Kvetinový ostrov uprostred mesta

Vstupná bránaHneď pri vstupnej bráne, pri ktorej parkuje množstvo všelijakých bicyklov, naskytne sa nádherný pohľad na malebné kvetinové zákutia, záhony, majestátne stromy a gigantické skleníky. V malom obchodíku pri vchode dostanete kúpiť všetko, čo súvisí so záhradou: rozmanité vkusné náradie, záhradné lampášiky, plastiky, odbornú literatúru alebo niektorú z okrasných rastlín, ktorá sa vám v tejto záhrade zapáčila. Prvý kávovníkVráťme sa však ešte na chvíľu o niekoľko sto rokov späť. Botanickú záhradu v Amsterdame založili v roku 1638 najprv ako bylinkovú záhradu na vzdelávanie lekárov a lekárnikov. Vtedy sa nazývala „Hortus Medicus“. Na súčasné miesto ju presťahovali až v roku 1682. V záhrade pôsobilo niekoľko významných svetových botanikov, asi najznámejší z nich je Carl von Linné. Záhrada slúžila nielen na vzdelávanie, obyvatelia holandskej metropoly tu našli aj príjemné miesto na odpočinok. Mnohé rastliny (v súčasnosti je v záhrade vyše šesťtisíc rastlín) sa sem dostali aj prostredníctvom lodí východoindickej spoločnosti, ktoré sa do Amsterdamu vracali zo zámorských ciest. V záhrade sa postupne objavovali exotické rastliny, ktoré pochádzali z Južnej Ameriky, Indie, Japonska, Austrálie a Indonézie. Mnohé z nich boli v Európe skutočnými raritami a v amsterdamskej záhrade začali svoju ďalšiu kariéru. Odtiaľto pochádza aj prvá sadenica kávovníka v Európe, ktorú obyvatelia Amsterdamu v roku 1714 darovali kráľovi Ľudovítovi XIV. Táto priesada je pramatkou všetkých kávovníkových plantáží v bývalých francúzskych kolóniách.

Prehľadná a pôsobivá záhrada pripomína akési živé múzeum. Nájdete v nej rozmanité zákutia, napríklad skalku, kvetinovú lúku, imitáciu močiara, rybník, potôčiky, rozárium, nádherné stromy a podobné bylinkové a trvalkové záhony, aké tu boli v 17. storočí. K najkrajším exemplárom v záhrade patria ginkgo (Ginkgo biloba), pavlovnia (Pauwlovnia tomentosa), katalpa (Catalpa bignonioides) alebo dub (Quercus x turnerii), ktorý upúta hneď pri vstupe. V záhrade možno vidieť aj najstarší lieskový ker v Holandsku. To však zďaleka nie je všetko... Živé atrakcieHneď za vstupnou časťou vedie pieskový chodník (piesok sa využíva v celom areáli) k tzv. oválu alebo hemisfére. Túto časť vybudovali v 17. storočí. Na jej záhonoch, ktoré sú rozčlenené nízkym strihaným živým plôtikom z krušpánu, rastú rozličné známe aj menej známe druhy byliniek, úžitkových rastlín, trvaliek a letničiek. Nájdete tu dokonca aj konope, levanduľu, mydlicu, kýchavicu, bavlník a iné atraktívne rastlinné druhy. Všetko je dôkladne označené menovkami, takže každú rastlinu možno rýchlo identifikovať. V strede tejto časti záhrady sa nachádza okrúhla vodná nádrž, kde rastie známa a mnohými rekordmi ovenčená viktória kráľovská. Jej tanierovité listy sú pre návštevníkov najväčším lákadlom v tejto časti. Pravidelné záhony na jednej strane hraničia s vyššou rozľahlou budovou, pod ktorou sa nachádza romantický altánok obrastený popínavými drevinami. Na spevnenej ploche pred budovou možno počas sezóny obdivovať viaceré druhy otužilých paliem a subtropických drevín vo vegetačných nádobách.

Odtiaľto je len kúsok k sústave jazierok, rybníčkov a potôčikov, ktoré sa takmer strácajú v objatí rôznorodej a bujnej vegetácie. Zaujímavé sú zbierky vodných a močiarnych okrasných rastlín, ale i zbierka lekien. Na túto časť botanickej záhrady nadväzuje kolekcia papraďorastov a iných tieňomilných rastlín, ktoré sa rozprestierajú pod korunami mohutných stromov. Zbierky rastlín v amsterdamskej botanickej záhrade sú neskutočne bohaté – čo rastlina, to zaujímavý exemplár. Vedľa exotiky rastie klasika, bambusové lesíky nadväzujú na záhony s niekoľkými desiatkami druhov a kultivarov okrasných tráv, nechýba skalka, ukážkové trvalkové záhony, výsadby zaujímavých okrasných drevín, kvetinová lúka, zbierka záhradných exotov, otužilých mäsožravých rastlín alebo divo rastúcich letničiek a lesných trvaliek. Všetko pôsobí prirodzene, nič nie je obmedzované v raste alebo vo vývoji. Celá záhrada je perfektne a odborne udržiavaná, pri prechádzke vždy objavíte nové a nové zákutia. Všade sú rozmiestnené lavičky, ktoré umožňujú pokojne vnímať krásy rastlinnej ríše z celkom iného uhla. Najstaršie cykasy a púštna raritaMedzi najväčšie lákadlá amsterdamskej botanickej záhrady patria skleníky. V nádhernom, až 15 m vysokom skleníku z roku 1912 sa nachádza časť zaujímavej zbierky cykasov. Rastie tu dokonca aj druh Encephalartos altensteinii (samčia a samičia rastlina), ktorý je najstaršou rastlinou pestovanou v črepníku na svete. Má vyše tristo rokov a pochádza zo zbierky kráľa Viliama II., ktorý tieto rastliny venoval záhrade v roku 1851. Rastliny prvýkrát vykvitli v roku 1999. V novších skleníkoch, ktoré sa vybudovali len nedávno – v roku 1993, sú sústredené rastliny z dažďových pralesov južnej Afriky, z Austrálie, zo Stredomoria a z Južnej Ameriky. Púštne rastliny pochádzajú najmä z Južnej Ameriky a Afriky. Okrem množstva kaktusov na návštevníka zapôsobí zbierka echinokaktusov alebo tzv. živých kameňov. Skutočnou raritou je púštna rastlina Welwitschia mirabilis, ktorá má len jeden pár kožovitých listov a môže rásť aj dvetisíc rokov. V tropickej časti skleníka sa zasa budete cítiť ako v ozajstnom pralese, a to nielen zásluhou vysokej vzdušnej vlhkosti a teploty, ale aj tým, že tu nájdete typicky tropickú bujnú vegetáciu.

V jednom zo skleníkov ponad hlavy návštevníkov lietajú veľké pestrofarebné motýle, ktoré sa živia pripravenými plátkami pomarančov. V susednom menšom skleníku sú sústredené rozličné druhy sukulentov a suchomilných rastlín. To je však len zlomok z toho, čo tento vzácny zelený ostrov uprostred rušného mesta ponúka. Cieľom amsterdamskej botanickej záhrady je zachrániť nielen vzácne exotické rastlinstvo z rôznych vzdialených a často nedostupných území pred vyhynutím, ale aj snaha dostať prírodu a zeleň bližšie do povedomia mestského obyvateľa. V Holandsku sa to však určite darí.