INDIA 2006 – Zápisník dvoch cestovateľov (3)

Na dotyk k Taj Mahalu
(19. a 20. januara - den 4. a 5.)

Konecne sme sa dostali z Dili! Na cestovnom listku deklarovana dva a 1/2 hodinova cesta vlakom trvala o hodinku dlhsie a tak sme pozorovali okolie trate. Popri nej sa nachadzaju vacsinou tie najchudobnejsie slumy v osade alebo meste, ktore su mnohokrat horsie ako nase ciganske osady na severe Slovenska.

Ludia tu ziju v dost drsnych podmienkach, v tesnej blizkosti velkych skladok odpadu, na ktorych sa pasu domace zvierata a hraju deturence. O chvilu tuto sceneriu vystriedali zelene ryzove polia a pracujuce zenicky na nich. No ale cestovanie vlakom v Indii ma mnohe tvare a to je na velmi dlheee dlhe rozpravanie (pokusime sa nabuduce, po nejakej 20 hodinovej ceste.

Po prichode do Agry sme sa ubytovali v hoteliku Shanti, z ktoreho stresnej restauracie je asi najlepsi vyhlad na Taj Mahal. A tak sme obetovali skoru veceru za drahe turisticke ceny aby sme si vychutnali ten pohlad - Taj v dialke ziaril ako biely diamant. Zistili sme, ze si ho vsak nasledujuci den nepozrieme ako sme mali v plane, pretoze v piatky je zavrety. Nevadi, nie je to jedina zaujimava vec v okoli ...

Fatehpur Sikri

Druhy den sme sa teda vybrali inam, pozriet si 40 km vzdialeny historicky komplex Fatehpur Sikri. Riksou sme sa zviezli na autobusovu stanicu a tam sme len tak-tak chytili autobus. Hodinova cesta nas vysla na 17 Rs a neverili by ste, kolko Indov sa do busu dokaze naskladat. Kazdemu, kto frfle na nase preplnene autobusy odporucame navstevu Azie. Cestu sme si kratili s malym dietatom, ktoremu sme kreslili rozne veci a ono nam hovorilo ich nazvy po anglicky.

Fatehpur Sikri je opevnene mesto, ktore dal postavit cisar Akbar. Bol a stale este je velmi oblubeny. Ludia ho mali radi lebo mal 3 rozne zeny, kazda z nich bola ineho nabozenstva (moslimka, hindka a katolicka) a on sam veril, ze vsetky nabozenstva vedu k jednemu bohu ci k tej istej pravde.

Komplex pozostava z hradieb, Velkej mesity a pevnosti s palacmi(podobnej tej v Dili aj v nedalekej Agre, ktore dali postavit Agbarovi nasledovnici). Vybrali sme sa teda najskor do mesity. Pri jej schodoch sa na nas vrhli rozni sprievodcovia. Jeden po informacii, ze sme zo SR vytiahol vizitku cloveka z Phillipsu z Novych Zamkov s tym, ze on nam ho odporuca. Zdvorilo sme odmietli...

V mesite sa nas ujal mlady muz, ktory mal preukaz a povedal, ze tu studuje historiu a ze rad nam to tu ukaze a peniaze nechce - no jasne. Ale kedze bol mily a nevtieravy, tak sme suhlasili. A dobre sme urobili. Bez jeho vykladu by sme o mesite ako aj o celom komplexe dnes nevedeli skoro nic...

Po vycerpavajucej prehliadke mesity sme sa rozhodli, ze do pevnosti za vstupne 260 Rs nepojdeme, pretoze od prichodu do Indie by to uz bola tretia a pravdepodobne aj navlas rovnaka pevnost. Pred rozluckou s nasim sprievodcom (dali sme mu zalozku s obrazkom Michalskej brany a 50 Rs) nam este doporucil pozriet si ruiny stareho mesta, ze su mozno zaujimavejsie ako cela pevnost. A boli!

Dokonca to neboli az take ruiny, bol tam vydlazdeny kamenny chodnicek, rozne stavby (kupele, brany, namesticka, obytne budovy a kadeco co sa nedalo identifikovat). Stretli sme tam 2 chlapcov, ktori za poplatok 50 Rs skakali do bazenu s nechutne zelenou
vodou. Pokrikovali na turistov co boli nad nimi, hore v pevnosti, ze ked im hodia 50 Rs, tak skocia. Ponukali to aj nam ale Stanka skonstatovala, ze by im radsej dala tie peniaze za to, ze neskocia. Po tom ako sme ich tam nechali sme uz iba poculi ako sa dohaduju s turistami hore v pevnosti a za par sekund aj velavravne zabacie "clup"...

Po ceste nazad nas uctivo usadili do autobusu dopredu (sedadla vpredu su v Indii obcas vyhradene pre zeny a tu aj pre turistov), no to bola chyba! Motor tam hucal, klakson, ktory vodic pouzival viac ako nepouzival mal zvuk lodnej truby a vedla nas si sadol diskusie chtivy doktor, ktory stale nieco rozpraval a pytal sa. Marne som mu vysvetloval, ze nepocujem... Nakoniec mi pozrel na ruku a povedal, ze od polovice 2006 do polovice 2007 pridem k velkym peniazom a vystupil. Konecna bola pre nas vykupenim a hluk ulice oaza ticha.

Vecer sme sa vybrali opacit sladkosti v miestnom bazare (rozumej splet uliciek kde sa predava kadeco - aj ked podla tejto definicie je bazarom cela India. Nasli sme obchodik kde vyrabali zname sladkosti, do ktorych ked sa zahryznete, mate pocit akoby ste jedli nieco, v com dokazali 100nasobne skoncentrovat sladkost cukru a ten vam nakoniec lezie von kadym porom v tele.

Dali nam ochutnat 3 male kusky, chceli za ne 20 Rs, ale ked som ich po dojedeni ponukol cokoladou, dali nam konzumne zdarma. Zabavne bolo, ze ked sa Stanka snazila hygienicky (na papierovom taniery prilozenou palickou) rozpolit jednu dobrotu, majitel obchodu sa na ten zapas uz nevedel pozerat, schytil sladkost do ruky a prilozil jej ju k ustam. Nezostavalo nic ine ako sa zahryznut. Vsetci sme sa na tom dobre pobavili, ale vecer na izbe sme sa pre istotu dezinfikovali domacou slivkou...:)

Taj Mahal v plnej kráse
(20. januara - den 6.)

Napriek tomu, ze Taj Mahal bol hlavnym dovodom nasho prichodu, dva dni sme ho pozorovali iba zo strechy nasho hotela. Vo stvrtok sme prisli neskoro, v piatok bol zavrety a tak az v sobotu sme si ho konecne mohli pozrite zblizka. Teda az po zaplateni dostatocne tucneho vstupneho poplatku (Rs 750) a absolvovani prisnej kontroly pri jednej z velkych vstupnych bran (zabavili nam cokoladu a nepacili sa im ani tic-tacky).

Potom sme sa uz ocitli priamo zocivoci tejto bielej mramorovej nadhere. Po opadnuti prveho nadsenia a obdivu sme si vsak vsimli, ze nie sme sami. Ani zdaleka sami.
Stovky inych turistov a trevelerov, roztrusenych ako mravce po nasej hotelovej izbe, sa rozhodli pozriet sa na tento div sveta.

Taj Mahal je casto oznacovany ako najvacsi monument lasky. Dal ho postavit vladca Shan Jahan po tom ako mu pri porode ich 14teho dietata zomrela manzelka Mumtaz Mahal (1631). Bol z toho tak nestastny, ze v tu noc ked sa tu spravu dozvedel, nacisto zosedivel. Na stavbe hrobky pracovalo cca. 20.000 robotnikov z Indie, centralnej Azie a na jej stavbe spolupracovali napr. specialisti z Europy ktori sa postarali o mramorove vyzdoby.

Trvalo 22 rokov nez ju dokoncili. Smutne je, ze sa na miesto posledneho odpocinku milovanej manzelky mohol Shah na sklonku vlastneho zivota pozerat uz iba z nedalekej pevnosti, kde ho dal uvaznit jeho vlastny syn.

Indovia si tuto stavbu naozaj vazia. V celej Indii nenajdete udrziavanejsiu pamiatku. Dokonca kvoli nej v roku 1993 zakazali rozvoj znecistujuceho priemyslu v nedalekej Agre, pretoze toxicke exhalaty belostny Taj Mahal znehodnocovali. V jeho okoli jazdia cyklorikse, elektobusy a elektrorikse, klasicka doprava bola odklonena.

Vidiet Taj Mahal je ozajstny zazitok! Mnozstvo turistov chodi do Indie iba kvoli tomu (ti bohati priletia na letisko v Agre, odtial klimatizovanym taxikom na miesto, prezru si ho a potom idu prec). Trosku sme sa obavali neprijemnych zazitkov so zobrakmi ci zmrzacenymi detmi o ktorych sme poculi, ze miesto kvoli turistom doslova okupuju, ale bud to bol plany poplach, ale bo sa urady postarali aby ludom nepripominali aj inu tvar krajiny.

Uprimne povedane je to dobre, pretoze sa stavalo, ze dieta bolo v zivoriacich rodinach zmrzacene narocky aby tak lepse "zarabalo"... Taj Mahal je vraj cez leto, kedy je vychod ci zapad slnka dramatickejsi, este krajsi (v "zime", t.j. teraz je vacsia inverzia, co znemoznuje rano a vecer slniecku svietit v teplych farbach) ale aj tak nas stopercente uchvatil - o com sveci aj jedna cela rolka diaku a cca 200 zaberov (casto nezmyselnych) na digitale...

V zaplave turistov sme sa stretli so sympatickym Srbom Ivanom, ktory pracuje v USA pre Microsoft. Prisiel do Indie na kamaratovu svadbu, ktoremu jeho indicka rodina nasla vo Varanasi primeranu, samozrejme indicku, manzelku. Ak ste videli film "Velka indicka svadba" tak asi nieco na ten sposob. Bol chudacik trosku vykolajeny z indickej reality. Priletel rano o siestej do Dili, odtial siel vlakom (kde ho sokovali slumy a neporiadok pri trati), v Agre si na cely den prenajal taxi a bal sa ist niekam sa najest. Cca 1/2 hodinku sme sa navzajom sprevadzali a potom sa pobral pozriet este pevnost v Agre. Ale bol naozaj zlaty...

Inak, obaja sa asi budeme uchadzat o herecke miesto v Bollywoode (indicky Hollywood v Bombay) - kazdy tu obdivuje Polkovu briadku a Stanku ma na fotkach uz skoro polovica Indie. Stale za nami chodili miestni turisti ci sa s nami mozu vyfotit.
Na druhom brehu rieky filmari vyuzili krasu Taj Mahalu a na jeho pozadi natacali scenu pre dalsi indicky filmovy trhak. Samozrejme tym pritahovali patricnu pozornost. My sme sa nadalej prechadzali po areali, fotili a kochali sa a az niekedy po obede sme si povedali, ze mame dost a je cas na odchod - smerom k inej miestnej pamiatke...

Agra Fort

Oproti pevnostiam co sme videli v Dili bola tato naozaj skvostna. Tak ako jej sestry v Dili a Fatehpur Sikri bola postavena z cerveneho pieskovca. Jej stavbu zahajil v roku 1565 vladca Akbar (pisali sme o nom v predchadzajucej casti). Budovami z bieleho mramoru ju ozvlastnil a zmenil na palac jeho vnuk a stavitel Taj Mahalu, Shah Jahan.

Pevnost sluzila na vojenske ucely a neskor v nej Jahan bol porazeny a uvezneny. Vraj ho jeho syn (Aurangzeb) odrovnal tym, ze dal odklonit tok rieky Jamuna, ktora tecie pod pevnostou, a tak vysusil studne na ktore bola pevnost odkazana. Nuz, museli to byt zaujimave casy :)

Pevnost pomerne slusne opravuju a tiez sa o nu staraju viac, ako je v Indii zvykom. Muzi tu osekavali kamene, opravovali dlazbu a zenicky im nosili na hlavach piesok ci pleli burinu. Skoda, ze zadna cast pevnosti nie je pristupna, je tam z dialky velmi zaujimavo vyzerajuca mesita, no zial ziavne nebola v dobrom stave. Iba dufamze, ze bola nepristupna koli rekonstrukcii...

Po tolkom chodeni sme sa velmi tesili na podvecerne polehavanie na trave v nedalekom parku, no deklarovanemu vstupnemu z Lonely Planet, 5 rupii, na mieste pribudla jedna nula a z rovnako odporucanej lacnej zahradnej restauracie oproti sa vyklula ludoprazna predrazena vykrmovna turistov. V oboch pripadoch sme sa otocili a uspokojili sa jedlom na hlavnej ulici.

Aj ked mame z navstevy Agry velmi dobry pocit, musime pravdivo povedat, ze je to jedna velka zmykacka penazi - jedlo a trosku aj ubytovanie su tu predrazene. O vychytralych riksiakoch ci pre bezneho travelera (na indicke pomery) naozaj prehnanom vstupnom uz ani netreba hovorit. Treba dufat, ze vyzbierane peniaze zo vstupneho budu naozaj pouzite na to ze miesta ako je Taj Mahal zostanu nedotknuto zachovane aj pre mnoho buducich generacii...

Namaste!

Zdroj/autor: india.sk, Igor Polakovič, Stanislava Buganová
Text uverejňujeme v pôvodnej podobe bez jazykovej úpravy