KÚPELE Smrdáky
9. 1. 2008, 15:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 14:29)

Zdroj: Archív
SLOVENSKO - Na na juhozápadnom Slovensku, na úpätí výbežkov Bielych Karpát v nadmorskej výške 241 m ležia malé kúpele Smrdáky, ktorých tradícia siaha do štyridsiatych rokov 19. storočia.
Pramene Jozef I a II majú prírodnú hypotonickú chloridovo-hydrouhličitanovú, sírnu a sodnú minerálnu vodu hlbinného pôvodu. Najúčinnejšou zložkou je aktívna dvojmocná síra, pre ktorej vysokú koncentráciu sa minerálna voda v Smrdákoch pokladá za najkoncentrovanejšiu sírnu vodu v strednej Európe. Sírne bahno sa vyznačuje jemnou štruktúrou a je bohato presýtené sírnou minerálnou vodou. Z liečebného hľadiska je dôležitou súčasťou kúpeľov aj priaznivá mierna klíma.
Indikácie
Prírodné liečivé faktory predurčili aj liečebné indikácie v kúpeľoch. V prvom rade sú tieto kúpele zamerané na liečbu kožných chorôb, predovšetkým chronických a často sa opakujúcich ekzémov rôzneho pôvodu, alergické kožné choroby a choroby, sprevádzané úporným svrbením, atopickú dermatitídu, psoriázu vo všetkých formách, dermatózy z interných príčin a rozličné hnisavé zápalové ochorenia kože. Na liečbu detských pacientov s týmito ochoreniami slúži samostatný odborný detský liečebný ústav.
Z chorôb pohybového aparátu sa tu liečia stavy po zápaloch kĺbov infekčného pôvodu, artrózy a koxartrózy, bolestivé stavy šliach, svalov a väziva, morbus Bechterev.
Z nervových chorôb sa tu liečia predovšetkým pacienti s indikáciami koreňových syndrómov, ktoré sú podmienené chorobami chrbtice.
Metódy liečebných procedúr
Temperovaná minerálna voda s rozličnou koncentráciou sírovodíka sa využíva predovšetkým vo vaňových kúpeľoch, kedy sírovodík preniká do organizmu kožou a tak účinkuje na zápaly a poruchy imunity. Táto liečba býva spravidla doplnená fototerapiou.
Čiastočné kúpele – ručné a nožné sa aplikujú na kožné ochorenia lokalizované na týchto častiach tela, obdobne procedúra minerálna misa, ktorá sa aplikuje na problémové časti hlavovej a tvárovej oblasti. Očistný dezinfekčný kúpeľ hypermangánový je určený na dezinfekciu poškodenej pokožky. Bahenný zábal svojím pôsobením uvoľňuje stuhnuté svalstvo a preniká do hlbších štruktúr svalstva a kĺbov.
Perličkový kúpeľ navodzuje príjemný relax, vírivý kúpeľ je indikovaný predovšetkým po úrazoch a nervových ochoreniach, šliapací kúpeľ je formou cievnej gymnastiky a indikuje sa pre poruchách prekrvenia dolných končatín. Lymfomasáž odstraňuje poruchy v toku lymfy, klasická a reflexná masáž zlepšujú krvný obeh, prekrvenie svalov a ich zásobovanie kyslíkom a pomáhajú odstraňovať chorobné zmeny na miestach, ktoré vznikli v dôsledku primárneho ochorenia. Upevňovanie imunity urýchľuje ordinácia sauny. V rámci rehabilitácie sú používané individuálne a skupinové techniky a fitness-terapia na prístrojoch.
Pri liečbe kožných ochorení ako aj pri degeneratívnych ochoreniach kĺbov má významný terapeutický efekt liečba svetlom- fototerapia rozličnej intenzity. Na hlbšie chorobné procesy v kĺboch a svaloch priaznivo pôsobí solux, terapia teplom, podobne aj parafínové zábaly, ktoré majú analgetický a spazmolytický účinok.
Detskí pacienti sú do odbornej liečebne odosielaní predovšetkým s kožnými indikáciami. Aplikujú sa u nich obdobné liečebné procedúry ako u dospelých.
Pobyty v kúpeľoch
Okrem klasických liečebných pobytov ponúkajú kúpele aj možnosti relaxačných pobytov.
Ich opodstatnenie spočíva v potrebe obmedzenia vzniku civilizačných chorôb v dôsledku vystavenia ľudí nadmernému stresu a zrýchlenému životnému štýlu.
Kúpele sa tiež pružne prispôsobujú rozvoju kongresového cestovného ruchu. Ponúkajú priestory a služby pre konanie kongresových a iných spoločenských s hromadných akcií so zabezpečením komfortného servisu pre účastníkov.
Aktivity na voľný čas
V prostredí týchto špecifických kúpeľov pacienti okrem úľavy a uzdravenia sa znovu dostávajú do psychickej pohody a nadobúdajú sebavedomie, stratené v dôsledku dlhodobých ťažkostí. Celkovú relaxáciu a psychickú pohodu podporujú prechádzky v kúpeľnom parku, kde sa vplyvom priaznivej miernej klímy umocňuje účinok fyzikálnych procedúr. Kultúrne podujatia – návšteva filmového predstavenia alebo kultúrneho programu ponúkajú možnosť výberu.
Pre využitie voľného času sú klientom kúpeľov k dispozícii priestory na voľnočasové športové aktivity, organizujú sa zájazdy do okolia – návšteva hradu Červený kameň, zrúcanín hradu Beckov alebo zámku v Bojniciach, Smolenicich. Nezabudnuteľným zážitkom je aj návšteva kaštieľa a skanzenu v Srážnici či dlhší výlet na zámok v Ledniciach v Čechách. Pre milovníkov podzemného sveta odporúčame návštevu menej známej jaskyne Driny.
História
Osada, ktorá sa stala základom dnešných kúpeľov, sa pôvodne nazývala Villa Nova – Nová Ves. Pomenovanie však zmenila zrejme podľa zápachu sírnej vody, ktorej výpary sa šírili po okolí. Veď aj samotných obyvateľov osady prezývali „Smrdáci“ práve z tohto dôvodu.
Povesť hovorí, že v nepríjemne páchnucej vode si svoje „boľavé nohy“ vyliečil pastier a po okolí šíril dobrú zvesť o liečivých účinkoch vody, vyvierajúcej v bažinatej oblasti. Chýr o zázračných účinkoch sa rýchlo rozšíril. Prvú zdokumentovanú písomnú zmienku o Smrdákoch ako kúpeľnom mieste nachádzame v urbári z roku 1617. Potom až v diele slovenského polyhistora Mateja Bela z roku 1740, v ktorej popisuje aj účinky liečivých prameňov s výraznou sírnou zložkou.
So vznikom samotných kúpeľov je spojené meno šľachtica Jozefa Vietorisa, ktorý v rokoch 1832-33 začal s výstavbou kúpeľného domu a úpravou okolia. K pôvodným objektom neskôr pribudla impozantná budova kaštieľa, určená predovšetkým pre rodinu majiteľa a jeho hostí šľachtického pôvodu. J. Vietoris položil aj základy impozantného kúpeľného parku, v ktorom dal vysádzať vzácne dreviny. Roky 1935-1938 boli vo vtedajšej histórii kúpeľov najúspešnejšie, veď podľa historických dokumentov poskytovali denne až 400 kúpeľov. Po jeho smrti sa objekty stali predovšetkým zárobkovým podnikom pre následných majiteľov a nájomcov, ktorí sa však ďalej o výstavbu kúpeľov pre verejnosť príliš nestarali.
Najbližšou investíciou v kúpeľoch bola výstavba zotavovne brnenského policajného riaditeľstva o sto rokov neskôr, v roku 1933. Znovu však došlo k stagnácii rozvoja kúpeľov v dôsledku II. svetovej vojny, pričom jej dôsledky sa prejavili v značnom poškodení a zanedbaní kúpeľných budov. V roku 1949 boli kúpele znárodnené a štát sa začal starať o ich rýchle zveľaďovanie. V rámci toho došlo ku komplexnému prieskumu liečivých prameňov, odkryli sa nové a ešte účinnejšie pramene minerálnych vôd a bahna. Zrenovované a účelne vybavené budovy však kapacitne nepostačovali a tak sa postupne začalo s výstavbou nových objektov, ktoré tvoria dnešný kúpeľný komplex.
Zdroj/autor: smrdaky,relaxos