Ján Snopko: V mojom filme musí hrať De Niro

V Bumerangu ste od začiatku hľadali čo najzohratejšiu zostavu. Podarilo sa?

- Myslím si, že teraz naozaj veľmi dobre ladíme, vieme na seba reagovať, a tak vzniká oveľa viac komických situácií. O to predsa v zábavnej relácii ide. I keď Andy Hryc si stále myslí, že Bumerang je vedomostný kvíz! (smiech)

Zmenila sa atmosféra v Bumerangu s príchodom moderátorky Adely Banášovej?

- Mala to ťažké, lebo ju, chúdiatko, hodili do hlbokej vody. Pred nakrúcaním sme nemali žiadnu spoločnú skúšku, takže nepoznala naše narážky. Ale veľmi rýchlo sa oťukala. Niektorým prekážalo, že Peter Kočiš spočiatku príliš kričal. Tvrdím však, že na Kvetu Horváthovú v relácii Opposite Sex aj tak nemal. Adelka zas niekedy hovorí potichu, takže v zákulisí nevieme, či nás už ohlásila, alebo ešte máme čakať. (smiech)

Prečo ste opustili trojicu humoristov z Dereša?

- Najprv sme robili rozhlasový Humorikon, potom Dereš a po ôsmich rokoch ma už skutočne vytáčalo, keď som počul začiatok vety: Chcel by som sa opýtať našich humoristov... Okrem toho, Dereš sa vysielal len raz mesačne a mohol som tam odpovedať jednou či dvoma vetami, zatiaľ čo Bumerang mi dáva oveľa väčší priestor na vyjadrenie.

So Stanom Radičom robíte pre rozhlas program Stredoslováci. Je to vaša srdcová záležitosť?

- Je to presne to, čo obaja chceme robiť. Každý mesiac si do programu pozývame dvoch hostí a radi by sme ho pretlačili aj do televízie. Po jednom predstavení mi Stano povedal, že odkedy zomrel Jaro Filip, s nikým sa necítil na javisku lepšie. To bola pre mňa ohromná pocta.

Zjavne ste tímový hráč. Viete si sám seba predstaviť v nejakej sólovej relácii, napríklad v talkshow?

- Dosť dlho som si to nevedel predstaviť. Vždy ma pozývali len ako autora a nikto nevedel, ako ten Snopko vyzerá. Na oči som sa dostal, až keď ma Oliver Andrásy vzal do Dereša. Určite by som však nechcel skončiť v počasí alebo nejakom varení. Česká televízia vysiela fantastickú talkshow Jana Krausa Uvoľnite sa, prosím. Keby som dokázal urobiť čosi také...

Nebolo vám v čase najväčšej slávy Stredoslovákov a Lorda Nortona ľúto, že smotanu zlízali herci?

- Vôbec nie. Vtedy som bol neznámy autor, začal som písať pre rozhlas a veľmi ma tešilo, že moje scénky majú taký úspech. S Lordom Nortonom sme spravili aj divadelné predstavenie. Stano Dančiak si vedie presné záznamy a tvrdí, že majú viac repríz ako Na skle maľované.

Za nahrávky scénok ste dostali mnoho zlatých a platinových platní. Ako ste naložili s toľkými cennými kovmi?

- Niektoré sú u vydavateľa, niektoré mi deti pritĺkli na stenu. Napadlo nám, že by sme v Banskej Bystrici zriadili krčmičku Stredoslováci, kde by sme ich vystavili. Zatiaľ visia na stene, a keď budem veľký, možno ich vydražím, tak ako dievčatá zo SuperStar dražia svoje vesty či tričká.

Aký humor na dnešné publikum spoľahlivo zaberá?

- Z predstavení viem, že ľudia stále citlivo reagujú na humor založený na nárečových kontrastoch východ-stred-západ. Najväčšia chyba sa stala kedysi dávno, keď takí páni ako Lasica a Satinský súhlasili s účinkovaním v televíznych Stredoslovákoch spolu s Jarom Filipom a Števom Skrúcaným. Televízia to vtedy nezrealizovala a teraz si už môžu len búchať hlavu o múr.

Je to pravda, že v hlave nosíte námet na film?

- A to odkiaľ viete? Mojou ohromnou túžbou je napísať scenár pre film, ale keďže viem, koľko filmov sa na Slovensku nakrúca, ešte si počkám. Scenár mám v hlave, dokonca aj názov. Som taký fanatik, že viem presne, ktorý režisér by to musel nakrútiť a ktorí herci by tam museli hrať. Lenže ak má hlavnú úlohu hrať Robert De Niro a režírovať Miloš Forman, neviem, či sa to niekedy podarí.

Ako k vám prichádza inšpirácia?

- Stačí počúvať. Stredoslováci sú pre mňa večnou inšpiráciou. Na Krpáčove som bol svedkom vtipne vypointovanej averzie Stredoslovákov voči Bratislavčanom. Bratislavská lyžiarka sa dovalila na džípe ku kolibe a pýtala sa: „Ujčok, kde tu máte bežecké trate?“ Ujo na ňu šibalsky pozrel a odvetil: „Dievka moja, keď pustím psa, tak všade!“

Nájdete ľahko spoločnú reč s neznámymi ľuďmi?

- Nie. Niekto si myslí, že príde humorista k stolu a nastane treskúci humor. Opak je pravdou. Keď prídem medzi ľudí, ktorých poznám, je sranda, ale medzi neznámymi nie. Občas mi niekto pošle panáka a chce, aby som povedal dáky vtip. Odvetím mu: „Dobre vyzeráte.“ A je po srande. Ľudia na mne skúšajú rôzne finty – napríklad ku mne prídu s papierikom a povedia: „Nemohol by som sa vám podpísať?“

Prečo sa nepresťahujete do Bratislavy?

- Určite by som tu mal viac ponúk, viac by som bol na očiach a viac by som si zarobil. Začiatkom 90. rokov som asi pol roka býval v Bratislave, ale jednoducho som si tu nevedel zvyknúť. V Banskej Bystrici som veľmi spokojný, mám tam miesta, kam rád chodím – napríklad s kamarátmi na chatu. Posedíme si pri ohni, vezmeme gitary, harmoniku, zaspievame si... teda ja až tak veľmi nie. Sú to pekné večery, aké by som v Bratislave zažiť nemohol. Recepcie a „smotánky“ by mi to určite nenahradili.

Čoho ste sa zbavili pri jarnom upratovaní?

- Umývania okien. Vymenil som ich totiž za plastové. Kamarát mi povedal, že som blbec, lebo existujú študentské servisy, kde za dvesto korún prídu okná poumývať študenti. Aj študentky. Ale to mi doma neprešlo. A pri jarnom upratovaní by som sa chcel zbaviť i sennej nádchy, ktorá ma každý rok trápi.

Venuje sa vaša dcéra z prvého manželstva ešte stále modelingu?

- Už menej. Je veľmi vysoká, veľmi pekná a tiež má svojský humor. Keď bola v Malajzii, opaľoval ju tam jeden človek, čo sa volá Steven Seagal. Vravím jej: „Lucia, to mu nevieš povedať, že otec píše scenáre?!“ Smiala sa a vravela, že bol veľmi príjemný, na rozdiel od Mariah Carey, s ktorou sa tiež stretla.

Pozerá váš syn Bumerang?

- Áno, aj keď radšej má Uragán. Myslím si, že aj on po mne zdedil zmysel pre humor.

Užije si s vami manželka veľa zábavy?

- Každý máme svoje dni. Myslím si, že som nekonfliktný človek a asi je so mnou aj sranda. Inak by so mnou toľko ľudí nechcelo chodiť na pivo. Vraví sa, že rodičov a súrodencov si nevyberiete, ale človeka, s ktorým chcete ísť na pivo, si vybrať môžete. Mňa si vyberá dosť ľudí a aj rodina je v pohode, čo ma veľmi teší.