Fidži
12. 9. 2006, 17:12 (aktualizované: 11. 7. 2024, 15:14)
Zdroj: Archív
Fiji
| Názov krajiny: | Republika fidžijských ostrovov |
| Rozloha: | 18 270 km2 |
| Počet obyvateľov: | 918 675 (2007) |
| Štátne zriadenie: | federatívna republika |
| Geografická poloha: | južný Tichý Oceán, Melanézia Mapa Fidži |
| Časové pásmo: | Slovensko +10 hod. |
| Podnebie: | tropické s obdobím dažďov od novembra do apríla, priemerná denná teplota okolo 25°C s vysokou vlhkosťou vzduchu. Cyklóny môžu prísť počas obdobia dažďov, nebezpečné bývajú len zriedka. Aktuálne počasie vo svete |
| Hlavné mesto: | Suva |
| Mena: | fidžijský dolár (FJD) |
| Jazyky: | anglický (úradný), fidžijský, hindský |
| Správne členenie: | 4 správne oblasti a 1 kolónia |
| Národnost. zloženie: | Fidžijci (51 %), Indovia (44 %), Európania, Číňania |
| Náboženstvo: | kresťanstvo (52 %), hinduizmus (38%), islam |
| Diplomatické zast.: | SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné Veľvyslanectvo SR v Canberre/Austrália. |
Víza a doklady: | Občania Slovenskej republiky pri vstupe na územie Fidži potrebujú platný cestovný doklad s platnosťou minimálne 3 mesiace po predpokladanom ukončení pobytu a víza. V prípade, že žiadateľ o vízum plánuje bezprostredne po odchode z Fidži navštíviť Austráliu, vyžaduje sa udelenie austrálskeho víza pred podaním žiadosti o fidžijské vízum. O vízum je možné požiadať na veľvyslanectve Veľkej Británie so sídlom v Bratislave. Ministerstvo zahraničných vecí SR |
Dejiny:
Ostrovy Fidži boli osídlené predkami Polynézanov v období okolo roku 1500 p.n.l.. Okolo roku 500 došlo na ostrovoch k preľudneniu a časť obyvateľov osídlila ostrovy Tonga, Samoa a iné teritóriá v Tichom oceáne. Okolo roku 1000 Polynézania z ostrovov Tonga a Samoa pre zmenu napadli Fidži, ktoré medzitým obývali Melanézania. Obyvatelia ostrovov žili v polygamii a v klanovom usporiadaní, kanibalizmus bol rozšírený.
Prvým Európanom na ostrovoch bol Abel Tasman na svojej plavbe do Indonézie v roku 1643. Neskôr sem v roku 1774 prišiel James Cook. O 15 rokov neskôr tu pristál čln z dôstojníkmi lode Bounty, ktorých na šírom mori vysadili vzbúrenci. Moreplavcov nasledovali dobrodruhovia, utečení trestanci z Austrálie. Mnoho z nich zistilo prečo boli prezývané ako „ostrovy kanibalov“.
V roku 1873 prehlásila ostrovy za svoju kolóniu Veľká Británia. Hlavným mesto sa stala Sáva. Na ostrovoch začali pestovať bavlnu a cukrovú trstinu a boli sem boli sem privezení robotníci z Indie. Nútená práca bola zrušená v roku 1919.
Nezávislosť ostrovy získali v roku 1970. Voľby v roku 1987 vyhrala krehká koalícia a predsedom vlády bol Fidžijčan, ale väčšinu tvorili Indovia. Pôvodní obyvatelia začali demonštrovať a po vojenskom prevrate sa novým predsedom vlády stal plukovník Rabuka. V roku 1991 po voľbách sa predsedom vládz stal Mahendra Chaudhry, potomok indických robotníkov a zaviedol reformy ktoré pôvodní obyvatelia vnímali ako ohrozenie vlastníctva. V roku 2000 bol po štátnom prevrate zvrhnutý. Po tlaku medzinárodného bol vodca prevratu George Speight zatknutý, ale Fidži začala byť vnímaná ako nestabilná krajina.
Voľby v roku 2001 vyhral potomok pôvodných obyvateľov Laisenia Qarase a vytvoril vlády kde indickí prisťahovalci nemajú žiadne zastúpenie.
Musíte vidieť:
Krajinu tvorí 320 ostrovov a atolov. Je možné nájsť si zabudnutý a nikým nerušený kút. Cestovatelia ostrovy doporučujú aj pre ich teplé koralové more.
Suva - hlavné mesto, kde je niekoľko budov z prelomu 19. a 20 storočia ako napríklad Národné múzeum Fidži a katedrála. Zaujímavá je je aj botanická záhrada Thustston.
Sigatoga- archeologické nálezisko v obrovských piesočných dunách.
Levuka- bývalé hlavné mesto s koloniálnou architektúrou
Orchid island – skanzen popisujúci kanibalskú minulosť ostrovov
Bezpečnost. riziká:
Konflikt medzi pôvodným obyvateľstvom a indickou časťou populácie, ktorý v roku 2001 vyústil do ozbrojeného puču a nezákonného zajatia legitímne zvolenej politickej reprezentácie krajiny, je príčinou lokálnych nepokojov v krajine. Turistom sa neodporúča nechávať v hotelových izbách hodnotnejšie predmety. Najrozšírenejšou trestnou činnosťou páchanou vo vzťahu k cudzincom sú krádeže peňažnej hotovosti. Hodnotnejšie predmety, cestovné šeky a väčšie sumy sa odporúča uschovávať v hotelových trezoroch. Za málo bezpečnú je považovaná aj hromadná doprava, ktorá premáva iba v mestách.
Zdravotníctvo: SR nemá s Fidži uzatvorenú dohodu o poskytovaní bezplatnej zdravotnej starostlivosti. V prípade potreby lekárskeho ošetrenia sa odporúča vyhľadať jednu z dvoch väčších a vybavenejších nemocníc – Kolonialista Warp Memoriál Hospitalizoval v Save a Autokar Hospitalizoval v meste Autokar. Ostatné nemocničné zariadenia, resp. lekárske ambulancie majú limitované podmienky na vykonávanie lekárskej starostlivosti.
Doprava:
letecky: Fidži je leteckým centrom regiónu, lietajú sem veľké aerolínie, väčšinou tu majú zastávku lety na Nový Zéland, do Austrálie a Severnej Ameriky. Letisko, kam prilieta najväčší počet letov leží pri meste Nadi. Druhým medzinárodné letisko (Nausori) je od hlavného mesta Suva vzdialené 23 km. Pri odletoch platí poplatok 11.5 USD.
Na všetky ostrovné skupiny štátu lietajú spoločnosti Fiji Air a Sun Air. Na niektoré z nich lietajú spoločnosti Island Hoppers, Turtle Airways a Pacific Island Seaplanes. cestná doprava: na veľkých ostrovoch je dobré autobusové spojenie, expresné linky premávajú z mesta do mesta, miestne linky stoja vo všetkých dedinkách loďou: trajekty medzi ostrovmi premávajú pravidelne, nie sú drahé a pomerne spoľahlivé
Ako cestovať: www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk
Internet:(.fj) www.bulafiji.com, www.fijiguide.com, www.fijitimes.com
Komunikácia: Orange (nie), T-mobile (áno)
Do kufra: sprievodcovia: Freytagberndt.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com,
Prečítajte si aktuálne správy z Fidži na Bleskovky.sk
Zdroj/autor: MZVSR, CIA-World Factbook, Lonely Planet
