Napriek nástrahám mora sa za 29 rokov, počas ktorých Alcatraz fungoval ako federálne väzenie, pokúsilo o útek 36 mužov. Hoci sa viacerým podarilo dostať za múry väznice, ani jeden z nich nebol úspešný - 23 chytili, 6 zastrelili a 2 sa utopili. Piati väzni sú však stále evidovaní ako nezvestní a podľa niektorých názorov sa im mohol útek podariť. K prvému prípadu došlo pred Vianocami 1937, keď zmizli Theodore Cole a Ralph Roe, oveľa známejší útek sa však odohral v júni 1962. Frank Morris a bratia Anglinovci si celé týždne prekopávali zo svojich ciel chodbičky, až sa im podarilo dostať von. Ako však skončili, nevie nikto. Najdrahšie väzenieNecelý rok po najznámejšom úteku z Alcatrazu, na motívy ktorého bol natočený aj rovnomenný film, sa brány väznice zatvorili. Dôvodom boli peniaze. Udržiavať a prevádzkovať takéto zariadenie bolo totiž oveľa drahšie než hociktoré iné vo vnútrozemí. Ostrov napríklad nemal žiadny zdroj pitnej vody, takže každý týždeň jej sem museli priviezť asi milión litrov. Loďami sa na Alcatraz muselo prepravovať vlastne všetko, potraviny, palivo a napokon aj ľudia. Napríklad kým vo väznici v Atlante boli náklady na jedného väzňa tri doláre, v Alcatraze to bolo viac než desať!

Minister spravodlivosti Robert Kennedy teda napokon rozhodol, že najstráženejší americký žalár bude zatvorený a 21. marca 1963 z neho odviezli posledných väzňov. Dnes je Alcatraz už len legendou a turistickou atrakciou. O návštevníkov, ktorí chcú tunajšiu atmosféru zažiť na vlastnej koži, nemá núdzu a oni zase majú istotu, že na rozdiel od tých, čo tu boli nedobrovoľne, ich loď za pár dolárov dopraví nielen na ostrov, ale aj späť.

Vyberáme pre vás niečo PLUS