Dovolenka v „slnečnom“ Grécku

Zháňali sme dovolenky po všetkých cestovkách, ale nič sme nezohnali. Tak sme skúsili ešte jednu martinskú, nemenovanú cestovnú kanceláriu, ako poslednú možnosť, a tam na nás: „Jasné, že máme ešte voľné miesta, koľko len chcete! A dokonca sme kúpili nový klimatizovaný autobus, Mercedes!“ S nadšením sme vyplatili zájazd a tešili sa na deň odchodu.

V to ráno, až nezvyčajne horúce na Slovensko, sme čakali na vopred určenom mieste, len keď sa k nám približoval hrozný autobus z roku 5, a čo čert nechcel bol to Mercedes. S hrôzou sme naň hľadeli, že či to ide naozaj pre nás. Na nešťastie, bol to náš „nový“ Mercedes, ktorý nás mal odviesť do Paralie. S nevôľou sme naň nastúpili. Z vnútra to vyzeralo ešte horšie ako zvonka. Ja som sa odhodlala oprieť na sedačke až na maďarských hraniciach, keď mi bolo jasné, že sedieť na krajíčku sedačky až do Grécka, to by som asi nezvládla. Cestou cez Maďarsko nám ešte k tomu aj buchla „klíma“, čo urobilo taký rachot že sa za nami otáčali maďarskí občania a o tom smrade dnu, ani nehovorím. Takže bez klímy cez horúce krajiny, kde sa nedalo otvoriť ani žiadne okno! No poviem Vám, tá cesta, hotový zážitok! Išli sme sa dnu uvariť. Každý sme sa už tešili na Grécko, len nech sme už tam.

Do Grécka sme prišli doobeda, vypotení, unavení ...vyšli sme z autobusu, a čo to? Sme správne? Sme v Grécku? Chladno, vietor, na cestách kaluže .... no, mohlo byť nejakých 15 stupňov? To už bolo na nás dosť. (viď. priložené foto) Všetko od začiatku sa nám babralo. To sme sa ešte báli, aké ubytovanie budeme mať, ale našťastie, to bolo v celku fajn. Aj keď nám bol sľúbený najväčší apartmán (boli sme v ňom štyria) a mali sme ho takmer najmenší zo všetkých. Ale to už bolo proti tomu všetkému „malina“. Ubytovali sme sa, a to sme ešte netušili, že prvých päť dní strávime v našom novom príbytku bez „takmer“ vychádzania na ulicu.

V Paralii totiž boli intenzívne búrky a dážď, nie a nie prestať. Samozrejme, naša batožina okrem krátkych nohavíc a tričiek neobsahovala nič teplejšie. Z balkóna sme sa pozerali a kamerovali, čo sa deje na uliciach. Tie sa začali zaplavovať, voda siahala odvážlivcom, čo sa aj cez búrku rozhodli ísť von, takmer po kolená. Najprv sme boli zúfalí, ale potom sme sa už na tom všetkom smiali. O tom, že nám takto dopadne dovolenka uprostred najväčšej sezóny (júl, august) sa nám nesnívalo, ani v tom najhoršom sne. S kamarátkou sme sa rozhodli urobiť menšiu recesiu, nech si aspoň nejako spestríme našu „super“ dovolenku. Nafúkali sme si nafukovačku a hajde sa voziť po uliciach Paralie. (viď. priložené foto).

Urobili sme tak atrakciu nielen pre miestnych ľudí a policajtov, ale zlepšili sme náladu aj zúfalým dovolenkárom, ktorí si nás fotili, ako najväčšie hviezdy.  Keď som volala domov a rozprávala im, že čo sa tu robí, a že je tu nejakých 18 stupňov, neverili mi. Na Slovensku v tom čase totiž boli tropické horúčavy, takmer 34 stupňov. No bol to proste zlý sen!!! Ale po piatich dňoch dažďa a búrok sa počasie vyčasilo a zvyšné štyri dni sme si užili, aspoň ako takého slniečka, aj keď na špinavej pláži a pri špinavom mori, vzhľadom na tie búrky.

Tak, toto je môj príbeh z dovolenky z Grécka. A aké ponaučenie z toho vyplýva? Netreba sa spoliehať na to, že v júli a v auguste bude v Grécku krásne počasie. Zažila som to na vlastnej koži, a ak sa ešte niekedy budem vracať do Grécka na dovolenku, určite si pribalím aj pár teplejších vecí.  Isté je ale to, že na túto dovolenku v živote nezabudnem, a aj keď mi vtedy nebolo úplne všetko jedno, budem na ňu vždy spomínať s úsmevom.

Autor: Ivana Sedláková

Príspevok je uverejnený vrámci súťaže o dovolenku v Jordánsku, bližšie informácie o súťaži nájdete tu »