Kréta

Kréta je drsná a pustá, vľúdna a plodná, so starými kamennými sedliackymi stavbami, kláštormi, dedinkami na horských hrebeňoch, chrámami zabudnutými na príkrych svahoch. Fascinujúce sú úrodné náhorné roviny, obopnuté prstencami hôr, pobrežie lemujú obrovské pláže a intímne zátoky. Medzi pohoriami sa rozprestierajú úrodné roviny s palmami a plantážami olivovníkov, banánovníkov a citrusov, ako aj s vínnou révou.

Na juhu sa pestuje skorá zelenina. Zatiaľ čo väčšinou južné pobrežie klesá prudko do mora, severné pobrežie je plochejšie a viac členité. Kréta je rozprávkovo krásny ostrov opradený mýtami, kolíska európskej civilizácie, milovaný už samotnými gréckymi bohmi.

Nikdy však neudivoval monumentálnymi pamiatkami, skôr priťahoval turistov svojím všedným pokojom. Vo svojej histórii sa zvykne pýšiť vládou na mori. Na severnej strane pohoria Dikti vo výške 1025 m n. m. leží kvapľová jaskyňa s rozlohou 2200 m2 s malebným jazierkom, v ktorom sa za jednej temnej noci vraj narodil bájny boh bohov Zeus.

Sem v podobe býka uniesol krásnu Európu, ktorá mu tu porodila prvorodeného Minoa, staviteľa známych labyrintov. Kréta je zem nepoddajného a odvážneho ľudského ducha, ostrov človeka snívajúceho vzlietnuť do oblakov, ostrov bájneho Daidala a jeho syna Ikara, ktorí chceli utiecť zo zajatia kráľa Minoa a zhotovili si vtáčie krídla stužené voskom.

V najväčšom rozkvete grécko-mykénskej kultúry tu takmer pred 4 tisíc rokmi vyrástli veľkolepé, neopevnené paláce Knossos a Faistos. V tej dobe vznikalo i prvé lineárne slabičné písmo. Rozkvet kultúry zastavila v roku 1450 pred. n. l. prírodná katastrofa, ktorou bol výbuch sopky na Santorini, ale život nezmizol. Na Krétu vpadli Achajci a Dóri, vyrástli nové mestá Lato a Aptera. Potom prišli Rimania a centrom sa stal Gortys.

V Byzancii tu vyrástli ranné kresťanské baziliky a kostoly. Bohatá Kréta padla na jeden a pol storočia do rúk Arabom a vznikol Handal, dnešný Heraklion. Potom sa Kréta stala opevnenou benátskou provinciou a nakoniec bola podmanená moslimami. Ostrov je rodiskom svetoznámeho maliara Domenika Theotokopula, známeho ako El Greco.

Farebné prírodné krásy Kréty a život na dedine zvečnil novogrécky spisovateľ Kazantzakis v autobiografickom románe, známom i vo filmovej podobe ako Grék Zorba. Ostrov s neustále sa meniacou scenériou sa delí na štyri okresy. Hlavné mesto Iraklio, založené v 9 storočí n. l. arabskými dobyvateľmi ostrova, leží na severnom pobreží a je tiež strediskom rovnomennej oblasti.

Aj keď bolo ťažko poškodené zemetrasením v roku 1926, zostalo po ňom veľa historických pamiatok staroveku, antiky, byzancie a stredoveku. Tu nájdeme najvýznamnejšie doklady zázračne vyspelej minojskej civilizácie – vykopávky neopevnených palácov v Knossose a Faiste.

Mestské centrum s radnicou a niekoľkými chrámami prekypuje čulým ruchom života metropoly. Osobitne príťažlivým je benátsky prístav, ale taktiež archeologické múzeum, ktoré skrýva najviac archeologických pamiatok aj z neďalekého Knossu. Sú v ňom exponáty z gréckej pevniny, obzvlášť z doby bronzovej.

Okres tvaru kosoštvorca ohraničuje na severe Krétske a na juhu Líbyjské more, do jeho vôd strmo spadá pohorie Asterousia. Odtiaľ sa všade otvára nádherný pohľad na šíre morské obzory a človek sa nemôže dosýta vynadívať. Bočné hranice tvoria horské masívy. Na východe sa sem prudko zvažujú západné svahy pohoria Dikti a na západe zasa východné svahy pohoria Idi. Hornaté a bohato členité je i celé vnútrozemie, podobné bludisku v neustále stúpajúcom alebo klesajúcom skalnatom horskom reliéfe.

Pri južnej hranici s okresom Rethimnon leží jeden z najkrajších krétskych kútov Agia Galini s nádhernými plážami a jaskyňami, ku ktorým možno priplávať na člne. Pri úpätí hôr na východe od Iraklia sa rozkladajú vyhľadávané prímorské strediská ako Chani Kokini, Gouves, Hersonissos s výhľadom na záliv Malion, s uprostred položenými strediskami Stalis a Malia.

Hoci tvoria takmer jeden reťazec, nie sú uniformné, ale každé si zachováva svoj vlastný kolorit. Západne od Iraklia nájdeme odlišné typy letovísk ako Fodele (rodisko El Greca), s rovnomenným zálivom, alebo stredisko Bali. Celú východnú časť Kréty zaberá okres Lasithi so správnym strediskom Agios Nicolaos, z ktorého je výhľad na rozľahlý, horami lemovaný záliv Mirabelou.

Západná hranica okresu šplhá po hrebeňoch pohoria Dikti až do výšky 2 148 m. Tu sa rozprestiera kruhovitá horská planina Lasithi rovná ako stôl, po ktorej sú rozosiate donedávna funkčné romantické veterné mlyny. Planina tvorí dno vysokohorského kotla, ktorého členité hrebeňové vrcholky sa týčia k nebu často zahalené do mohutných oblakov. Keď medzi oblakmi prúdia slnečné lúče, úžasnej scenérii chýba už len samotný bájny Zeus, ktorý sa tu podľa mytológie narodil v tajomnej jaskyni s jazierkom.

V pôvabnom kopcovitom meste Agios Nikolaos sa zrkadlí malé sladkovodné jazierko, ktoré vyplnilo vyhasnutý sopečný kráter, dnes lemovaný otvorenými letnými reštauráciami a cukrárňami. Na severe vznikol z rybárskej dedinky Elounda svetoznámy komplex krásnych prepychových hotelov, každoročne navštevovaných hlavami štátov a významnými osobnosťami zo všetkých kútov sveta.