Fínsko
14. 1. 2006, 15:34 (aktualizované: 11. 7. 2024, 14:48)

Zdroj: CIA The World Factbook
Finland
Názov krajiny: | Fínska republika |
Rozloha: | 338 130 km² |
Počet obyvateľov: | 5 238 460 (2007) |
Štátne zriadenie: | republika |
Geografická poloha: | severovýchodná Európa, na pobreží Baltického mora. Mapa Fínska |
Časové pásmo: | Slovensko +1 hod. |
Podnebie: | Studené mierne, kontinentálne rysy so značnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Ročné priemerné zrážky sú nízke. Na juhu je klíma mierna, čo je ovplyvnené severným atlantickým prúdom, ináč subpolárna s dlhými, chladnými zimami a smerom na sever s klesajúcim množstvom zrážok. Priemerná teplota v Helsinkách vo februári je –7 °C, v júli 17 °C. Treba počítať s chladnejším počasím i v období letných mesiacov. Aktuálne počasie vo svete |
Hlavné mesto: | Helsinky |
Mena: | euro (EUR) |
Jazyky: | fínčina a švédčina |
Správne členenie: | kraje Stredofínsky, Západofínsky, Východofínsky, kraj Oulu, kraj Lappi a 12 provincií |
Národnost. zloženie: | Fíni (93 %), Švédi, Rusi, Laponci |
Náboženstvo: | 87 % luteránov, 1 % pravoslávnych, 1 % ostatných, 11 % bez vierovyznania |
Diplomatické zast.: | Veľvyslanectvo Fínska v SR: [ukáž na mape] Adresa: Palisády 29, 811 06 Bratislava Tel: 00421 2 5980 5111 Fax: 00421 2 5980 5120 E-mail: sanomat.brt@formin.fi Veľvyslanectvo SR v Helsinkách Embassy of the Slovak Republic, Annankatu 25, 00-100 Helsinki (Helsinky), Fínsko (Finland) Tel.: 003589 6811 7810 (sekretariát veľvyslanca) 00358 9 68117814 (konzulárne oddelenie) Fax: 00358 9 6811 7820 E-mail: skemb.hels@sci.fi |
Víza a doklady: | Ministerstvo zahraničných vecí SR |
Dejiny:
Pôvodní obyvatelia Laponci boli od 2. stor. stále viac vytláčaní na sever ugrofínskymi kmeňmi, od 9. stor. čelili nájazdom vikingov, v 12. storočí sa krajina dostala pod švédsku nadvládu. V r. 1397 – 1523 bolo Fínsko ako súčasť Švédska členom kalmárskej únie, po napoleonských vojnách bolo v r. 1809 prakticky celé územie Fínska pripojené k Rusku, s postavením autonómneho veľkovojvodstva s ruským cárom ako oficiálnou hlavou štátu. V 19. storočí vývoj krajiny poznamenala vlna národného obrodenia, ale samostatnosť mohlo Fínsko získať až pádom cárskeho Ruska po boľševickej revolúcii. Krátko potom – 6. decembra 1917 – vyhlásili Fíni nezávislosť. (Tento deň je štátnym sviatkom ako Deň nezávislosti). Sovietsky zväz si však začal roku 1939 nárokovať časť fínskeho územia (Karéliu). Fíni sa nevzdali, preto im vyhlásil ZSSR vojnu (Čudná vojna). Fínsko bolo r. 1940 porazené a Karélia pripadla ZSSR. Keď nacistiské Nemecko r. 1941 napadlo Sovietsky zväz, Fíni získali Karéliu späť. Podľa mierovej zmluvy po r. 1945 bola Karélia pridelená ZSSR, ktorý získal aj vojenskú základňu Porkkala. V nasledujúcich rokoch sa vzťahy medzi oboma štátmi normalizovali. V r. 1955 Sovieti Porkkalu opustili. Fínsko si dlho udržiavalo neutralitu a malo tesné ekonomické väzby na Sovietsky zväz. Ako člen EU bolo Fínsko jediným severským štátom, ktorý zaviedol euro pri jeho iniciácii v r. 1999.
Musíte vidieť:
Hlavné mesto Helsinky založil kráľ Gustáv Vasa ako obchodné centrum. Voľnému prístupu po mori kedysi bránila pevnosť Suomenlinna, rozkladajúca sa na niekoľkých ostrovoch na juhu metropoly; dnes je, aj kvôli krásnemu výhľadu na more, vyhľadávaným cieľom turistov. Historickým centrom je neoklasicistické Námestie senátu s katedrálou, kde sa konajú výstavy, prehliadky a koncerty. Na námestí je budova parlamentu. Vplyv staroruskej architektúry vidno na Uspenskej katedrále. Pekný výhľad na hlavné mesto je zo 72 metrov vysokej veže neďaleko olympijského štadióna, postaveného pred olympiádou v r. 1940. Modernú architektúru reprezentuje niekoľko pozoruhodných budov v štýle Art Nouveau, kongresová hala Finlandia a kostol Temppeliaukio – Skalný chrám, vytesaný v tvrdej skale, kde sa okrem bohoslužieb konajú aj koncerty. V meste je mnoho múzeí: národné, vojenské, športové, či múzeum úžitkového umenia. Ateneum sústreďuje umelecké zbierky prevažne z 19. storočia. Každoročne sa v Helsinkách konajú desiatky výstav najmä v Design centre Finland, Umeleckej výstavnej hale alebo Veľtržnom stredisku.
V hlavnom meste si možno kúpiť tzv. Helsinki Card, ktorá na 1 až 3 dni poslúži ako voľný lístok na MHD, bezplatná vstupenka do múzeí a ako doklad, ktorý umožňuje zľavy v divadlách, reštauráciách.
Druhým najväčším mestom Fínska je Tampere založené v druhej polovici 18. storočia. Medzi pamiatky patrí napríklad Dóm s hodnotnými stropovými freskami zo začiatku 20. storočia alebo Alexandrov kostol. Kostol Kaleva je zaujímavý najmä tým, že sa nachádza na skalnom pahorku a má pôdorys ryby. Ortodoxný kostol Alexandra Nevského je známy vďaka novobyzantskému štýlu a veži s deviatimi zvonmi, vrátane najväčšieho fínskeho zvona, ktorý má hmotnosť 4,8 tony. V krajskom múzeu nájdete ukážky ručných prác a gobelínov, v štvrti Amury stoja pôvodné drevené domy.
Mesto Turku bolo prvým hlavným mestom Fínska, a je pravdepodobne aj historicky najstarším mestom krajiny. Obdivovať tu možno jednu z mála zachovaných častí mesta z 18. storočia s drevenými domami, katedrálu z 13. storočia a hrad, založený v r. 1280.
Významným cieľom turistov je metropola Laponska Rovaniemi na polárnom kruhu s Laponským krajským múzeom a Laponským loveckým múzeom. Na ceste, križujúcej polárny kruh, možno dostať certifikát, že ste ho prekročili; je tu aj poštový úrad s príležitostnými pečiatkami a veľký predaj suvenírov. V Laponsku sa neodporúča pohyb vo voľnej prírode mimo turisticky vyznačených ciest bez kvalifikovaného sprievodcu.
Fínsko je rybárskym rajom, najmä koncom leta sa sem schádzajú rybári z celého sveta. Milovník sauny by mal skúsiť, ako vyzerá pravá fínska sauna v krajine, kde sa zrodila.
Mnohí turisti sem prichádzajú zďaleka zažiť dlhé biele noci s polnočným slnkom. Sú čarovné aj v Helsinkách, nezabudnuteľné sú však na severe, v prírode. Uvidieť možno aj polárnu žiaru. Juhannus, prvý letný deň sa v krajine slávi ako najdlhší deň roka. Je to skutočná masová ľudová oslava, ktorá vyláka do prírody celý národ.
Nádherné zážitky má turista z pobytu v panenskej prírode, v lete i v zime, a z meniacej sa scenérie krajiny tisícich jazier. Celú južnú časť krajiny zaberá Fínska jazerná plošina, kde vodná plocha tvorí až 25% územia.
V Baltickom mori leží súostrovie Ahvenanmaa (Alandy), ktoré tvorí 6 554 ostrovov. Na ostrovoch žije asi 25 tisíc ľudí, väčšina z nich na Maarianhamina, najväčšom ostrove. Živia sa najmä rybolovom a službami turistom, pretože súostrovie je významným rekreačným strediskom pre Fínov.
Ako cestovať:
Autom: Nepohodlná trasa cestami rôznej, zväčša horšej kvality než na Slovensku, cez Poľsko, Rusko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko a trajektom do Helsínk. Krátkemu prejazdu Ruskom sa možno vyhnúť inou trasou priamo z Poľska do Litvy. Vzdialenosť vyše 1900 km, treba rátať aspoň so 44 hodinami jazdy. Možno cestovať aj cez Poľsko, trajektom do Švédska, švédskymi autostrádami do Štokholmu, potom zasa trajektom do Fínska, a pokračovať pohodlnou cestou do Helsínk. Na vzdialenosť najdlhšia trasa vedie zvyčajne autostrádami cez Česko, Nemecko a Dánsko, trajektom do Švédska, a pokračovať rovnako ako pri predchádzajúcej trase. Vzhľadom na autostrády je to cesta pohodlnejšia a rýchla. Kto sa chce vyhnúť trajektom, môže cestovať cez Poľsko, Rusko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko a opäť cez Rusko (Sankt Peterburg) k východnej fínskej hranici. Je to veľmi dlhá a nepohodlná trasa po zlých cestách.
Autobusom: Priame linky neexistujú.
Vlakom: dve trasy s viacerými prestupmi (prvá: cez Poľsko, Bielorusko alebo Ukrajinu, s prestupom na Sankt Peterburg a tam prestúpiť na vlak do Helsínk, druhá: cez Prahu, Berlín, Kodaň, Štokholm, trajektom do Turku a odtiaľ do Helsínk.) Prestupy komplikujú cestu, ktorá trvá približne 46 hodín.
Letecky: Z Viedne je denné spojenie do Helsínk. Let trvá asi 2 hodiny. Letieť sa dá priamo z Prahy a Budapešti. Lietadlo je bezkonkurenčne najvýhodnejší a najpohodlnejší dopravný prostriedok, ktorý pri súčasných cenách leteniek nemusí byť drahší než vlak.
Bezpečnost. riziká:
V porovnaní s inými európskymi krajinami je Fínsko bezpečnou krajinou. V rámci EÚ je na druhom mieste s najnižšou kriminalitou. V okolí Helsínk však kriminalita postupne stúpa.
Zdravotnícvo: Je na vysokej úrovni. Veľmi dobre fungujú súkromné i štátne zdravotnícke zariadenia. Oba typy poskytujú ošetrenie za poplatok. Ceny lekárskych úkonov sa pohybujú od 35 eur (návšteva u praktického lekára) do 65 eur (návšteva u špecialistu). Lieky a liečivá pre osobnú potrebu si môže občan SR doviezť maximálne na dobu 3 mesiacov.
Doprava:
Cestná: 80 tis. km asfaltových ciest, väčšina v perfektnom stave. Diaľnice sú zdarma. Povolená rýchlosť: 50 km/h v obci, 80 km/h mimo obce a 120 km/h na diaľnici. V severných oblastiach sú aj cesty, ktoré nemajú pevný povrch. V krajine je na cestách veľa losov, jeleňov a sobov. Na niektorých úsekoch pred lesnou zverou varujú dopravné značky. Sieť autobusových liniek je hustá, vedie aj do najzapadnutejších regiónov a dediniek. V Laponsku je to často jediný možný spôsob hromadnej dopravy. Dopravné predpisy sú podobné ako na Slovensku. Fínski vodiči ich úzkostlivo dodržiavajú a preto sa tam jazdí pohodlne a bezpečne. Pri dopravných priestupkoch sú pokuty na naše pomery vysoké, závisia však aj od výšky mzdy pokutovaného.
Vlaková: Veľmi lacná a rýchla. Najhustejšia je na juhu Fínska, na severe (najmä v Laponsku) je málo tratí. Stav železnice je perfektný a strojový park tiež. V expresných vlakoch je dobré mať miestenku.
Letecká: Najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob dopravy. Pravidelná doprava smeruje na 23 vnútrozemských letísk rovnomerne rozmiestnených po celej krajine.
Internet: (.fi) www.visitfinland.com, www.travel.fi/int/
Komunikácia: Orange (áno), T-mobile (áno) O2 (áno)
Do kufra: Ikar.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com,
Prečítajte si aktuálne správy z Fínska na Bleskovky.sk