José Frèches - Ópiové vojny (Vyplienenie Letného paláca)

Novinár John Bowles je svedkom hrôz aj hrdinských činov, nestranný pozorovateľ ľudskej chamtivosti a krutosti, ktorá neváha ničiť ľudské životy aj tisícročné klenoty umu a šikovných rúk.Čo prichystal osud utajenému synovi čínskeho cisára? Kam vedie cesta krásnej akrobatky túžiacej po slobode a princa zo starého cisárskeho rodu, ktorý hľadá spravodlivosť? Čo sa stane s Letným palácom, ktorý sa považuje za čínske Versailles?
José Frèches (1950) až do svojich osemnástich rokov žil v zahraničí. Na univerzite v Aix-en Provence vyštudoval dejiny umenia, následne pôsobil ako sinológ v Louvre a vo viacerých európskych múzeách. Od 80. rokov zastáva významné posty na francúzskej politickej a kultúrnej scéne. V rokoch 1986 až 1989 bol poradcom Jacquesa Chiraca, ďalšie dva roky stál na čele televíznej stanice Canal +. V prezidentských voľbách v roku 2007 pripravil audiovizuálnu kampaň pre Nicolasa Sarkozyho. Autorovi množstva publikácií popularizujúcich Čínu najväčší úspech priniesol román Vládkyňa hodvábu (L´impératrice de la soie, 2003), z ktorého sa vo Francúzsku predalo vyše milióna výtlačkov.
Výťažok z makovíc vyvolá vo fajčiarovi pocit eufórie, vytrženia a blaženosti, no zmizne, len čo doznejú účinky ópia, a človek cíti naliehavú potrebu ponoriť sa znova do opojenia. Po pôžitku nasleduje abstinenčná kríza a raj sa zmení na peklo. Pokožka je studená a modrastá a telesná teplota fajčiara ópia stúpne viac ako o tri stupne; narkomanove ústa – s mimoriadne zničeným chrupom – vysychajú, nasávajú žiar ako zapálená špongia, rozďavujú sa ako kloaka pripravená nahltať sa smrtiaceho dymu. Laura so zaťatými zubami stoicky prispievala k pomalej smrti klientov, po očku však sledovala Joea, ktorý so smiechom behal po chodbách fajčiarne. Nemohla sa pozerať na obete nedobrovoľne uväznené v pasci hrozného návyku a sústavne trpiace zápchou – s obrovskými ťažkosťami sa nútili vyprázdniť črevá, hoci čoraz väčšmi strácali chuť do jedla a menili sa na chodiace mŕtvoly. Raz večer sa vydesene pozerala, ako zomiera takmer priesvitný Číňan. Nedalo sa určiť, koľko má rokov, pretože bol celkom zničený. Už prvé potiahnutie z fajky ho ochromilo. Nemohol dýchať a s otvorenými ústami sa zmietal ako ryba na brehu. Zomieral s chrapotom a z úst sa mu valil zelenkastý prúd zvratkov.

www.ikar.sk