Holandsko

Dejiny:
Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického Nizozemska (medzi Severným morom a Ardenami, na území dnešného Holandska, Belgicka, Luxemburska a malej časti Francúzska). V staroveku ho osídlili germánske a keltské kmene, ktoré súperili o moc. V 1. stor. pred n. l. ho čiastočne ovládlo rímske impérium, v 8. stor. sa stalo súčasťou Franskej ríše. V 10. stor. sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, od 12. stor. vznikajú mestá, prekvitá obchod a remeslá. Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie dostalo v r. 1477 do rúk Habsburgovcov. V 60. rokoch 16. stor. prepukla holandská buržoázna revolúcia a na severe vznikla Utrechtská únia, ktorá v r. 1581 vyhlásila Spojené provincie nizozemské. Ich nezávislosť uznali európske veľmoci. V 17. stor. Holanďania získali veľké územia v Ázii, Afrike, Amerike a dočasne ovládli svetový obchod. V 18. stor. ich však z mnohých dŕžav vytlačila Veľká Británia a Francúzsko. V r. 1795 sa krajiny počas francúzskej revolúcie zmocnili francúzske vojská. Na Viedenskom kongrese bolo v r. 1815 vyhlásené Spojené kráľovstvo nizozemské, ktorému patrilo do r. 1830 aj Belgicko a Luxembursko. Od r. 1830 sa stalo samostatným kráľovstvom v dnešných hraniciach. V prvej svetovej vojne bolo neutrálne, v druhej ho obsadilo nacistické Nemecko. Do polovice 20. stor. patrilo k najväčším koloniálnym veľmociam, patrila mu napr. Indonézia, postupne však o kolónie prišlo.
Dnes mu patria iba malé zámorské územia v Karibiku (Aruba a Holandské Antily). Aj v súčasnosti je Holandsko jednou z najvýznamnejších európskych krajín. Preto si ho za sídlo vybralo viacero medzinárodných organizácií: OPCW (Organizácia pre zákaz chemických zbraní), ICJ (Medzinárodný súdny dvor), ICTY (Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v Juhoslávii), Europol (Európsky policajný zbor), PCA (Stály arbitrážny dvor) a Úrad vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE.

Musíte vidieť:
Hlavné mesto Amsterdam leží na niekoľkých ostrovoch; spája ich štyristo mostov. Mnohým pripomína Benátky, pretože veľa budov stojí nad vodou na koloch. Už v 13. stor. tu vznikla rybárska dedinka Amestelledame, ktorá sa čoskoro stala mestom – centrom obchodu v západnej Európe a jedným z najdôležitejších prístavov. Turisti začínajú prehliadku na námestí Dam pred klasicistickým kráľovským palácom z polovice 17. stor., s vežou so zvonkohrou, vysokou vyše 50 m. Neďaleká katedrála Nieuwe Kerk je miestom korunovácií holandských kráľov a vo Wester Kerk, renesančnom kostole s barokovým interiérom, je hrob maliara Rembrandta van Rijna. V meste je jeho pamätník i Rembrandtov dom s mnohými umelcovými kresbami. Jeho diela sú i v galérii Sixsche. Atrakciou sú vyhliadkové plavby na lodiach plávajúcich po grachtoch (kanáloch). Veľké prístavné mesto Rotterdam vzniklo v 13. stor. ako rybárska dedinka. Atrakciami sú Múzeum lodí, Múzeum námorníctva, Poplatkové múzeum s expozíciou o vyberaní daní, ciel a poplatkov a Museum De Dubbelde Palmboom s prácami starých remeselníkov a dokumentmi o práci lodníkov. Vyhľadávané sú aj plavby po prístave. Haarlem (západne od Amsterdamu, 150 tis. obyv.) je známy pestovaním hyacintov. V kostole Grote Kerk na námestí Grote Markt je organ s 5000 píšťalami. Údajne na ňom hral aj W. A. Mozart. Centrom provincie Frízsko je mesto Leeuwarden ( 85 tis. obyv.), ktoré vo svete preslávili zlatníci a kovotepci. Nájdete tam rodný dom legendárnej tanečnice a špiónky Mata-Hari, dnes múzeum Frízskej literatúry. Postavením priechodu cez rieku položili Rimania ešte v staroveku základy neskoršieho obchodného mesta Maastricht. Najznámejšie pravidelné kvetinové trhy sa konajú v mestách Delft, Utrecht a Amsterdam. Dominujú im najpopulárnejšie holandské kvety – tulipány alebo narcisy. V krajine sa usporadúvajú veľkolepé kvetinové festivaly a sprievody s vozmi ovenčenými hyacintmi a narcismi. Jednou z najslávnejších výstav kvetov na svete je Floriade, ktorá sa koná iba raz za 10 rokov. Ostatná bola v r. 2002. Kuriozitou je každodenná kvetinová burza v Aalsmeere pri amsterdamskom letisku. Od polovice apríla do polovice septembra sa konajú každý piatok predpoludním v mestečku Alkmaar tradičné národné trhy syrov. Pre veľký záujem chodia do Alkmaaru špeciálne syrové expresné vlaky z veľkých holandských miest. V mestečku je aj Múzeum syrov. Na prehliadku lákajú symboly krajiny – tisícka posledných veterných mlynov. Pred 150 rokmi ich bolo okolo 10-tisíc. Najznámejšie sprístupnené sú v Heusdene, Kinderdijku, Zaanse Schanse, Schermere, Schiedame a Aalsmeere.

Ako cestovať:
Autom: cez Viedeň a autostrádou cez Salzburg, Mníchov, Norimberg, Frankfurt nad Mohanom, Kolín nad Rýnom. V Nemecku si možno vybrať z niekoľkých trás. Druhou možnosťou je cez Prahu, Plzeň, Frankfurt n. M., Kolín n. R.; okolo Plzne cez nemeckú hranicu až po nemeckú autostrádnu sieť sú obyčajné a veľmi frekventované cesty, ktoré jazdu spomalia. Vzdialenosť 1170 km, čas jazdy cca 13 hodín.
Autobusom: Týždenne z Bratislavy do Utrechtu cez Viedeň, Norimberg, Frankfurt n. M., Kolín n. R., Düsseldorf a Duisburg, na holandskom území zastávky v Eindhovene, Brede, Rotterdame, Haagu, Amsterdame. Vzdialenosť do Amsterdamu 1390 km, čas jazdy cca 21 hod.
Vlakom: Niekoľko spojení denne s prestupom v Mníchove, Frankfurte n. M., alebo v Bruseli. Vzdialenosť 1748 km, čas jazdy 25 hod. Z Košíc možno priamym vlakom do Viedne a tam prestúpiť na rovnaké prípoje ako z Bratislavy.
Letecky: Priamo z Bratislavy alebo z Viedne. Viac: www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk

Bezpečnost. riziká:
V centrách veľkých miest treba dávať pozor na zlodejov osobných vecí a vykrádačov áut. Kradnú sa peňaženky, kreditné karty, doklady, fotoaparáty a kamery. Niektoré turistické príručky odporúčajú mať v aute otvorené prázdne skrinky a odkladacie priestory, aby zlodej videl, že niet čo ukradnúť. Najnebezpečnejším mestom je Amsterdam, najmä Zeedijk, známa štvrť nevestincov medzi námestiami Dam a Nieuwmarkt (Red Light District), ale aj okolie Kvetinového trhu a domu Anny Frankovej, lebo tam chodí množstvo turistov. V súvislosti možnými teroristickými útokmi je v uliciach viac uniformovaných i neuniformovaných policajtov. Zvýšená je ochrana vybraných objektov.
Zdravotníctvo: Lekárska starostlivosť v približne 170 nemocniciach a u 7000 lekárov je veľmi dobrá, bez poistenia je ale pre cudzinca veľmi drahá. Platí sa v hotovosti za všetky ošetrenia i prevozy sanitkou. Pohotovostná služba nemusí byť v každej lekárni.

Doprava:
Cesty a autostrády: Perfektná sieť autostrád dlhá vyše 2 000 km (bez poplatkov) a asi 120 000 km ostatných ciest. Zelená značka E označuje medzinárodnú autostrádu, červená značka A národnú autostrádu a žltá značka A cestu prvej triedy. Najvyššia povolená rýchlosť je 50 km/h v obci, 80 km/h na ostatných cestách a 120 km/h na autostrádach. Pokuty za prekročenie rýchlosti sú 40-200 eur. Hlavná cesta je označená len výnimočne, treba si všímať všetky, aj malé uličky po pravej strane, lebo platí pravidlo pravej ruky. Veľkú pozornosť treba venovať hustej premávke na bicykloch. Pri kolízii s cyklistom zvyčajne dávajú vinu vodičovi. Cudzinec, ktorý pricestuje požičaným autom, musí mať notársky overené povolenie majiteľa auta v holandčine, nemčine nebo angličtine.
Autobusová doprava: hustá sieť diaľkových i lokálnych liniek po celej krajine. Cestovné je podobné vlakovému.
Železničná doprava: moderná hustá sieť. Nederlandse Spoorwegen má dva typy vlakov : InterCity (medzimestské rýchlovlaky) a miestne vlaky. Je celý rad zliav, výhodnejšie je zakúpiť si spiatočný lístok. Výhodné sú aj osobitné programy napr. pas Zomertoer Plus (na cesty vlakom, autobusom a MHD), Dagkaart (jednodenná jazda viacerými vlakmi) a Rail Idee (zvýhodnené lístky do zaujímavých miest pre turistov).
Letecká doprava: malé Holandsko má šesť letísk s pravidelnou dopravou. Okrem spojov do susedných krajín slúžia najmä na zbernú dopravu do Amsterdamu, jednej z piatich najdôležitejších leteckých križovatiek Európy. Letisko je vybudované na navážkach na mori, dráhy a plochy sú až štyri metre pod úrovňou morskej hladiny. Najväčším domácim dopravcom je kráľovská letecká spoločnosť KLM, najstaršia na svete. Po fúzii s Air France tvorí najväčšie aerolínie na svete.
Trajektová doprava: slúži pre dopravu medzi ostrovmi a pevninou.
Mestská hromadná doprava: má špičkovú úroveň. V Amsterdame je metro, autobusy, električky a člny na grachtoch (kanáloch). Po celej krajine platí strippenkaart s jednotnou sadzbou. Týmto osobitným lístkom možno cestovať všetkými druhmi MHD i prímestskými autobusmi a vlakmi. Lístky sa vyplatí kupovať mimo dopravného prostriedku, hoci ich predáva aj vodič. Uňho sú však drahšie.
Bicykle: Holanďania ich majú asi 13 miliónov, sú najčastejším dopravným prostriedkom na cestu do práce, školy i za nákupmi. Platí nepísané pravidlo, že cyklista má vždy prednosť, takže cyklisti dosť často jazdia neohrozene aj na červenú.

Internet: (.nl)
Holandská agentúra pre cestovný ruch: www.visitholland.com
Turistický sprievodca: www.visitamsterdam.nl
Inštitút kultúrneho dedičstva (informácie o kultúrnych zaujímavostiach a podujatiach): www.icn.nl
Zábava v Amsterdame: www.aub.nl

Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno)

Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Jota.cz, Baset.cz, Freytagberndt.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com, Marcopolo.de

Prečítajte si aktuálne správy z Holandska na Bleskovky.sk