Kolumbia
7. 9. 2006, 15:21

Zdroj: Archív
Colombia
Názov krajiny: | Kolumbijská republika |
Rozloha: | 1 138 910 km2 |
Počet obyvateľov: | 44 379 598 (2007) |
Štátne zriadenie: | republika |
Geografická poloha: | severozápadná Južná Amerika Mapa Kolumbie |
Časové pásmo: | Slovensko -7 hod. |
Podnebie: | tropické na pobreží, miernejšie v horských polohách, priemerná teplota v Bogote je 14 stupňov po celý rok. Aktuálne počasie vo svete |
Hlavné mesto: | Bogota |
Mena: | kolumbijské peso (COP) |
Jazyky: | španielsky (úradný), indiánske jazyky |
Správne členenie: | 32 provincií (departementos), dištrikt hlavného mesta |
Národnost. zloženie: | mestici (58%), belosi (20%), mulati (14%), černosi (4%), miešanci a indiáni (4 %) |
Náboženstvo: | kresťanstvo – katolíci (90%) |
Diplomatické zast.: | SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne príslušným je Veľvyslanectvo SR v Mexiku. Honorárny konzulát Kolumbie v SR |
Víza a doklady: | Pre turistické cesty do 180 dní stačí slovenským občanon cestovný pas. V čase vstupu do krajiny musí byť platný najmenej 6 mesiacov. |
Dejiny:
V predšpanielskom období bola Kolumbia osídlená prevažne primitívnymi indiánskymi kultúrami. Výnimkou boli Čibčovia, žijúci na náhornej plošine v strednej Kolumbii. V 15. - 16. storočí vytvorili jednu z najvyspelejších kultúr. Španieli sa prvý krát plavili pozdĺž severného pobrežia Kolumbie okolo roku 1500. V roku 1510 tu založili prvú stálu osadu na americkom kontinente (Darién). Španieli dobyli bez väčšieho odporu celú ríšu Čibčov v roku 1541. Terajšie hlavné mesto Santa Fé de Bogotá bolo založené v roku 1538 a v roku 1717, sa stalo hlavným mestom španielskeho miestokráľovstva „Nová Granada“ (zahŕňalo dnešnú Venezuelu, Ekvádor a Panamu).
V priebehu ľudového povstania v Bogote sa v júli 1810 ustanovila revolučná junta a 5. 4. 1811 vyhlásila nový štát Cundinamarca. Zvyšok kolónie sa v novembri 1811 spojil do federálneho štátu a tento o dva roky neskôr proklamoval nezávislosť. Pod vplyvom Simóna Bolívara sa Cundinamarca pripojila k federácii. V rokoch 1815 - 1816 Španieli znovu dobyli väčšinu územia, avšak v auguste 1819 boli porazení a 17. 12. 1819 bola vyhlásená ústava nového federálneho štátu Veľká Kolumbia (zahŕňal Novú Granadu, Venezuelu, Ekvádor a od roku 1821 Panamu). Federácia sa rozpadla v roku 1830.
Od vzniku republiky v roku 1819, Kolumbia prechádzala viacerými obdobiami zvýšených konfliktov. Dôvodmi boli dohody o rozdelení moci medzi liberálmi a konzervatívcami, neefektívny právny systém a hlboké sociálne rozdiely. Tieto príčiny viedli na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia k vzniku gerily, rozpútaniu občianskej vojny a rastu organizovanej zločinnosti. Úsilie dostať pod kontrolu organizovaný zločin bolo v podstate dodnes neúspešné.
Od polovice osemdesiatych rokov musí kolumbijská vláda čeliť rôznym gerillovým skupinám a narkomafii, čo je sprevádzané opakovaným vyhlasovaním výnimočného stavu. Najznámejšími povstaleckými skupinami sú Ozbrojené revolučné sily Kolumbie a prokubánská Národno oslobodenecká armáda. 1.1. 1995 uzavrela Kolumbia s Mexikom a Venezuelov zmluvu o voľnom obchode. V posledných prezidentských voľbách (máj 2002) zvíťazil Á. Uribe (v úrade je od augusta 2002), ktorý rozvinul podstatné vojenské operácie proti drogovému terorizmu, ľavicovej gerile (FARC, ELN) a pravicovým polovojenským skupinám AUC.
Musíte vidieť:
Kolumbia je krásna. Je tu pobrežie Karibiku, Pacifiku, dažďové pralesy, amazonský prales, Andy. Pozostatky indiánskej kultúry. Džungľa na pobreží Pacifiku patrí k najkrajším. V Zlatom múzeu v Bogote sú ukážky všetkého, čo v krajine zanechali pôvodní obyvatelia. Zaujímavé sú vykopávky v Muzu pri Chiquinquire. Posvätné jazero Guatavita, zo španielskych kroník známe ako slávne Eldorádo. V kolumbijskej prírode voľne žijú jaguáre, pumy, jelene, medvede, tapíre a tisíce druhov vtákov, na čele s obrovským kondorom. Trek po ruinách v Perdidu, alebo okruh po džungli neďaleko mesta Leticia patria medzi obľúbené.
Bezpečnost. riziká:
Veľkú časť krajiny majú pod kontrolou partizánske oddiely. Kolumbia nie je príliš bezpečnou krajinou. Teroristické útoky, prestrelky medzi partizánmi a vládnimi vojskami sú pomerne časté S tím súvisia aj drobné kriminálne činy. Kolumbia je jedným z najvýznamnejších producentov drog – marihuany a kokaínu. Obchod z drogami patrí medzi najdôležitejšie vývozné položky Kolumbie. Je dobré dávať si pozor, hlavne pred odletom skontrolovať vlastnú batožinu, či niekto niečo nepridal. Doporučuje sa neakceptovať prepravu akéhokoľvek tovaru, balíka, či batožiny od neznámych osôb.
Zdravotná starostlivosť: záleží od veľkosti mesta a finančných možností pacienta. Povinné očkovanie proti niektorému ochoreniu pri vstupe do krajiny nie je vyžadované. Je dobré nechať sa pred cestou do Kolumbie očkovať proti cholere, žltačke, besnote, tetanu a týfusu. Krajina leží v malarickej oblasti, ak plánujete cestu do nižších polôh, doporučuje sa vziať si antimalariká. Prírodnými nebezpečenstvami sú nízka kvalita vody, znečistenie ovzdušia osobitne v Bogote.
Doprava:
Krajina má dobré cestné spojenie len s Venezuelou a Ekvádorom. Nedoporučuje sa prechádzať do Panamy, cesta prechádza oblasťou Darien Gap, nehostinným územím plným bažín, džungle a partizánov. Pri ceste cez prechod Arauca-El Amparo de Apure, alebo Puerto Carreño-Puerto Páez do Venezuely sa doporučuje konzultácia s príslušným veľvyslanectvom, situácia v oblasti nie je bezpečná. Cudzinci môžu riadiť auto len s medzinárodným vodičským preukazom.
Cestné spojenie medzi dôležitými mestami v krajine je dobré. Ostatné cesty sú v pomerne zlom technickom stave, častým dôvodom sú zosuvy pôdy počas obdobia dažďov. Autobusy sú hlavným dopravným prostriedkom pri cestách v krajine, sú lacné, sieť liniek je hustá, sú v dobrom technickom stave. Cestovanie v rámci miest je pomalé, autobusy sú často preplnené. Taxíky sú lepšie pomerne lacné, dajú sa prenajať aj na dlhšie vzdialenosti.
Ostatnými dopravnými prostriedkami sú „chivas“ ( staré, drevené autobusy, premávajúce po vidieckych cestách) a tzv. „collectivos“ ( niečo medzi autobusom a taxíkom, premávajúce po stálych trasách).
V Bogote premávaTransMilenio , rýchla autobusová doprava, podobná pozemnému metru. Linky TransMilenia sa neustále rozrastajú, pripravuje sa linka na letisko.
Letecky: Do Kolumbie lieta veľké množstvo leteckých spoločností z Európy a zo Severnej Ameriky. Najväčším medzinárodným letiskom je Bogota, kam prilieta najviac pasažierov. Ostatné medzinárodné letiská sú v Cartagene, Barranquille, Medellíne, v Cali a v San Andrés. Pri pobyte v krajine do 60 dní je poplatok pri odlete 30 amerických dolárov, pri dlhšom pobyte 50 dolárov.
Najväčšou leteckou spoločnosťou v krajine je Avianca. V súčasnosti má Kolumbia jednu z najhustejších sietí vnútrozemských leteckých liniek v Latinskej Amerike. Druhou najväčšou spoločnosťou je AeroRebública. Ostatné domáce letecké spoločnosti sú Aires and Satena. Ceny leteniek sú vysoké, ale niektoré ponuky pri zavadzaní nových liniek sú veľmi výhodné. Dôležité je potvrddene rezervácie najneskôr 72 hodín pred odletom. Je dobré pripraviť sa na časté posúvanie a odkladanie jednotlivých letov. Pri vnútroštátnych letoch sa platí poplatok 4 doláre.
Lodná doprava: Lodné spojenie s pobrežím USA, Mexikom, štátmi Strednej Ameriky, Venezuelou a ostrovmi v Karibiku je pomerne časté. Kolumbijské prístavy na pobreží Karibiku sú Baranquilla, Cartagena, Santa Marta a Turbo. Najdôležitejším prístavom na pobreží Tichého oceánu je Buenaventura.
Vlakom: Po Medellíne premáva metro. Železnica premáva medzi Bogotou a mestom Tunja.
Ako cestovať: www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk
Internet: (.co) https://wikitravel.org/en/Colombia
Orange (áno), T-mobile (áno)
Do kufra: sprievodcovia: Freytagberndt.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com,
Prečítajte si aktuálne správy z Kolumbie na Bleskovky.sk
Zdroj/autor: MZVSR, CIA-World Factbook, Lonely Planet