Ferrari na vode

Sú najväčšími svetovými hviezdami vodného slalomu, viacnásobnými olympijskými víťazmi a úspešne reprezentujú Slovensko. Nielen to však majú spoločné Peter a Pavol Hochschornerovci, Michal Martikán a Elena Kaliská. Aj lode, na ktorých zbierajú cenné kovy, pochádzajú z jednej dielne. Vyrába ich firma Marcela a Reného Vajdovcov, ktorá dnes vo vodáckom svete znamená asi to, čo vo formule jeden značka Ferrari.

Nie je to vôbec prehnané prirovnanie. Práve na ich kanoe a kajakoch totiž slovenskí, ale aj českí, britskí, novozélandskí, ruskí či ukrajinskí pretekári za posledných 16 rokov vybojovali 9 zlatých, 5 strieborných a 3 bronzové olympijské medaily! Pri otázke, či im nie je ľúto, že sa vo vodnom slalome podobne ako vo formule jeden nesúťaží o Pohár konštruktérov, vďaka čomu by aj oni mohli získavať vavríny, sa však len usmejú. „Predstava je to určite zaujímavá, ale iba v lodi to zďaleka nie je. A navyše, nerobíme to preto,“ hovorí Marcel Vajda.Zlý i dobrý štartKeď spolu s bratom začínali v roku 1991 podnikať, nemuseli sa dlho rozhodovať, v akej oblasti to bude. Obaja sa predtým aktívne venovali vodnému slalomu a vedeli, aký problém je zohnať kvalitnú loď. Tie, ktoré boli v tom čase u nás bežne k dispozícii, si vodáci museli zväčša sami upravovať. Rozhodli sa teda postaviť pár lodí. Narazili však na problém. Materiály ako kevlar alebo karbón, z ktorých sa kvalitné kanoe a kajaky vyrábali na Západe, boli pre našincov nedostupné. „Na kevlar ako strategický materiál dokonca existovalo embargo, nesmel sa vyvážať na Východ. Museli sme ho teda prepašovať,“ spomína René Vajda. Materiál, ktorý v Nemecku za požičané peniaze nakúpili, sa im napokon šťastne podarilo doviezť domov a mohli sa pustiť do práce. „V malej prenajatej dielni sme vyrobili prvé dve lode, a tie sa nám nepodarili. Nemali sme teda ani materiál, ani lode a museli sme to celé zopakovať. Znovu si požičať peniaze, nakúpiť a doviezť ďalší materiál. Až tretia loď, ktorú sme urobili, bola relatívne dobrá,“ dodáva Marcel.

Neskôr sa bratia Vajdovci dostali do jednej nemeckej firmy, kde vyrábali špičkové kajaky a kanoe, a bola to pre nich skúsenosť na nezaplatenie. „Videli sme tam nielen ako sa to robí, ale aj nové technológie. Zistili sme, že to nie je žiadna veľká veda, a skúsili sme to aj my,“ hovorí René Vajda. Jedny z prvých lodí vyrobili pre československých reprezentantov Lukáša Pollerta a deblkanoistov Šimeka s Rohanom s tým, nech ich vyskúšajú. Im sa nielen páčili, ale dokonca na nich v roku 1992 na olympiáde v Barcelone získali medaily - Pollert zlatú a Šimek s Rohanom striebornú.Všetko je ručná prácaLepšiu reklamu si snáď ani želať nemohli a záujem o ich výrobky sa neustále zvyšoval. K vodnoslalomárskym postupne pribudli lode na rýchlostnú kanoistiku a skify na veslovanie. Sami dvaja už vyrábať nestačili, a tak im najprv vypomáhali brigádnici a postupne zamestnávali viac a viac ľudí. Prakticky všetkých si museli „vychovať“, no vyplatilo sa. „Dnes sú to fachmani, akých by sme nikde nenašli,“ tvrdia bratia Vajdovci, ktorí zamestnávajú sedemdesiat ľudí a z ich dielní vyjde denne šesť plavidiel.

„Všetko je v podstate ručná práca. Niekde tá loď totiž musí byť silnejšia, niekde slabšia a to stroj nedokáže urobiť. A hoci robíme iba na objednávku, nemáme o robotu núdzu,“ hovoria Marcel a René, ktorí sú aj hlavnými konštruktérmi lodí. Všetko však, samozrejme, konzultujú aj s tými, ktorým sú kajaky a kanoe určené. „Nápady dávame dohromady spolu. Niečo my, s nejakou predstavou prídu oni. Komunikácia s pretekárom, ktorý bude na tej lodi jazdiť, musí byť. To sa nedá všetko nasimulovať v počítači alebo tuneli,“ vysvetľuje René Vajda. A tak v ich dielňach vraj nie je problém stretnúť i našich zlatých olympijských medailistov. „Napríklad Hochschornerovci sú tu prakticky každý deň, často k nám chodia aj Michal Martikán a Elena Kaliská. Funguje to tak, že oni nám predostrú svoje predstavy, my to podľa toho spravíme, oni si loď vyskúšajú a povedia, či je to dobré alebo čo tomu chýba,“ hovorí Marcel.

Hoci lode pre špičkových pretekárov nie sú lacná záležitosť, Vajdovci chcú, aby sa k nim mohli dostať i mladí alebo začínajúci vodáci. Rozbiehajú preto projekt, v rámci ktorého budú pre nich robiť navlas rovnaké kanoe a kajaky, aké vyrábajú pre Martikána, Hochschornerovcov či Kaliskú. Jediný rozdiel bude v použitom materiáli, vďaka ktorému budú lacnejšie, a teda prístupnejšie.Dôležitá je budúcnosťPretekárske lode sú však iba jednou z oblastí, ktorej sa ich firma venuje. Vo výrobných halách vznikajú napríklad aj komponenty na karosérie pretekárskych vozidiel, plastové súčiastky na nákladné autá, tobogány pre aquaparky či hydromasážne vane.

„Všetko vlastne zjednocuje jeden prvok, a tým je tvarovanie. Sme silní v dizajne a vo výrobe foriem. Môže byť akákoľvek, na hocičo, vieme nájsť spôsob, ako ju spraviť,“ hovorí hrdo René Vajda. Ako však zdôrazňuje, nie je to tak, že by lode boli hlavnou náplňou ich činnosti a výroba karosérií a bazénov iba doplnkovými. „Lode vyrábame preto, že nám to robí radosť, presadzujeme však filozofiu, v rámci ktorej majú byť všetky tieto oblasti rovnocenné. Ak bola trebárs niekedy jedna slabšia, iná schodok vyrovnala. Práve vďaka tomuto širokému záberu to dokážeme utiahnuť,“ dodáva.

Bratia Vajdovci pri podnikaní vždy myslia najmä na budúcnosť. Držia sa preto ešte jednej, ako však vravia, veľmi podstatnej zásady. „Keď sme aj niekedy brali úvery, vždy len do výšky, ktorú sme dokázali splatiť. Nikdy sme nerozmýšľali tak, že nejako bude a nejako to uhradíme. Nie. Keď sme na to nemali, tak sme radšej napríklad nekúpili nejakú mašinu a robili sme aj bez nej, tak ako sme vedeli,“ hovorí Marcel Vajda. Príkladom môže byť stroj na lisovanie hydromasážnych vaní a bazénov. Ponúkala im ho jedna americká firma, no za cenu, ktorú si nemohli dovoliť zaplatiť. Stroj však potrebovali. Dali teda hlavy dohromady, sami si ho navrhli aj postavili. Trvalo to síce pár mesiacov, no namiesto niekoľkých miliónov ich vyšiel na pár stotisíc. A spoľahlivo funguje dodnes.Robili by aj bez úspechovFirma, ktorá pred osemnástimi rokmi začínala v malej prenajatej dielni a jej zakladatelia vedeli iba to, že chcú robiť lode, dnes vyváža svoje výrobky do celého sveta. Distributérov má v trinástich európskych krajinách, takisto v USA, Kanade, ale aj vo Venezuele, Južnej Kórei, Austrálii či na Novom Zélande. Marcel a René Vajdovci vraj nikdy nerozmýšľali nad tým, ako by ich podnikanie dopadlo, keby na olympiáde v Barcelone naši reprezentanti na ich lodiach nezískali prvé medaily. „Fakt je, že práve vďaka tomuto úspechu si u nás ľudia začali objednávať lode, ale aj keby vtedy neprišiel, určite by sme bojovali ďalej a skúšali nové modely. Napokon, mali sme za tých osemnásť rokov nejedno ťažké obdobie, no nikdy sme neuvažovali nad tým, že by sme to zabalili. Jednoducho preto, že nás to, čo robíme, baví,“ hovoria.