Diamanty sú večné

Zdobia najznámejšie korunovačné klenoty starobylých impérií, plnia trezory miliardárov a zvýrazňujú krásu očarujúcich hviezd na červenom koberci. Viažu sa k nim tajomné legendy, mnohé majú svoju neuveriteľnú históriu a dlhodobo sú solídnou a stabilnou komoditou na veľké investície. Najvýznamnejšie kamene svetového klenotníctva, najtvrdší prírodný materiál tejto planéty sa ťaží vo veľkých množstvách na mnohých miestach sveta. Vysoká cena je výsledkom ich jedinečných vlastností a dômyselnej marketingovej stratégie. Nahliadnite s nami do sveta kamienkov za milión.

Kde sa vzali

Diamant je z chemického hľadiska kubická kryštalická forma uhlíka. Na jeho vznik treba obrovský tlak a vysoké teploty, a tak sa nachádza na miestach, kde žeravá magma vystúpila z hĺbky aspoň 150 km pod povrch zeme. Väčšina diamantov sa ťaží v južnej a strednej Afrike, no veľké náleziská sú aj v Brazílii, Austrálii, Kanade či Rusku. Donedávna bola lídrom v ťažbe JAR, no mnoho tamojších baní je už vyťažených. Tak sú dnes najväčšie zásoby najmä v Botswane, Kongu, Angole, tiež v Austrálii a Rusku. Najstarším zdrojom diamantov však bola nepochybne India, odkiaľ pochádzajú viaceré dodnes známe diamanty so stáročnou históriou – napríklad Koh-i-noor, diamant osadený v korune britskej kráľovnej matky, alebo legendárny modrý Hopeov diamant (za čias Ľudovíta XVI. známy ako Francúzsky modrý). V Indii poznali a používali diamanty ako drahokamy preukázateľne už pred 2 500 rokmi a na tamojšom ťažobnom poli Golconda sa pracovalo pravdepodobne už v roku 800 pred n. l. Ročne sa vyťaží asi 130 miliónov karátov, teda zhruba 26-tisíc kg diamantov v celkovej hodnote takmer 9 miliárd dolárov. Navyše sa každý rok umelo vyrobí štyrikrát viac priemyselných diamantov.

Dôležité štyri „C“

Pre nádherný rozptyl svetla dobre vybrúseného kameňa bol diamant ako drahokam veľmi cenený už v staroveku. Jeho rozmach a obľuba vzrástli najmä v 19. storočí a posúdenie jeho kvality a ceny je dodnes veľká alchýmia, ktorá má svoje prísne stanovené pravidlá. Okolo roku 1900 vyvinuli špecialisti na drahokamy metódu charakterizovania diamantov na základe najdôležitejších vlastností, známych ako „štyri c“: karát (carat), čírosť (clarity), farba (color), výbrus (cut).

KARÁT je jednotka váhy diamantu a je to presne 200 miligramov. So zvyšujúcimi sa karátmi sa cena diamantu zvyšuje nie násobne, ale exponenciálne, keďže väčšie diamanty sú vzácnejšie. To znamená, že cena za karát jednokarátového diamantu je povedzme 6 500 dolárov – takýto diamant stojí 6 500 dolárov. Ale cena za karát dvojkarátového diamantu tej istej kvality je 13 000 dolárov a tento diamant už stojí 26 000 dolárov. Váha priamo súvisí s veľkosťou. Jednokarátový vybrúsený briliant meria v priemere 6,5 mm.

ČÍROSŤ je stupeň vnútorných chýb diamantu. Môže ísť o cudzí materiál, štrukturálne nepresnosti alebo malé prasklinky vnútri. Úplne číre diamanty sú veľmi vzácne, niektoré chyby možno odstrániť alebo zmierniť dobrým výbrusom, prípadne ich ukryť pod časťou šperku. Certifikované inštitúcie vyvinuli systém triedenia diamantov podľa čírosti, ktorý spočíva v pozorovaní diamantu trénovaným profesionálom pri 10-násobnom zväčšení.

FARBA diamantu je ovplyvnená prítomnosťou iných prvkov, nečistotami alebo štrukturálnymi chybami. Chemicky čistý a štrukturálne perfektný diamant je dokonale priesvitný, bez akejkoľvek farby a odtieňa, takých je však málo. Odtieň zafarbenia diamantu môže jeho cenu znižovať, ale aj zvyšovať. Je to veľká veda, pretože o cene rozhoduje aj intenzita, čistota a rovnomernosť zafarbenia.
Všeobecne možno povedať, že žltkasté a koňakové diamanty sú cenené menej, vzácne sú ružové, fialové a zelené diamanty, no najvzácnejšie a extrémne cenné bývajú tmavomodré, červené a tmavozelené diamanty. Aj na označenie farebnej škály existuje jasne určený prísny systém, pri ktorom sa kamene pod normalizovaným osvetlením porovnávajú so sadou prírodných kameňov (alebo precíznych umelých zirkónov) známeho zafarbenia, s tzv. „master stones“.

VÝBRUS je spôsob, akým je diamant vytvarovaný a leštený od počiatočnej formy až po finálny vzhľad. Kvalita výbrusu je mimoriadne dôležitá. Môže zvýrazniť dobré vlastnosti kameňa, ale ho aj celkom zničiť. Existujú matematické smernice pre uhly a pomery dĺžok, na ktoré má byť diamant vybrúsený, aby odrážal čo najväčšie množstvo svetla. Najznámejšie brusičské závody sú v Antverpách, Bombaji, New Yorku a Tel Avive.

Cenu a kvalitu diamantu ovplyvňujú aj fluorescencia, teda farebná reakcia kameňa pod UV svetlom, a tiež história kameňa a miesto jeho nálezu.

Dokonalý biznis

Ťažbu, spracovanie a distribúciu diamantov ovláda malý počet spoločností. Obchod sa sústreďuje v tradičných centrách, z ktorých najdôležitejšie sú Antverpy a Tel Aviv. V druhom prípade to má smutnú históriu. Židovské rodiny, ktoré utekali pred nacistami do Palestíny, predávali celý svoj majetok a kvôli jednoduchej manipulácii, malým rozmerom a stabilnej cene ho menili za diamanty. Diamanty sú zrejme najstabilnejšou a najspoľahlivejšou komoditou. Ich cena od roku 1983 ani raz medziročne neklesla, naopak, stále mierne stúpa. Zhruba polovicu vyťažených diamantov pochádza z baní, ktoré vlastní spoločnosť De Beers so sídlami v Londýne a Johannesburgu. Tá v podstate kontroluje celý trh so spracovanými diamantmi, ktorý funguje v 28 krajinách sveta. Aj na Slovensku sa dopyt po diamantoch v posledných rokoch zvyšuje. Najčastejšie sa dovážajú z Antverp. Pravý diamant musí mať certifikát, skutočne dôveryhodné a celosvetovo uznávané certifikáty vydáva len sedem laboratórií a klasifikačných inštitúcií vo svete. Certifikovaný diamant má laserové vyznačenie na rundiste (okraji) viditeľné pri 10-násobnom zväčšení. Ulakomiť sa na necertifikovaný diamant za dobrú cenu sa neodporúča. Nemusí byť pravý alebo môže pochádzať z krajín, ktoré majú medzinárodný zákaz vývozu diamantov. Ide napríklad o Angolu, Botswanu, Kongo, Sierru Leone, Libériu či Pobrežie Slonoviny. Predajom týchto diamantov sa totiž väčšinou financujú povstalecké skupiny a vojnové konflikty. Preto sa im hovorí aj „krvavé diamanty“.

História tvarov

Prvé výbrusy, ktoré mali zvýrazniť krásu diamantov, sa objavili až v 13. storočí. Dovtedy sa šperky zdobili takmer surovými kameňmi, ktorým sa len veľmi primitívne obrúsili hrany a vyleštili plochy. Dokonalejšie tvary prišli s vynálezom brúsneho kolesa v 15. storočí. Zhruba o 200 rokov neskôr vytvoril známy benátsky brusič Vincenzo Peruzzi tzv. starožitný výbrus alebo antik, veľmi podobný neskoršiemu briliantu. Veľký záujem o diamanty prepukol v Európe najmä koncom 19. storočia, keď najmä Britániu zaplavili diamanty z koloniálnej Južnej Afriky. Kvalitný a nápadný diamantový šperk jednoznačne dával najavo majetkové pomery a status ich nositeľov. Zásadnú úlohu v tvorbe šperkov vtedy zohrala firma Tiffany typickým porušovaním tradícií, používaním rastlinných a zvieracích motívov na šperkoch spolu s netradičnými druhmi a tvarmi drahokamov. Nové tvary výbrusov a netradičné kombinácie drahokamov s inými kameňmi s obľubou používali aj dizajnéri z obdobia art deco. Na zvýšenie dramatickosti často v jednom šperku spájali farebné zafíry, smaragdy, opály a rubíny s čiernymi alebo bielymi diamantmi. Ďalší boom prišiel v 50. rokoch, keď po nie príliš vydarených dekádach zatúžila svetová smotánka opäť po okázalom luxuse. Hold briliantom vzdávali ikony tej doby ako Elizabeth Taylor, Jackie Kennedy či Eva Peron. Okrem dokonalých briliantových výbrusov sú obľúbené a veľmi cenené tzv. fantazijné či moderné tvary ako bagety (dlhé obdĺžniky), markízy (zašpicatené elipsy), princessy (brilianty zbrúsené do štvorca), pendeloque (slzy), kušiony (vankúšikové) a mnohé ďalšie. V moderných šperkoch sa dnes často používajú surové nebrúsené kryštály diamantov ako v staroveku.

Odolný, nie nezničiteľný

Diamant sa cení najmä pre svoju tvrdosť. V tzv. Mohsovej stupnici tvrdosti má najvyšší stupeň 10, preto sa hojne využíva v priemysle na rezanie a leštenie ľubovoľného materiálu. Až 80 % vyťažených diamantov – tých menej kvalitných – sa využíva priemyselne. Tvrdosť ho však pasuje aj na obľúbený a žiadaný drahokam. Keďže aj pri dennom nosení si roky zachováva lesklý povrch bez škrabancov a ostré hrany výbrusu, často sa používa na zásnubných prsteňoch a obrúčkach. V ideálnom prípade by mal byť kameň osadený do šperku, ktorý vydrží rovnako dlho ako diamant. Žlto sfarbené diamanty skvelo vyniknú v žltom zlate, no zlato je mäkké, časom sa obrusuje, úchytky, ktoré držia kameň, sa môžu zlomiť alebo poškodiť a v najhoršom prípade sa z nich diamant uvoľní a stratí. Pravidelná kontrola a servis diamantových šperkov sú teda nevyhnutné. Vhodnejším a odolnejším kovom je platina, ktorá navyše umožňuje dizajnérovi použiť veľmi efektné, takmer neviditeľné osadenie kameňa a pri moderných šperkoch je veľmi obľúbená. Diamant je odolný proti chemickým látkam, no poškodiť ho môžu vysoké teploty, pri ktorých sa môžu na fazetách – hranách – vytvoriť praskliny. Pri teplote nad 800 stupňov diamant dokonca horí. Nezabúdajte, že diamant môže poškrabať len iný diamant, a tak šperky skladujte tak, aby sa kamene v žiadnom prípade nedotýkali a nijako nepoškodili. Mastnota, ktorá sa na diamanty rada prichytáva, ovplyvňuje ich farbu a lesk. Šperky ľahko očistíte, keď ich ponoríte do horúcej vody s troškou saponátu, citlivo prejdete mäkkou kefkou a vyleštíte jemnou čistou textíliou.

Diamant = briliant?

Áno i nie. Briliant nie je druh diamantu ani jeho synonymum. Je to tradičný a asi najpoužívanejší tvar výbrusu. V roku 1919 ho vyrátal matematik Marcel Tolkowsky, ktorý bol okrem čísel fanatikom aj do drahokamov. Vyvinul obľúbený kruhový briliantový výbrus tak, že vypočítal ideálny tvar pre odrazené a rozptýlené svetlo pri pohľade zhora. Kruhový briliant má 33 vybrúsených strán na vrchnej časti diamantu (korune) a 24 na spodnej časti (pavilóne). Koruna má rozptýliť svetlo na rôzne farby a spodná časť ho odráža naspäť cez vrch diamantu.

Dôležité sú presné uhly, pomer jednotlivých časí, percento tabule – hornej hladkej plochy a koleta – spodný zrezaný bod s minimálnym priemerom, ktorý odráža svetlo späť. Kvalitne vybrúsený diamant sa môže zdať ťažší, čistejší a lepšie sfarbený, než naozaj je. Mal by odrážať maximum svetla z hornej časti a pri pohľade zhora by mal vyzerať biely. Nekvalitný diamant má v strede tmavú škvrnu, tzv. motýľa.

Legendy

KOH-I-NOOR
Bol vyťažený v roku 1304 v indických baniach a do Británie sa dostal v roku 1849 ako koloniálna korisť. Zo zle vybrúseného 191-karátového kameňa bol prebrúsený na 109-karátový oválny briliant. Je osadený v korune britskej kráľovnej matky a vystavený v londýnskej pevnosti Tower.

SRDCE VEČNOSTI
Veľký modrý diamant s hmotnosťou takmer 31 karátov je jedinečný vďaka netradičnému tvaru a výnimočnej farbe. Napriek tomu, že nepatrí k najväčším kameňom, pre svoju vzácnosť a pôvod sa zaraďuje k mega drahokamom. Vybrúsili ho v Paríži v rokoch 1909 – 1910 a pravdepodobne pochádza z Južnej Afriky.

HOPEOV DIAMANT
Nesmierne vzácny drahokam s hmotnosťou 45,52 karátu má úchvatnú a tajuplnú históriu. Prinášal vraj smolu každému, kto ho nosil, okrem poslednej majiteľky. Pravdepodobne pochádza z Indie a do Európy sa dostal v roku 1668. 112-karátový kameň kúpil francúzsky kráľ Ľudovít XVI., ktorý ho dal prebrúsiť na 67-karátový v tvare srdca, nazval ho Francúzsky modrý a osadil ho do jedného z kráľovských klenotov. Ľudovít XVI. i jeho manželka Mária Antoinetta prišli počas francúzskej revolúcie o hlavu a diamant sa stratil. Objavil sa o 20 rokov neskôr v Londýne už prebrúsený do súčasného tvaru a veľkosti, na pár rokov znova záhadne zmizol, až ho neskôr kúpil britský kráľ Juraj IV. Po jeho smrti ho kúpil londýnsky bankár a zberateľ Henry Phillip Hope, ktorého meno nesie dodnes. Aj on po čase zomrel, diamant prešiel viacerými rukami, kým ho nekúpil Pierre Cartier. Obratom ho predal Evalyne Walsh McLeanovej, ktorú zlá povesť kameňa nevystrašila. Vraj veci, ktoré iným prinášajú smolu, jej nosia šťastie. Zrejme mala pravdu, nosila ho všade a žila s ním celkom spokojne ďalších 35 rokov. Po jej smrti odkúpil zbierku jej šperkov newyorský klenotník Harry Winston, Hopeov diamant však pre istotu venoval Smithsonovmu ústavu vo Washingtone ako základ Národnej zbierky drahokamov.

MILLENIUM STAR
Ide o diamant taký bezchybný a taký obrovský, že žiadny zo svetových odborníkov nedokáže vyčísliť jeho cenu. Našli ho začiatkom 80. rokov v bani De Beers v Kongu. Trvalo vyše 3 rokov, kým ho brusiči laserom vytvarovali na unikátny, vnútorne i navonok najligotavejší 203-karátový diamant s hruškovitým výbrusom. Hary Oppenheimer, nestor diamantového priemyslu, opísal De Beers Millenium Star ako „najkrajší diamant, ktorý mal kedy možnosť vidieť“.