Keramické a tehlové obklady

Upevnenie na fasáduKeramické obklady môžeme upevniť na fasádu dvoma základnými spôsobmi – nasucho (uloženie obkladových prvkov na kotvy votknuté do nosnej konštrukcie) alebo tradičným mokrým spôsobom (spojením s podkladom pomocou vrstvy lepiacej hmoty). Pri tradičnom mokrom spôsobe je veľmi dôležitý nielen výber obkladu, ale aj malty a škárovacej hmoty, kvalita podkladu (zosúladenie jeho fyzikálnych vlastností s vlastnosťami obkladu), ako aj presná technológia kladenia obkladu. Z vonkajšieho prostredia na keramické obkladové prvky s nízkou nasiakavosťou a na škáry medzi nimi pôsobí dažďová voda, mráz, plynné exhaláty, horúce letné slnko. Môžu nastať aj nečakané kombinácie – napr. studený búrkový dážď pokropí slnkom rozhorúčenú fasádu. Všetkým týmto vplyvom by mal odolať nielen obklad, ale aj škárovacia hmota a spojenie obkladu s podkladom.

Keramická fasáda je špecifická práve tým, že jej povrch nie je homogénny, a práve preto sa môžu vyskytnúť isté problémy. Keramické obklady kladené do malty sú vlastne tenkou vrstvou skladanou z jednotlivých, pomerne samostatných dielov. Použitie keramického obkladu treba zvážiť najmä pri rekonštrukciách starších objektov s iným vnútorným vlhkostným režimom. Môže sa stať, že vodné pary z interiéru za určitých tepelných podmienok prenikajú cez stenu, a vďaka tomu, že obklad aj malta majú vysoký difúzny odpor, ostávajú pod obkladom, kondenzujú v pásme ložnej škáry muriva a v konečnom dôsledku môžu spôsobiť jeho porušenie.

Dobrá rada Ak je dilatácia keramických obkladov výrazne odlišná od dilatácie podložia a malta, v ktorej sú uložené, nie je dostatočne pružná alebo vystužená, môžu sa obklady oddeliť od podložia tak v zimných mrazoch, ako aj v letných páľavách. Do takto vytvorených trhlín potom vniká voda, ktorá obklad celkom odtrhne a pôsobí deštruktívne aj na podklad. Ak je v ňom priveľa cementu, môže byť dôsledkom chemických reakcií medzi cementom a vodou vznik gélu, ktorý silne vstrebáva vodu. O zvyšok sa postará mráz so svojimi trhacími účinkami. Preto nesmieme zabudnúť jednotlivé obkladané plochy rozdeliť na menšie polia dilatáciami.

Výber keramického obkladuAk vyberáme keramický obklad na vonkajšie použitie, mali by sme v prvom rade hodnotiť jeho mrazuvzdornosť a možnosť tvorby výkvetov. Tieto údaje by mal deklarovať výrobca. Prednosť dávame obkladom s nízkou nasiakavosťou, nízkym koeficientom teplotnej rozťažnosti a s nízkou vlhkostnou rozťažnosťou, vyberáme materiály s výraznými rubovými dezénmi. Praktické je použitie kameninových a slinutých obkladov, ktoré majú tvrdý črep a matnú alebo lesklú glazúru. Tá sa vytvorí tak, že sa pri vypaľovaní hmota obkladačky začne vplyvom prísad taviť. Dosahuje sa to solením hliny a pridávaním ďalších rozmanitých prísad. Glazúra takto vypálená pri vysokých teplotách má charakter kameniny. Pozvoľne prechádza do hmoty obkladačky a neodlupuje sa od nej vplyvom poveternostných podmienok. Odtieň obkladačiek vypálených v rozličnom čase nemusí byť vždy rovnaký, závisí to od zloženia hliny, prímesí, vypaľovacej teploty... Táto mierna rôznorodosť je výhodná, lebo obklad dostane zaujímavú farebnú štruktúru, nie je jednotvárny a dojmovo tvrdý. Ideálne by bolo zakúpený materiál pred obložením fasády vyskúšať, to však zo zrejmých dôvodov nebýva zvyčajné. Ideálnym materiálom sú vysokoodolné slinuté glazované a neglazované prvky Taurus a Kentaur s nízkou nasiakavosťou a garantovanými vlastnosťami.

Dobrá rada Keramické obklady kladieme vždy na čerstvé lepiace malty. Pri použití obkladov väčších ako 10 × 10 cm nanášame maltu aj na podklad, aj na rub obkladačky. Nezabúdame na dilatovanie väčších celkov po asi 6 až 8 m (pri tmavých obkladoch alebo južnej a západnej orientácii aj menej) dilatačnou škárou so šírkou aspoň 6 mm. Obklad dilatujeme aj v rohoch, kútoch, v blízkosti okenných a dverných otvorov. Dilatačné škáry môžeme vyplniť elastickým tmelom.

Upevnenie keramického obkladu k podkladuKeramické obklady sa dajú fixovať k podkladu ukladaním do malty, zapustením do betónu alebo prilepením. Problémom s priľnavosťou rôznych materiálov pre­dídeme, ak budeme klásť obklad nasucho do kotiev votknutých do nosnej konštrukcie. Pri ukladaní do malty vydrážkovaný rub obkladačiek zväčšuje prichytávaciu plochu a zamedzuje zošmykovaniu sa obkladov. Experimentálne sa zistilo, že najväčšiu prídržnosť zadnej steny obkladačky k podkladu má pozdĺžna široká drážka, tzv. lastovičí chvost. Iným riešením rubu obkladačky sú aspoň dve zvislé rebrá privrátené k sebe priebežnými ozubmi na koncoch. Prvky oboch vrstiev sa vystriedajú a navzájom zakliesnia ozubmi. Konštrukcia sa zmonolitní zaliatím dutín medzi vrstvami maltou. Výhodou použitia vrstvenej konštrukcie tohto typu je bezpečné a rýchle osadzovanie veľkoformátových obkladových prvkov bez použitia špeciálnych kotiev. Nasucho možno keramické obklady pripevňovať pomocou rozličných príchytiek, kotiev a čapov. V tomto prípade je vhodné použiť zatepľovací systém, ktorý okrem skrášlenia fasády zaručí aj dodatočnú tepelnú izoláciu objektu. Do nosnej vrstvy muriva sa prichytia kotvy, na ktoré sa priskrutkujú nosné kovové dielce, o ktoré sa obklad prichytí pomocou hliníkových príchytiek.

Postup ukladania keramického obkladu na kovový rošt
Kovové konzoly primontujeme k stene pomocou rozperných príchytiek (hmoždiniek).	Hliníkové profily priskrutkujeme.
Profil prevŕtame podľa rozmeru obkladu a do diery vložíme tŕň.	Detail háčika na zadnej strane dosky
Dosku zavesíme.	Do správnej polohy ju pribuchneme gumovým kladivom.

Škárovanie Škáry medzi keramickými obkladačkami sú dôležité, lebo regulujú všetky vlhkostné stavy vo fasáde. Nikdy nekladieme fasádny obklad natesno, lebo pri objemových zmenách vplyvom zvyšovania teplôt by mohlo dôjsť k napätiam a následnej deštrukcii obkladačiek. Ložné (vodorovné) škáry by mali byť pri malých (do 43 cm2) a stredných (do 225 cm2) obkladačkách 2 až 5 mm, pri stredných a veľkých (nad 225 cm2) 5 až 10 mm, pri styčných (zvislých) škárach stačí 1 až 2 mm. Škáry medzi jednotlivými obkladovými prvkami treba vyplniť maltou s jemným pieskom, nikdy nie cementovou kašou. Ak je keramický obklad uložený metódou na sucho, škáry vyplníme vrstvou pružného tmelu. Lícové tehlyV súčasnosti čoraz viac architektov a projektantov objavuje čaro neomietaného tehlového lícového muriva, ktoré malo svoju tradíciu aj u nás, najmä v architektúre na prelome 18. a 19. storočia. Použitie lícových tehál, či už ako súčasť obvodovej konštrukcie, alebo na výstavbu objektov záhradnej architektúry, prípadne iných doplnkových prvkov, znamená pre danú stavbu jednoznačný a nezameniteľný ráz. Lícové tehly predstavujú samostatnú – a v súčasnosti už veľmi bohatú – skupinu tehliarskych výrobkov určených na zhotovenie neomietaného muriva. Ponúkaný sortiment výrobkov je bohatou kombináciou rôznych farieb a povrchových úprav na lícových plochách tehál. Pri návrhu a realizácii možno vyberať zo širokej škály zaujímavých a architektonicky pôsobivých väzieb. Máloktorý stavebný materiál ponúka toľko rozličných možností na realizáciu tvorivých nápadov ako lícové tehly. Argumenty v prospech použitia lícových tehál: prírodný materiál, prirodzené farby, stálofarebnosť, vysoká pevnosť, mrazuvzdornosť, kyselinovzdornosť, bohatý sortiment.

Vzhľad tehlového lícového muriva možno dosiahnuť dvoma spôsobmi:

murovaním z lícových tehál – je to klasický spôsob realizácie, výsledkom je tehlové lícové murivo. V prípade obvodových stien budov je lícové murivo súčasťou tzv. dvojvrstvových stien s prevetrávanou vzduchovou medzerou. Súčasťou konštrukcie sú okrem tehál a murovacej malty aj špeciálne prvky, ako sú stenové kotvy (spony), úložné konzoly, vetracie mriežky, tesnenie dilatácií. Za predpokladu správneho návrhu a kvalitnej realizácie sa tieto obvodové konštrukcie vyznačujú výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami vďaka zabudovanej tepelnej izolácii, nízkymi nárokmi na údržbu, dlhodobou životnosťou a, samozrejme, nezameniteľným vzhľadom. Lícové tehly sa používajú aj na iné murované konštrukcie, ako sú ploty, múriky, stĺpy a pod; lepením tehlových obkladových pásikov – je to jednoduchší spôsob povrchovej úpravy do podoby lícového muriva. Tehlové obkladové pásiky sa lepia stavebným lepidlom určeným na lepenie keramických obkladov v exteriéri na vhodný podklad. Takáto malta by mala byť mrazuvzdorná, bez možnosti tvorby výkvetov a dostatočne flexibilná. Výhodou je možnosť použitia pri rekonštrukciách. V ostatnom čase sa tehlové obkladové pásiky aplikujú čoraz častejšie aj na kontaktné zatepľovacie systémy. ZhotovovanieZ hľadiska zhotovovania je smerodajná nasiakavosť lícových tehál. Rozoznávame tehly s nízkou nasiakavosťou (do 6 %) a s vyššou nasiakavosťou (nad 6 %). Niektorí výrobcovia uvádzajú až tri druhy nasiakavosti: do 4 %, 4 až 7 % a nad 7 %. Nasiakavosti tehál musí byť prispôsobená aj murovacia malta. Zväčša sa používajú suché maltové zmesi, ktoré sú svojím zložením prispôsobené na murovanie lícového muriva a delia sa podľa nasiakavosti lícových tehál. Murovacie malty pre tehlové lícové murivo by mali mať tieto základné vlastnosti: mrazuvzdornosť, vodotesnosť, elimináciu tvorby výkvetov. Samotnému murovaniu lícového muriva treba venovať zvýšenú pozornosť. Pri dvojvrstvových stenách to platí aj pre ostatné prvky a konštrukčné detaily. Jedným z predpokladov úspešnej realizácie je dôkladné vymeranie jednotlivých dilatačných úsekov podľa projektu a presné osadenie spodného radu lícových tehál. Pri dvojvrstvových stenách treba riešiť detaily tepelnej izolácie, hydroizolácie v oblasti sokla a prevetrávacie otvory. Ložné a styčné škáry sa musia pri murovaní úplne vyplniť maltou. Dôležitá je správna konzistencia murovacej malty. Počas murovania nesmie malta vytekať zo škár, aby nedošlo k zbytočnému znečisteniu lícového muriva.

Na kontrolu vodorovného a zvislého smeru, ako aj na kontrolu hrúbky škár sa používajú vhodné pomôcky, ako sú rozmeriavacie laty s vyznačením výšky jednotlivých radov, vodováha, murárska šnúra. Jednotlivé smery, ako aj hrúbky škár treba priebežne kontrolovať. Pri dvojvrstvových stenách sa súčasne s murovaním vykonáva kotvenie lícového muriva k nosnej stene. Výsledný vzhľad lícového muriva určujú vo veľkej miere škáry, t. j. ich hrúbka, tvar a farba. Bežne používané hrúbky škár sú 12 mm pre ložné (vodorovné) škáry a 10 mm pre styčné (zvislé) škáry. Tvar alebo profil škáry môže byť rovný alebo zaoblený. Hlavnou zásadou je, aby tvar škáry neumožňoval usadzovanie nečistôt a vody na hornej ploche tehál. Zásadný význam pre vzhľad tehlovej fasády má farba škáry – tá istá lícová tehla v kombinácii s dvoma odtieňmi škárovacej malty vyzerá ako dva rozdielne odtiene.

Postup pri ukladaní pásikov
Pripravíme si rozmeriavaciu latu.	Rubovú stranu očistíme od prachu.
	Nalepíme prvý rad pásikov.
Začatý rad vedieme podľa vodováhy okolo celého domu.	Na pásik nanesieme 2 cm vrstvu lepidla.
Priložíme ho na miesto a pritlačíme.	Urobíme škárovanie.

ŠkárovanieSú možné dva spôsoby škárovania lícového muriva KLINKER. Škárovanie zároveň s murovaním je najbežnejším spôsobom škárovania. Treba dbať na úplné premaltovanie ložných a styčných škár. Po uložení jedného alebo niekoľkých radov lícových tehál treba vyčnievajúcu maltu opatrne stiahnuť murárskou lyžicou a následne škáry zahladiť do vhodného tvaru. Vďaka vyhladeniu do oblúčika vznikne vhodná škára bez nežiaduceho zachytávania vody, snehu a nečistôt. Dodatočné škárovanie je možné po predchádzajúcom vyčistení škár od malty vhodne tvarovanou drevenou latkou do hĺbky 15 až 20 mm. Drobné zvyšky murovacej malty a prach odstránime zo škár vyfúkaním pomocou stlačeného vzduchu. Škárovanie možno robiť pomocou škárovacej stierky alebo škárovacej pištole. V prvom prípade musí byť konzistencia malty vlhká až málo plastická, v druhom prípade má byť redšia, aby sa dala vytlačiť z pištole. Tento spôsob škárovania je vhodný na realizáciu farebných škár.