Kvety: Jej výsosť ľalia

A navyše, pomerne nenáročné aristokratky sa vedia uplatniť nielen v klasickej váze.

Biele, elegantné, trochu nostalgické a (možno až príliš) voňavé – povedia si zrejme mnohí z tých, ktorí sa o kvety veľmi nezaujímajú. Prívlastku „kostolné“ kvetiny sa ľalie tak rýchlo nezbavia. Predstava smútku a čistoty, ktorú oddávna evokujú, je hlboko zakorenená. Viete, že patria k vôbec najstarším kvetom, ktoré začali ľudia pestovať iba pre ich nádheru? Ľalie majú dlhú a zaujímavú históriu, vyskytujú sa aj na miestach, kde by ste ich určite nehľadali, a dokonca platia za kultúrny symbol: stelesňujú aj nevinnosť a krásu, ale i smrť. Názov ľalia pravdepodobne pochádza z gréčtiny alebo latinčiny.

V starom Grécku pridávali ľaliový extrakt do mastičiek slúžiacich na utíšenie bolesti, o čom sa zmieňuje dokonca aj Plínius starší. V tradičnej ľudovej medicíne sa aj dnes šťava tejto rastliny používa na liečenie abscesov, vredov alebo rán.

Vedeli ste, že: Čínska a japonská kuchyňa ľalie považuje za delikatesu a hojne využíva cibule, listy a kvety ľalií. V niektorých oblastiach ju pestujú dokonca výlučne ako úžitkovú rastlinu.

Farebný boom

Skutočne do módy prišli až v 30. rokoch minulého storočia. Postupne sa podarilo vyšľachtiť nespočetné atraktívne hybridy. Ľalie, hybridy či botanické, tak získali pevné miesto v rebríčku obľúbených kvetín – a odštartovali hotový ľaliový biznis.

V súčasnosti sú na trhu už bežne dostupné aj veľmi zriedkavé druhy, a hoci ako rezané kvety sú samy osebe alebo v kombinácii s inými rastlinami šperkom, čoraz častejšie sa s nimi stretávame v záhradách alebo na balkónoch. Naozaj je z čoho vyberať: ich výška sa pohybuje od 60 a 150 centimetrov, a čo sa tvaru a farebného odtieňa týka – každý, aj najnáročnejší fajnšmeker vypátra typ, ktorý mu padne do oka.

Bez prehnaných nárokov

Ľalie patria k takzvaným geofytom, čo znamená, že po fáze rastu a kvitnutia si doprajú pauzu a prezimujú ako cibule. Ak sa domnievate, že sú náročné na pestovanie, máte aj nemáte tak celkom pravdu. Niektoré druhy sú citlivé, ale prevažná väčšina, napríklad ázijské a botanické druhy, nemajú prehnané nároky.

■ Cibule vysádzajte spravidla na jeseň, ale pokojne môžete počkať do jari. Výnimku tvoria len ľalie biele (Lilium candidum), ktoré musia byť v zemi už koncom augusta.

■ Hybridom sa dobre darí na slnečnom záhone, prírodné formy prosperujú pri plote či v blízkosti skaliek.

■ Väčšine druhov vyhovuje priepustná a mierne humózna pôda. Ľalie biele vyžadujú pôdu bohatú na vápnik, v ktorej by napríklad ľalie zlaté uhynuli. Pred kúpou cibuliek si vždy starostlivo prečítajte na obale, aké požiadavky na pôdu má druh, ktorý mienite vysadiť.