Jaroslav Katriňák: Dobitý, dorezaný, ale živý!
10. 1. 2006, 9:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 14:48)

Zdroj: Archív
VIEDEŇ/BRATISLAVA - Jaroslav Katriňák (39) dobitý, ale živý a doma. Minulý štvrtok len o vlások unikol smrti. Pri všetkej smole mal slovenský motocyklista na Rely Lisabon - Dakar aj obrovské šťastie. Hrôzostrašný pád v 7. etape si odniesol „iba“ tržnými ranami, narazenými kosťami a strhnutými nechtami. Včera sa šťastný vrátil domov... ale živý!

Zdroj: Archív

Zdroj: Archív
Zdroj: Archív
Galéria k článku
Po prílete z Paríža na viedenskéletisko sa usmieval. „Celá tábolesť je len vec pohľadu.Keď som videl, ako dopadliniektorí ďalší pretekári, taktie moje zranenia sú úplnev pohode,“ povedal po prílete.Slovenský pretekár včerakrátko po druhej popoludnídokrivkal do haly viedenskéholetiska, kde ho vítali kamarátiz vranovského Environ ServisMoto Teamu. Neboli si celkomistí, v akom stave Katriňák príde,a tak položartom zháňalivozík, v ktorom by ho odtlačilik autu.
„Katroš“ však napokon vyzerallepšie, ako sa čakalo. Bolvšak zrelý do postele. Cestaz africkej púšte preňho nebolaveľkým utrpením. „S MilanomLopraisom som išiel do Noukachottuobytným autom, tamsom prespal a na druhý deňsom letel do Paríža,“ opisovalKatriňák. „Je fakt, že počas tohoprvého letu ma to dosť boleloa bral som aj lieky proti bolesti.Lenže keď som videlmojich spolucestujúcich,tak ma to aj prešlo. Tobolo doslova lietadlochromých. Samé zlomenénohy a ruky...Letušky usádzali pacientov,nie pasažierov.Takže aj môj stavje len vec pohľadu.“Napriek svojejbolestivej skúsenostije odhodlanýabsolvovať legendárnyDakaropäť. „Som celýdobitý, ale necítimsa úplne zle.Iba ma to bolí.A čo budúci ročník?Ideme do toho,musíme tozlomiť...“ uzavrelKatriňák, ktorýtretíkrát na Dakareskončil v siedmejetape.
Katriňákovo priznanie: Bola to moja chyba!
Tak čo, bude platiť„trikrát a dosť“?
- Nie, teraz to bolo úplneiné, počas dvochpredchádzajúcich štartovzlyhala motorka,mal som smolu. Terazfungovala krásne,bol somveľmi spokojný. Terazsom zlyhal ja, bola tomoja chyba.
Ste ubolený a nešťastný,že musíteskončiť, ale AustrálčanCaldecott po pádezomrel...
- Už aj tam som si uvedomoval,aké som malšťastie. Už vtedy, keďsom sa rozprávals Američanom Griderom,ktorý spadol predomnou a ležal fixovanýv „korýtku“, alebokeď mi Česi z Tatryrozprávali, že môžembyť rád, pretože 20 - 30ľudí je dolámanýcha má problémy s chrbticou.
Vy nemáte problémys chrbticou?
- Našťastie je len narazená.Je to až nepochopiteľné,pretože ten pádbol hrozný. Všetko somvnímal, poriadne ma tovyváľalo a dotrhalo,jazdilo sa po strašnompovrchu. Bola to bridlica,ostrá ako britva.
Nevyzeráte až takzle, ako sa dalo po takompáde čakať...
- Teraz je to už dobré,pretože ma previazali,ale hneď po nehodesom bol celý v obväzoch.Aj sa mi v depetrocha smiali, že vyzerám,akoby ma naháňalikanibali... Každýmdňom je to lepšie, bolíma len chrbát.
Ako prijali správuo nehode doma?
- Hneď som telefonoval,ale nedialo sa ničtragické. Možno sú užzvyknutí. Len mi povedali,aby som prišielrýchlo domov.
Tretíkrát ste vypadliv 7. etape. Sedmičkaje šťastné číslo, ale prevás asi nie...
- Už sa ma to pýtali ajnovinári v Afrike. Alesedmičku by som z tohonevinil. Predtým midvakrát zlyhala motorka,teraz to bola vyloženemoja chyba. Je toniečo úplne iné.