Grécke umenie a architektúra
1. 5. 2005, 2:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 15:26)
Staré Grécko položilo základy európskej architektúry. Vynikli sídliská mestského typu, vladárske paláce, verejné stavby, chrámy, divadlá, kúpele a vodovody. Utvárala sa monumentálna architektúra, ktorej merítkom bol človek. Grécki bájni bohovia mali „ľudské rozmery” - so všetkými šľachetnými i zlými ľudskými vlastnosťami. Rozkvitalo sochárstvo, voľné i použité v architektúre, kamenná aj bronzová plastika, od drobnej sochy po monumentálnu nadživotnú, ktorá dodnes uchvacuje.
Vznikli prvé „portrétové” hlavy s individuálnymi rysmi tváre a výrazom, prvé súsošie až po zložité dramatické kompozície. Rozvinulo sa umenie sochárskeho reliéfu. K dokonalosti dospeli tiež umelecké remeslá.
V starovekom Grécku vznikol kompozičný princíp literatúry, veršovaná forma, dráma – tragédia aj komédia. Vznikol tu taktiež hrdinský epos a „Odysseus”. Tvorila sa próza náučná, filozofická, dejepisná, rečnícka, lyrická i piesňová. Vznikol tiež román v listoch. Písala sa satira, epigram, bájka. Súčasťou kultúrneho rozkvetu bola hudba a spev, sólový a zborový.
Grécko je otčinou zemepisu a dejepisu, úcty k minulosti. Rozkvitala filozofia, matematika, geometria. Rozvíjalo sa právo. Z lekárstva sa stala disciplína založená na pozorovaní a poznávaní choroby.
Rozmach vedeckého bádania podnecovalo zakladanie knižníc. Vyspelá a udivujúca bola technika v stavebníctve (napr. prvá stropná klenba), stavba lodí, mostov a tunelov. Duchovný rozmach doprevádzal rozvoj telesnej kultúry. Pestoval sa šport a hry. Podľa tradície sa 1. olympijské hry konali v roku 776 pred. n. l. a v roku 393 n. l. potom posledné grécke národné hry.
