Reklama

Kultúra, tradície a náboženstvo v Turecku

Reklama

Turecká hudba a tanec majú hlboké korene v minulosti a tradíciách. Nesú vplyvy klasickej osmanskej hudby, súfijských piesní a ľudovej hudby Strednej Ázie. Výsledkom je živá mozaika starej a novej kultúry, rôznorodá zmes štýlov.

Návštevníkov Turecka prekvapí rozmanitosť – od meditačného tranzu tancujúcich dervišov a veselého vírenia ľudových tanečníkov, až po pravidelný rytmus mehterových kapiel (janičárska hudba), vlniace sa brušné tanečnice a po znepokojujúce tóny pouličných hráčov na zurnu (jednoplátkový hoboj).

Turecko ponúka neprekonateľnú hudobnú a tanečnú fantáziu. „Veľkým biznisom” sa stala arabeska a populárna hudba a jej hviezdy dosiahli kultové postavenie. Ibrahim Tathses je presláveným predstaviteľom arabesky (orientálnej hudby s textami oplakávajúcimi ľudské utrpenie), Sezen Aksu, Tarkan a Sertap patria k najpredávanejším hviezdam popu.

Turecké zvyky a tradície prechádzajú z generácie na generáciu a sú začlenené do súčasného života. Významnú úlohu v nich zohráva klimatické, geografické a etnické pozadie, ale mnoho zvykov má pôvod v islame a ostali nedotknuté počas stáročí.

Náboženské a spoločenské zvyky nariaďujú mnohým mužom a ženám žiť oddelene, zatiaľ čo ľudové zvyky ich opäť privádzajú k sebe pri príležitosti rôznych slávností – svadieb, narodení a obradoch prechodu.

Rodinný život má v Turecku kľúčový význam a komunity utužujú spoločenské a ekonomické zväzky širokej rodiny. Oslavy, ako napríklad svadby a obriezky, môžu trvať aj niekoľko dní a ich súčasťou je niekoľko jedinečných rituálov.

Remeselnícke zručnosti prechádzajú z otca na syna a z matky na dcéru už od čias osmanského cechovému systému, vďaka čomu sa Turecko môže pýšiť množstvom vysoko kvalifikovaných remeselníkov. Váženými artefaktmi sú ručne tkané koberce, ručne potlačené látky, šité krajky, medené a mosadzné nádoby a drevené misky. Amulet s modrým skleneným okom symbolizuje pretrvávajúcu vieru, chráni svojho nositeľa pred zlým pohľadom a visí všade, kde ľudia túžia po šťastí.

Väčšina obyvateľov vyznáva sunnitský prúd islamu. Nakoľko Turecká republika je založená na sekulárnych princípoch, zdá sa, že náboženstvo tu nemá taký veľký význam ako v iných moslimských krajinách. Veriaci sa síce modlia 5x denne, tak, ako káže Korán, avšak nájde sa čím ďalej tým viac Turkov, ktorí do mešity nevstúpia vôbec.

Napriek sekularizmu pôsobí v Turecku tzv. Oddelenie náboženských záležitostí, ktorého úlohou je kontrolovať rodinnú morálku. Vo väčších mestách prežívajú izolované kresťanské komunity, napríklad grécka alebo arménska (pravoslávna). Rozkvitajú aj menej známe islamské spoločenstvá, ako napríklad Alaviti.