Je to naozaj on?

„Nešlo nám o to postaviť prvý pasívny dom,“ pokračuje architekt, „chceli sme postaviť pasívny dom v našich podmienkach, ktoré sú odlišné od tých v Rakúsku či v Nemecku. Chceli sme s našimi projektantmi, so slovenskou stavebnou firmou a s u nás dostupnými materiálmi a technológiami uplatniť overené princípy, splniť kritériá a zásady uznávané v zahraničí a podať o tom správu – aby sa tí, ktorí chcú u nás stavať pasívne domy (a je jedno, či preto, aby znížili svoje náklady na bývanie, alebo preto, aby urobili niečo pre životné prostredie), mohli inšpirovať a poučiť z našich skúseností.“

Architekt zjavne nehovoril do vetra, čo dokazovalo množstvo informácií, technických detailov, tabuliek a podrobností z projektovej prípravy aj výstavby, ktorými ma zahrnul ešte pred naším stretnutím. Fúha, tak toto je dosť aj na knihu, pomyslela som si. Iste, stavba domu v pasívnom štandarde nie je jednoduchá záležitosť – či už ide o projekt, alebo realizáciu. Inšpirácia spoza hranícPríbeh tohto domu sa začal písať za našimi hranicami. Je to celkom prirodzené, veď o pasívnych domoch sa u nás ešte stále veľa nevie. „Istý čas som pracoval a žil v Rakúsku a býval som v bežnom katalógovom dome. Platil som za kúrenie 6- až 7-tisíc šilingov mesačne,“ rozpráva čerstvo nasťahovaný majiteľ. „Môj rakúsky kolega má v pasívnom dome náklady na vykurovanie 220 až 250 euro. Povedal som mu: ,To nie je ktovieaké šetrenie, veď ja som v obyčajnom dome platil približne rovnako.‘ Uňho to však bola suma za celý rok... A to už je poriadny rozdiel. Je to môj dobrý priateľ a nemá dôvod nehovoriť mi pravdu. Videl som na vlastné oči, ako jeho pasívny dom funguje.

Páčil sa mi aj po architektonickej stránke, ale presvedčili ma náklady na bývanie. Tak som sa rozhodol pre stavbu pasívneho domu. Nie nízkoenergetického. Keď už mám niečo robiť, tak poriadne.“ ... a mám tu hneď z čerstva a z prvej ruky odpoveď na moju prvú nepoloženú otázku: kde sa u nás vezme osvietený investor, ktorý je ochotný pustiť sa nevyšliapanou cestičkou. Investor naozaj vyzeral, že je ten správny typ – presvedčený a odhodlaný. Potvrdili to aj ďalšie slová architekta Nagya: „Mali sme šťastie, že investor bol presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia a počítal s vyššími nákladmi na stavbu.

Zvýšenie predstavovalo asi 20 až 30 % oproti bežnému domu, čo nie je málo, ale neuchýlil sa ku kompromisom. Nezľavil napríklad z kvality okien a vybral si certifikovaný výrobok. Ak má dom spĺňať pasívny štandard, veľa priestoru na kompromisy neostáva.“ „Tie okná neľutujem,“ dopĺňa ho domáci pán. „Pri včerajšej hrôzostrašnej víchrici bolo v dome tichučko a pokojne. Vonku lietali konáre stromov a vnútri nič. A ani v extrémnych horúčavách sa dom neprehrieval, takže okná aj všetko ostatné zatiaľ fungujú perfektne.“ Dynamicky verzus pasívne?Investor oslovil s predstavou o svojom novom dome dve architektonické kancelárie a nakoniec sa rozhodol pre max 15: „Dynamický návrh architekta Nagya ma hneď oslovil. Tak sa začala naša spolupráca.“ Na začiatku bol teda architektonický návrh moderného dvojpodlažného domu s plochou strechou a relatívne samostatným kubusom horného podlažia. „Investor mal pomerne jasnú predstavu o vzhľade domu – želal si modernú, minimalisticko-puristickú architektúru. Bol to dobrý predpoklad na dosiahnutie kompaktnej formy, ktorá je pre energeticky efektívnu výstavbu dôležitá. Nakoniec si však z viacerých variantov vybral dynamický návrh s pomerne členitou hmotou domu.

Kompaktný variant sa mu zdal byť menej atraktívny, aj keď z projekčného, energetického a realizačného hľadiska by bol výhodnejší,“ vysvetľuje architekt formu domu, pre pasívne domy trochu netypicky komplikovanú. „Vzhľadom na pomerne nevýhodnú orientáciu pozemku a členitosť domu s množstvom zložitých konštrukčných detailov bolo treba už na začiatku zodpovedať otázku, či má zmysel sa aj za takýchto podmienok usilovať o štandard energeticky pasívneho domu, alebo sa uspokojiť s veľmi dobrým nízkoenergetickým domom. Orientačný energetický výpočet preukázal, že pasívny štandard možno dosiahnuť – ak sa zvýšia solárne zisky (napríklad optimalizáciou zasklených plôch) a znížia tepelné straty (pomocou nadštandardne hrubej tepelnej izolácie).“

Podľa investora boli najväčším problémom, s ktorým sa pri stavbe pasívneho domu stretol, banky: „Banka ohodnotila takýto dom ako nadštandardnú stavbu a pridala k hypotéke len niekoľko percent navyše. V Rakúsku, kde som dlhší čas žil, štát podporuje nízkoenergetickú výstavbu prostredníctvom zvýhodnených úverov, u nás je to skôr naopak. Pri odhade ceny nehnuteľnosti na stanovenie výšky hypotéky sa nezohľadnili vyššie náklady na výstavbu ani vyššia hodnota pasívneho domu. Nezohľadnilo sa ani to, že v pasívnom dome nie sú prakticky žiadne náklady na prevádzku. Pri stanovení modelu splácania brala banka do úvahy štandardné náklady na bývanie + životné minimum prenásobené príslušným koeficientom. To, čo by som normálne zaplatil za kúrenie, však môžem pri bývaní v pasívnom dome zaplatiť za úver. U nás sa to však do úvahy neberie...“

Za slnkomForma a vzhľad domu, ku ktorým sa architekt nakoniec dopracoval, neboli výsledkom čisto emotívnej tvorby. Všetky zmeny a úpravy pôvodného návrhu mali najmä ovplyvniť jeho energetické parametre. Z energetického hľadiska najvýznamnejším a zároveň charakteristickým pre vzhľad domu je pootočenie poschodia tak, aby hlavná fasáda lepšie využila južnú orientáciu, a jeho presah nad prízemím. Poschodie je od prízemia konštrukčne nezávislé – akoby sa obracalo za slnkom. K nevýhodám, ktoré dostal dom do vienka, patrila orientácia pomerne úzkeho pozemku. Hlavná fasáda preto nemohla byť otočená na juh, čo by bolo pre využitie tepla zo slnečného žiarenia najvýhodnejšie. „Natočenie hlavnej fasády poschodia o 9° smerom na juh nielen výrazne ovplyvnilo vzhľad domu, ale bolo asi najdôležitejším krokom k zvýšeniu solárnych ziskov.

Väčšie natočenie nebolo možné, pretože by sa nezachoval potrebný odstup vyčnievajúcej hrany poschodia od susedného pozemku. Natočenie časti fasády na juh sa využilo aj na prízemí, v obývacej izbe. Taktiež veľkosti zasklených plôch sa optimalizovali z hľadiska solárnych ziskov i presvetlenia priestorov a dispozičné riešenie sa podriadilo zásadám teplotného zónovania – obytné miestnosti sú situované na juhozápad a juhovýchod, vedľajšie priestory sa nachádzajú na severnej strane pôdorysu. Natočením poschodia sa zvýšili nielen pasívne solárne zisky domu, ale aj tepelný príspevok aktívnych solárnych zariadení – slnečných kolektorov.

Znamenalo to teda nezanedbateľné zlepšenie energetickej bilancie domu.“ Veľké zasklenia sú účinným prostriedkom na získavanie tepla zo slnečného žiarenia. To, čo je v zime príjemné, sa však v lete mení na nepríjemné. Preto je dôležité myslieť aj na ochranu domu pred prehrievaním. Účinné letné tienenie veľkoplošných zasklení obytných priestorov na prízemí zabezpečuje najmä presah poschodia a terasy. Presah o približne 120 cm oproti prízemiu chráni východ z obývacej izby a jedálne na terasu aj pred dažďom a nepriaznivým počasím a zároveň umožní počas chladných období roka dostatočné preslnenie nízko stojacim slnkom.

„Pri voľbe umiestnenia a veľkosti zasklených plôch sme, samozrejme, brali do úvahy aj orientáciu na svetové strany. Pri hlavnej fasáde orientovanej na juhozápad hrozí v lete prehrievanie domu – popoludní je slnko nízko a od juhozápadu dokáže presvietiť celý interiér. Tomu sme predišli tým, že veľkoplošné zasklenia obytných miestností na prízemí sú orientované na juhovýchod a tienené presahom poschodia.

V juhozápadnej fasáde sú len úzke pásové okná s výškou 50 cm a hlbokým ostením, takže ich netreba chrániť žalúziami. Juhozápadne orientované okná na poschodí sú zatiaľ tienené žalúziami, časom pribudne aj horizontálny slnolam.“ Aby boli solárne zisky domu čo najvyššie, treba zvážiť aj tienenie susednými budovami – treba im prispôsobiť umiestnenie domu na pozemku. „V tomto prípade sa ako najvhodnejšie ukázalo umiestnenie domu v strede pozemku. Bonusom je atraktívny výhľad na okolitú krajinu bez rušivých vplyvov okolitej zástavby alebo vegetácie na susedných pozemkoch.“ Masívny spodok a ľahký vrchĎalším krokom bolo konštrukčné riešenie stavby. Ambiciózny cieľ – dosiahnuť energetický štandard pasívneho domu v nie najpriaznivejších podmienkach – vyžadoval dôslednú projektovú prípravu. Cestu pri výbere konštrukčného systému, určení hrúbok tepelných izolácií a riešení konštrukčných stykov tak, aby sa minimalizovali tepelné mosty, určovali architektovi a projektantovi tepelnotechnické simulácie a energetické výpočty. „Išlo o technicky náročný proces, pretože pri takto komplikovanej architektúre bolo treba vyriešiť množstvo konštrukčných a tepelnotechnických otázok.“

Ako ideálny sa javil kombinovaný systém – masívne prízemie tvorí podnož ľahkej drevenej konštrukcii poschodia. Obvodové nosné steny prízemia sú vymurované zo štiepkocementových tvaroviek s betónovým jadrom a integrovanou tepelnou izoláciou z penového polystyrénu (170 mm). Z vonkajšej strany sú ešte dodatočne izolované kontaktným zatepľovacím systémom s hrúbkou 180 mm. Vnútorný povrch obvodových stien je omietnutý, čím sa vytvorila vzduchotesná vrstva, ktorá prekrýva styčné škáry muriva. Rozvody inštalácií sú vedené vo vnútornej inštalačnej rovine zo sadrokartónového systému. Obvodové nosné steny poschodia tvorí drevená sendvičová konštrukcia s pridanou vonkajšou tepelnou izoláciou, vnútornou inštalačnou rovinou a vonkajším prevetrávaným dreveným obkladom.

Predhotovené nosné drevené panely sa na stavbe zmontovali za jediný deň. K tepelnej izolácii integrovanej v paneloch (160 mm minerálnej vlny) pribudla tepelnoizolačná vrstva na ich vonkajšej strane – drevené nosníky sa zvonka oplášťovali drevoštiepkovými doskami a vzniknutý priestor sa vyplnil celulózovými tepelnoizolačnými vločkami (v hrúbke 240 mm). Rozvody inštalácií sa rovnako ako na prízemí viedli v sadrokartónovom systéme. Tým sa zamedzilo narušeniu vzduchotesnej roviny, ktorú tvorí vnútorné oplášťovanie z drevoštiepkových dosiek. Aj inštalačná rovina je vyplnená tepelnou izoláciou z minerálnej vlny.

„Dôvodov na takúto rôznorodú konštrukciu bolo hneď niekoľko. Jedným bol tvar pôdorysu. Prízemie je relatívne členité, takže sa ľahšie stavalo z kusových stavív, navyše stavebná firma vedela pracovať s týmto stavebným materiálom. Okrem toho sme potrebovali skutočne únosné prízemie, na ktoré možno uložiť relatívne nezávislé poschodie (aj keď horná drevostavba spočíva najmä na nosných oceľových rámoch).

Zároveň sme masívnou hmotou chceli zvýšiť akumulačnú schopnosť prízemia – prejaví sa to na priaznivejších teplotných pomeroch v interiéri a väčšej tepelnej zotrvačnosti domu. Durisol sme zvolili aj preto, že je v ňom integrovaná tepelná izolácia, takže nebolo potrebné natoľko masívne vonkajšie zateplenie. U nás totiž ešte nie sú dostupné kontaktné zatepľovacie systémy s hrúbkou okolo 30 cm, aké sú typické pre pasívny štandard. V Rakúsku sa bežne realizujú a sú prepracované vrátane dostatočne dimenzovaných kotviacich prvkov, zrealizovať takéto zateplenie u nás je však problém.“

„Mnohí sa ma pýtali, prečo to robím, keď sa mi to nikdy nevráti,“ hovorí majiteľ domu. „Zvýšená investícia do tohto domu sa mi možno nevráti, ale niekto musí byť prvý. Nemôže každý čakať, kým sa mu to vráti. A u nás sa podmienky zrejme tak skoro nezmenia. Myslím, že človek musí hľadieť na to, koľko energie spotrebuje, aj keď náš štát to ešte do úvahy neberie. Podľa mňa nie je čas čakať na to, kým tu budú také podmienky, aby sa mi tento prístup oplatil aj finančne.“

Koľko „žerie“ pasívny domPretože základnou zásadou pre energeticky pasívny dom je mimoriadne nízka potreba tepla na vykurovanie, zaobíde sa bez klasickej vykurovacej sústavy s kotlom a vykurovacími telesami. Potrebu tepla pokrýva teplovzdušné vykurovanie spojené s riadeným vetraním. Teplovzdušný cirkulačný vetrací systém dopĺňa rekuperačný výmenník tepla s účinnosťou až 81 %, jeho súčasťou je aj zásobník teplej vody s objemom 925 l. Predradený zemný register zabezpečuje v zime predhrievanie čerstvého vzduchu privádzaného zvonka, v lete umožňuje jeho príjemné ochladenie (na úpravu teploty vzduchu ho možno využiť aj pri cirkulácii bez vetrania). Na prípravu teplej vody slúži 925-litrový akumulačný zásobníkový ohrievač.

V slnečných dňoch sa voda ohreje slnkom (pomocou kolektorov integrovaných v juhozápadnej a juhovýchodnej fasáde poschodia), v neslnečných dňoch a zimných mesiacoch bude potrebné elektrické dohrievanie. Potreba tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody sa pokrýva prevažne elektrickou energiou a čiastočne z obnoviteľných zdrojov – rekuperácia tepla z odpadového vzduchu zabezpečí približne 80 % tepla na kúrenie (zvyšok možno získať dohrievaním privádzaného vzduchu pomocou vykurovacieho registra v centrálnej jednotke riadeného vetrania), solárny systém zabezpečí v celoročnej bilancii 53 % tepla na ohrev vody. V neslnečných dňoch a dňoch s teplotou pod –5 °C možno v prípade potreby aktivovať záložné zdroje tepla – elektrické infrapanely alebo piecku na bioalkohol.

Interiér pasívneho domu je účinne chránený aj proti prehrievaniu, čo, zdá sa, získava na dôležitosti. Klimatizácia sa stáva bežným vybavením rodinných domov a položka na chladenie sa bude čoskoro v prevádzkových nákladoch sledovať omnoho pozornejšie než náklady na vykurovanie, pretože chladenie objektov je približne 3-krát drahšie ako vykurovanie. Okrem toho nenainštalovaná klimatizácia nepotrebuje servis, revízie ani obnovu po jej morálnom a fyzickom opotrebovaní... Výhodou pasívneho domu je teda aj nízka spotreba energie v lete. Prechodom vzduchu cez zemný register sa dá interiér ochladiť až o 10 až 12 °C (v porovnaní s exteriérovou teplotou), takže vzduch v dome môže byť čerstvý a teplota príjemná aj v letných horúčavách, čo z vlastných skúseností potvrdili aj majitelia domu.

Ako je to pri navrhovaní pasívnych domov v zahraničí bežné, aj pri tomto objekte sa hodnotila jeho energetická bilancia. Smerodajným ukazovateľom je potreba tepla na vykurovanie, ktorá sa vypočíta pomocou programu PHPP – požiadavka na spotrebu mernej potreby tepla na vykurovanie (15 kWh/(m2 . a)) bola v tomto prípade splnená. Podľa definitívneho výpočtu PHPP dosiahla táto hodnota 14,8 kWh/(m2 . a). Program však počíta aj ďalšie ukazovatele – napríklad mernú hodnotu celkovej konečnej skutočne použitej energie na potrebné výkony (t. j. energia potrebná na prípravu OPV, vykurovanie a pomocný prúd), kde je hraničnou hodnotou 40 kWh/(m2 . a), a v tomto dome sa vyšplhala na takmer 60,3 kWh/(m2 . a).

„Dôvodov je hneď niekoľko: požiadavkou investora bolo napríklad to, aby mal k dispozícii veľké množstvo teplej vody na sprchovanie a kúpanie nielen pre rodinu, ale aj pre množstvo hostí, ktorí patria k jeho životnému štýlu. Asi 47 % jej ohrevu sa zabezpečuje elektrickou energiou, čo citeľne zvýšilo celkovú energetickú spotrebu domu. Na ohrev vody sme zvažovali použiť aj tepelné čerpadlo, je to však riešenie pomerne náročné finančne i technicky. Siahli sme teda po dostupnom a overenom systéme, ktorý sa v Čechách štandardne používa. Podobne inteligentný systém a ďalšie nadštandardné zariadenia v dome majú pomerne veľkú spotrebu energie.

Tesne sme splnili požiadavku mernej hodnoty primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov na potrebné výkony (120 kWh/(m2 . a)), ale len za istých podmienok – napríklad že 80 % všetkých žiaroviek bude úsporných. Investor si dáva kritériá a projektant realizuje jeho predstavy do tej miery, ako je to možné. Splnili sme ukazovateľ mernej potreby tepla na vykurovanie stanovený pre energeticky pasívne domy, čo je základné kritérium, niektoré iné parametre však boli vyššie, pretože investor mal špecifické nároky, ktoré vybočili z rámca energeticky pasívneho domu. Bolo to však jeho rozhodnutie, na ktoré má plné právo, je to jeho predstava o pohodlnom bývaní.“

„Pri energeticky optimalizovanom dome sú mimoriadne dôležité parametre obalových konštrukcií, najmä kvalita zateplenia obvodových stien, podlahy na teréne (prípadne nad nevykurovaným suterénom) a strešného plášťa, ako aj veľkosť a kvalita okenných a dverných výplní. Pri návrhu zateplenia sa pritom nemožno uspokojiť len s odhadom tepelnoizolačných hrúbok alebo sa spoliehať na odporúčania odbornej literatúry. Treba zohľadniť vplyv tepelných mostov na celkové tepelné straty a tiež zabezpečiť vzducho- a vetrotesnú rovinu obálky budovy. Prvé výsledky výpočtov mernej potreby tepla na vykurovanie môžu v ďalších krokoch ovplyvniť prvotný architektonický návrh napríklad v hmotovo-priestorovom členení či korekcii faktora tvaru budovy (pomer ochladzovanej plochy k vykurovanému objemu), v orientácii fasád, vo veľkosti a orientácii okien alebo v členení na vykurované a nevykurované zóny. Pri tomto dome bolo zrejmé, že množstvo potenciálnych tepelných mostov v konštrukčných stykoch a prienikoch hmôt a taktiež nevýhodný faktor tvaru zvýšia tepelné straty obálkou budovy a ovplyvnia tak celkovú energetickú bilanciu domu. Preto sme počítali s väčšou hrúbkou tepelnej izolácie obvodového plášťa.“

Niekoľko príjemností navyšeTento dom síce spĺňa štandard energeticky pasívneho domu, nie je však úplne typickým pasívnym domom. Typické pasívne domy bývajú viac asketické. „Projekt sa šil na mieru konkrétnemu užívateľovi a niektoré jeho súčasti vybočujú z rámca typických pasívnych domov – k výnimkám patrí napríklad inteligentný systém riadenia BUS, masážny bazén na terase či záhradný bazén. To všetko zvýšilo nároky na konštrukciu domu, detaily vzduchotesnosti či zateplenie a tiež celkovú spotrebu energie.

Inteligentný systém napríklad zvýšil celkovú energetickú spotrebu domu a pomerne veľké množstvo káblov bolo jednou z komplikácií pri zabezpečení vzduchotesnosti. Zároveň však zvýšil užívateľský komfort, čo bolo pre investora prvoradé – či už ide o ovládanie žalúzií, ozvučenia, alebo osvetlenia. Typický vykurovací systém v pasívnom dome však nepotrebuje centrálne inteligentné riadenie, pretože disponuje vlastnými senzormi a riadením, ktoré dokážu účinne regulovať teplotu v interiéri. Aby dom splnil pasívny štandard v najdôležitejšom ukazovateli, mernej potrebe tepla na vykurovanie, projekt sme priebežne optimalizovali – urobili sme asi 20 variantov prepočtov pomocou programu PHPP.“

Vzducho- a vetrotesnosť „Nevyhnutnou súčasťou pasívnych domov je vzducho- a vetrotesná rovina – bez nej by boli tepelné úniky privysoké a teplovzdušné vykurovanie nereálne. Projektová príprava bola v tomto smere o to náročnejšia, že sa kombinoval masívny a ľahký konštrukčný systém. Najmä v kontakte konštrukcií vznikli zložité napojenia. Vzduchotesnú rovinu tvorí na prízemí súvislá vrstva vnútornej omietky, na poschodí oplášťovanie z drevoštiepkových dosiek, ktorých spoje sa prelepili tesniacimi páskami. Technické inštalácie sa na oboch podlažiach viedli vo vnútornej inštalačnej rovine zo sadrokartónovej konštrukcie. Tým sa predišlo problémom pri prieniku inštalácií cez vzduchotesnú rovinu. Inštalačné rozvody prechádzajúce cez obvodový plášť (káble pre svietidlá, ovládanie exteriérových žalúzií a podobne) sa utesnili špeciálnymi gumovými manžetami, ktorých vzduchotesnosť sa preukázala pri tlakovej skúške. Utesnenie okolo okenných rámov sa zabezpečilo interiérovými a exteriérovými okennými páskami. Vonkajšiu vzduchotesnú rovinu tvorí tenkovrstvová omietka na kontaktnom zatepľovacom systéme, na poschodí plní túto funkciu vetrotesná, difúzne priepustná fasádna fólia na vonkajšom oplášťovaní drevostavby. Prvá tlaková skúška vzduchotesnosti pri tlakovom rozdiele 50 Pa – Blower-door test – sa robila po dokončení vetrotesnej roviny a preukázala hodnotu násobnosti vzduchu n50 = 0,91 h-1, čo je prijateľné pre nízkoenergetický dom. Príčinou zvýšenej výmeny vzduchu bola aj skutočnosť, že ešte neboli dokončené a utesnené niektoré technické inštalácie. Nameraná hodnota bola adekvátna aj veľkému množstvu potenciálnych netesností, ktoré vyplynuli zo zložitých konštrukčných stykov a komplikovanej obálky domu. Finálna tlaková skúška vzduchotesnosti po dokončení objektu preukázala hodnotu násobnosti vzduchu n50 = 0,82 h-1. Objekt teda nespĺňa kritérium vzduchotesnosti pre energeticky pasívny dom, pri ktorom je hraničná hodnota 0,60 h-1. Pretože sme už po prvej skúške podobný výsledok predpokladali, zväčšili sme pri dokončovaní zateplenia objektu pôvodne navrhnuté hrúbky izolačných vrstiev tak, aby sa výsledná merná potreba tepla na vykurovanie dostala pod hodnotu 15,0 kWh/(m2 . a), čo je pre pasívny dom najdôležitejším kritériom. Toto preventívne opatrenie sa po finálnej skúške vzduchotesnosti preukázalo ako zmysluplné.“

Celá obálka domu je navrhnutá ako precízne vetrotesná. Dôležité bolo najmä vyriešenie a realizácia prienikov rôznych prvkov cez obvodový plášť – elektrických, vzduchotechnických a vodovodných inštalácií. Pred uzatvorením a po uzatvorení vnútorného oplášťovania sa vzduchotesnosť overila Blower-door testom s príslušným protokolom.

„Konečná skúška vzduchotesnosti mierne prekročila hranicu stanovenú pre pasívny dom, ale boli sme spokojní, pretože 0,6 h-1 je v našich podmienkach zatiaľ pomerne vysoká ambícia. Viaceré domy, ktoré sú uznané ako pasívne, majú túto hodnotu ešte vyššiu, navyše tento dom bol veľmi náročný, čo sa týka konštrukčných stykov. Takže hodnotu 0,82 h-1 považujem za týchto okolností za prijateľný výsledok.“

Na stavbeNa takej netypickej stavbe, akou je pasívny dom, bol dôležitý intenzívny stavebný a autorský dozor. Pri zabezpečení vzduchotesnosti, ktorá je jednou z neštandardných, avšak pre pasívny dom typických podmienok, však došlo aj napriek tomu k viacerým chybám. „Vzduchotesný plášť sa narušil najmä pri inštaláciách a musela sa dodatočne robiť náprava. Napríklad káble prichytili robotníci klinčekmi na vnútorné OSB dosky, ktoré tvorili vzduchotesnú obálku. Tým narušili jej tesnosť. Všetky klinčeky sa museli vytiahnuť a dierky prelepiť špeciálnou vzduchotesnou páskou. Problém sa vyriešil, znamenalo to však prácu, čas aj materiál navyše. Takýchto príkladov bolo niekoľko.

Na začiatku stavby sme síce zaškolili zástupcov všetkých zúčastnených firiem a informovali ich o všetkých špecifikách, ibaže informácie sa nedostali ku všetkým pracovníkom, ktorí sa na stavbe vystriedali. Pretože išlo o špecifickú stavbu, boli sme tu tri razy do týždňa, niekedy aj každý deň, ale zatlčenie klinca do vzduchotesnej fólie je otázkou minút. V zahraničí majú stavebné firmy skúsenosti s výstavbou pasívnych domov a zaškolených ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť. U nás je ťažké zabezpečiť pochopenie problematiky a skutočnú disciplínu od vedenia firmy až po posledného pracovníka.

Najčastejšou príčinou pochybenia na tejto stavbe bola nevedomosť. So stavebnou firmou sme však boli spokojní. Pochopili a naštudovali si problematiku pasívnych domov a na stavebných konštrukciách neboli potrebné žiadne dodatočné opatrenia. Aj u nás sa teda dá dosiahnuť kvalita práce a vysoký štandard potrebný na stavbu pasívneho domu.“ „Škoda, že u nás človek nemá bežne možnosť pozrieť sa do takéhoto domu,“ hovorí majiteľ nového pasívneho domu. „Otvorene – keby som nevidel pasívny dom môjho kolegu a dobrého priateľa v Rakúsku, asi by som do toho nešiel.“ „Bývame tu ešte len krátko, takže zimu sme zatiaľ nezažili, ale boli sme tu v úmorných horúčavách a musím povedať, že v dome bolo veľmi príjemne,“ pripája sa s praktickými skúsenosťami domáca pani. „Takže rozhodnutie pre pasívny dom určite neľutujeme. Býva sa tu naozaj veľmi príjemne. Uvidíme ešte, aké to bude v zime, ale verím, že fajn.“

Stavba: Rodinný dom v energeticky pasívnom štandarde Projekt, energetická optimalizácia, koordinácia stavby, stavebný dozor: max 15, s. r. o., Bratislava Autori projektu: Peter Jackanin, Ing. arch. Eugen Nagy, PhD. Spolupráca: Ing. Michal Faga, Ing. Miroslav Michalovič Spolupráca pri návrhu interiéru a exteriéru: Ing. arch. Ján Pekarčík, Ing. arch. Vladimíra Hostiňáková Stavebná firma: AGROSTAV Poprad, stavebno-obchodné družstvo, Poprad Konštrukcia prízemia: DURISOL – STAV, spol. s r. o., Bratislava Konštrukcia poschodia: WITTNER HAUS, spol. s r. o., Nitra Konštrukcia a hydroizolácia strechy: Kontrakting stavebné materiály, a. s., Žilina Hydroizolácia strešnej terasy: Mediderma, spol. s r. o., Nitra TZB a riadené vetranie: ATREA, s. r. o., Jablonec nad Nisou, Česká republika Solárny systém: THERMO/SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom Inteligentný systém riadenia: ABB, s. r. o., Košice Centrálny vysávač: SMART Systems, s. r. o., Nitra Osvetlenie: BRILUX.SK, s. r. o., Senec Žalúzie: LAMELLAND, s. r. o., Trenčín Interiérové schodisko a zábradlie: RUSNÁK DESIGN, Bratislava Exteriérové okenné konštrukcie: Freisinger Fensterbau GmbH, Ebbs, Rakúsko Montáž okenných konštrukcií: Makrowin, s. r. o., Detva (okná Optiwin) Tlaková skúška vzduchotesnosti: ISOCELL Vertriebs Ges.m.b.H., Neumarkt am Wallerssee, Rakúsko Bazén a bazénová technika: Compass Pools Senec, Monarch Pool Systems, Senec

Ing. arch. Eugen Nagy, Ph.D. (1965, Nitra) Architektonický ateliér max 15, s. r. o. info@max15.sk
Ing. arch. Eugen Nagy, Ph.D., je autorizovaným architektom SKA. Dlhodobo sa venuje problematike aplikovanej stavebnej ekológie a biológie, vedecko-výskumnej práci a publikačnej činnosti v tejto oblasti. V projekčnej praxi sa zaoberá navrhovaním energeticky úsporných budov s ťažiskom na uplatnenie zásad trvalo udržateľnej výstavby a tvorby optimálnej vnútornej klímy.

Od roku 2003 je externým spolupracovníkom architekta Erwina Kalteneggera, jedného z najznámejších rakúskych odborníkov na navrhovanie energeticky pasívnych budov. Architekt Nagy navrhol niekoľko experimentálnych ekologických stavieb v rámci grantových projektov a niekoľko nízkoenergetických rodinných domov. Najviac skúseností získal počas svojho profesionálneho pôsobenia v Rakúsku.

Spoločnosť max 15 založili v Bratislave začiatkom roku 2006 Peter Jackanin a Eugen Nagy. Obaja predtým študovali a prakticky uplatňovali zásady ekologickej a nízkoenergetickej výstavby. Spoločne sa rozhodli založiť jednu z prvých firiem na Slovensku zameranú na túto problematiku, pričom využili skúsenosti zo svojich dovtedajších aktivít a projektov.

„Východiskové podmienky na dosiahnutie štandardu energeticky pasívneho domu boli v tomto prípade zložité (napríklad nevýhodná orientácia pozemku), čo zvýšilo náročnosť projektovej prípravy i realizácie stavby. Napriek množstvu prienikov hmôt a komplikovaných konštrukčných stykov sa energeticky pasívny štandard nakoniec podarilo dosiahnuť. Realizácia energeticky pasívneho domu sa počas projektovej prípravy i výstavby striktne pridržiavala zásad PHI Darmstadt (vyhotovenie požadovaných výpočtov, preukázanie potrebných dokladov), smerujúcich k splneniu presne definovaného balíka kritérií potrebných na dosiahnutie štandardu pasívneho domu.

Vďaka optimalizácii stavby, zodpovednej projektovej príprave najmä pri riešení detailov, energetickým výpočtom pomocou programu PHPP 2004, tepelnotechnickým simuláciám v množstve variantných riešení, starostlivému stavebnému dozoru a zabezpečeniu kvality realizácie bolo možné splniť požiadavky, ktorými sa pasívny dom vyznačuje.“ (Doklad o energeticky pasívnom dome na základe tepelnotechnického prepočtu PHPP nájdete v galérii obrázkov)