Made in Brazil (3)

Utorok 30.1.2007
SALVADOR

Rano po hodinovom spanku idem na letisko busom z Copacabany, listok stoji 5 BR, taxik by stal okolo 40BR, trva to asi hodinu a pol. Letenka stala 200BR, let trval hodinu a pol a meskal, v lietadle aj tieto nizkonakaldove spolocnosti ponukaju aspon nealko drinky nie ako v Europe. NIC! Akosi mi tento presun zaberie cely den, takze v Salvadore cakam na bus do centra, v buse ide so mnou vesela particka z Izraela.

Trva to asi 2 hodky a ked sa blízime do centra nevyzera to nejako vabne, vsade behaju bezprizorne na cracku zavisle deti, vsade je dym a hudba a vela cernochov, zo vsadial sa ozyvaju aj do busu bubny a spev… Vsetci sme nejaki neisti… Izraelcanka, ked vystupia domaci ide na prieskum k soferovi, vracia sa usmiata a vsetkym oznamuje, ze je to len dnes takto, je tu street party, akoze minikarneval, ale treba si davat velky pozor na veci a nikomu nic nedavat ani najmensim detom, ani kupovat jedlo, aj tak vsetko premenia ich rodicia na crack!

Tieto upozornenia su vsade aj an stenach, je to v podstate na prospech tych ludi, na kazdej lici na kazdom zaciatku a konci kazdej stoji dvojica policajtov… Mesto ma zvlastnu kolonialnu atmosferu, ako keby tu zastal cas pred 300 rokmi a rano tu mal byt opat trh s otrokmi…

Najem sa výborným BBQ, kuknem par tanecnikov kapueri co je polotanec polobojove umenie a idem sa konecne vyspat, inak byvam uplne v centre mesta na hlavnom namesti, ale iba do piatku, potom sa musim prestahovat, lebo su plny na vikend, aj tak som to zobral pre excelentnu cenu a personal je opat na 1!

Streda 31.1.2007

Vyhlad z hotela je uchvatny, ma svoju obrovsku terasu, vidim na hlavne namestie, prechadzaju sa tam cernosky v obrovských robach a dotvaraju tak kolorit tohoto unikatneho mesta, kde sa zrodil magicky realizmus…

Idem sapozriet do najstarsej casti pod UNESCOm, vola sa PELOURINHO, tam sa za posledních 300 rokov nezmenilo nic, akurat to zaretusovali cele. V celom meste je mnozstvo kostolov, stovky vraj… zaujimave je namesticko v kopci s macacimi hlavami, tam sa konali verejne tortury a popravy otrokov, stále som mal zvlastny, zly pocit, ked som tade prechadzal. Vsade behaju bezprizorne, v poloafekte, male cierne deti a predavaju koraliky, hudobne nastroje a suveniry, vodu… Salvador je dost dobre polozeny, ked chcete ist dole, musite ist tzv.vytahom, ktorý je ako vozen vlaku a po kolajnici vas spusti dole, takze Salvador bol v dobach, ked bol hlavnym mestom Brazilie, nedobitnym.

Popoludni prechadza mestom procesia asi 100 bubnov od najmensich po najvacsi a predvoj - tanecnici Rozlieva sa to celym mestom, kde prechadzaju. Zimomriavky behajá po chrbte, ako zladeno dokazu bubnovat vsetci spolu. Cele mesto zije hudbou a tancom, mam pocit oproti Riu a São Paulu, ako keby som sa ocitol niekde na inom konci sveta, opat...

Vecer sedim na ulici a jem velmi chutne BBQ, pride ku mne mlada Francuzska, ktorá je tam s frajerom Brazilcanom a pyta sa ma, kolko som platil za to, vravim jej, ze 2 BR a ona, ze pre Brazilcanov je to len 1,50 ako vravel jej frajer, ….oni to nevedia stravit, ale podla mna je to normalne. Stava sa to vsade, aj tak je to stale vsetko velmi lacne. Potom, dame si spolu kaiperinu sedime na zemi na ulici a kecame o vsetkom a nicom dokopy, prijemny parik…

Stvrtok-piatok
1-2.2.2007

Musim zmenit hotel a podari sa mi najst nieco velmi dobre, uplne v centre PELOURINHA, je to zacinajuci hostel, este skor atelier, byvame doslova s exponatmi na predaj a z balkona sa pozeram na diane v centre mesta. Ranajky mame spolu s celou rodinou v kuchyni doslova vravim, ako velmi osmazene vajcia chcem…

Idem aj na plaz, da sa aj busom, ale ja idem po svojich, trva to asi 40 minut a celu cestu lemuje trh. Predavaju sice typicke gyce, ale nevadi to, atmosfera je dobra… Plaz je s tmavym pieskom, je tam vybetonovane molo kde vystupuju skupiny a spievaju a je tu vsetko velmi farebne… ludia, jedlo, suveniry vsetko. V hosteli byva so mnou anglicky par, ktorý je na cestach 10 mesiacov, dosli z Mexika.

V Salvadore predavaju v termoskách kavu, je to typicke pre toto mesto, predavaci maju asi 10 druhov kavy vo farebných termoskach, ale kazda je velmi silna a velmi sladka.

Sobota 3.2.2007
Jericacoara

Rano odchadzam z Praca da Se busom na letisko. Som tam skoro sam. Odnikial nikam, prichadza ku mne bosy mlady zobrak so spinavym vrecom na chrbte. Asi 50 metrov odo mna stoji bus, predtym som ho pozeral a nebolo tam napisane Aeroporto-letisko tak ma nezaujíma … On ku mne podide a vravi, ze ten bus ide na Aeroporto. Odvedie ma az dnu, potom nastrci dlan, som mierne dozorientovani ked v tom okamihu prichadza aj sofer zatvara dvere, on na mna stale pozera, ja platim listok šoférovi, on vystupuje a stále hlboko pozera do oci s nastrecenou rukou, citam jeho myslienky, urcite to není zly clovek, ale je neskoro, Aj sa hanbim, kamarat Majo by mi povedal: „Ale mohol si mu dat“.

Let trva asi hodinu a pol, v ponuke su aj sendvice, drinky. Vystupujem na severe Brazilie vo Fortaleze, 2 milionovom meste asi 150km od rovnika. Idem pozistovat, co a ako sa dostat na jednu z piatich najkrajsich a najlepsich plazi na svete do Jericacoari. Najdem turisticke info na letisku. Pracuje tam sympaticky, asi 50 rocny clovek, je tam prvy den, preložili ho po 12 rokoch odniekial...

Dava mi perfektne informacie a ponuka ma bylinnym likerom typickym pre tuto oblast, prichadza svajciarsky starsi par a potom nam on spieva operetnu ariu… Dostali sme aj slamene klobuky… vsetci traja!

Bus do Jericacoara ide asi o 2,5 hodiny a ide aj priamo z letiska. Idem sa najest a na zmrzlinu. Moj bus je VIP, mesto je vzdialené asi 250 km, listok stoji 50 BR, ma to trvat 3 hodiny. Bus však dostane cestou defekt, ale soferi su sikovni, zvladnu to v priebehu hodiny, stojim uprostred nicoho na prasnej ceste na opacnej strane zemegule, az teraz si to zacinam uvedomovat... Kde tu cestu lemuju statky a kde tu sa pasie dobytok. Cele je to polopuste.

V mestecku GIJOCA menime autobus, dalej pojdeme pobrezim, je to skor pomalovany polovojensky transporter otvoreny, jediny asi prejde do dediny, lebo cesta je ozaj velmi zla. Teren, ktorym prechadzame je pre vacsinu osadenstva dobre znamenie... Velmi nepristupny, miestami poprcha az prsi, v posadke je aj mlada nemka zo Stuttgardu, ktora cestuje so 4 detmi, asi 5 rocne, 3 rocne a najmensie dvojicky maju 6 mesiacov!!! Cestuje sama! Vsetci v buse jej pomahaju ako sa da, starsie 2 decka su velmi disciplinovane. Okolo 22:00 hod. dojdeme do Jeri, ako ju miestni familiárne nazyvaju, okolo nasho transportera zacinaju pobehovat domaci s fotkami ich pousada. Pousada je ako u nas dom s izbami na prenajom, ponuka je vyssia jako dopyt, vezmem ponuku ujka - sam velku izbu s prislusenstvom, hojdacou postelou za 25 BR na noc. V dedine su asi 3 ulice a cestu tvori piesok. Oranzovy piesok, vsetko je oranzove a domceky su malebne, drevene, farebne. Idem sa najest do pizzerie a unaveny spat…

Nedela 4.2.2007

Idem sa pozriet na plaz, po dedine, je ozaj az gycovito pekna, ale nie je to gyc! Ma to vsetko styl svojsky, pousady su velmi prirodzene hoci ich tam za posledních 5 rokov vyrastlo niekolko desiatok… Na plazi je odliv, je nadherna, v pozadi s dunou, je tu vela surferov a velmi pomaly, z toho horka – internet. Inak niekolkokrat denne chvilu prsi, ale nevadi to lebo je velmi dusno, rovnik je blizko….

Ked zajdem na obed do jednem otvorenej restauraci, stretnem tam asi 65 rocneho Svajciara, ktory hovori po anglicky, inak je to tam s anglictinou velmi zle… Je velmi vtipny a duchaplny, vola sa Pierre, potom tam chodievam niekolko krat denne, ale musim dojst okolo obeda, vtedy este nie je opity, zije v Jeri viac ako 10 rokov, ma svoju pousadu…

Ma rad Karla Gotta a ovlada asi 9 jazykov, posobil aj v miestnej skole ako ucitel, potom to vzdal, organizoval aj kurzy talianciny, anglictiny, ale vraj domaci nemaju pevnu volu, majitelia restauracie su fajn, stále ma pohostia kavou, zakuskami, platim len za jedlo a dzus. Škola funguje rano a vecer je blizko mojej pousady a chodia tam aj 20/25 rocni ludia.

Piere vravel, ze tam funguje len poslednych 5 rokov, predtym bola v dedině 50% negramotnost, vsetci ale nosia do skoly len jeden velky notes… Celkovo mam pocit, ze je len polopovinna, mnoho deciek pracuje, predava na plazi, tak tam jednoducho nechodia….
Ked som sa Piera prvy krat spytal odkial je, povedal, ze uz aj zabudol odkial prisiel a ma velke plany, chce ist do Ruska v buducnosti zit niekam na Sibir, tu to uz vraj nema tu stavu ako pred 10 rokmi, chce vidiet Prahu, ale este nie v tomto desatroci…. na vizitke ma napisane, ze je z Cosa Nostry…

Pondelok-utorok
5.6.-2.2007

Mam mensi problem s peniazmi, bankomat tu nie je a ani zmenaren, Piere mi radi zavolat kralovne Alzbete o pomoc kedze tu menia len dolare… Velmi rychlo sa tu stmieva a den je skoro rovnako dlhy ako noc… Dedinu sa da velmi tazko opisat, svojim sposobom je svetoznama a malebna zaroven, domaci sa akosi zzili s turistami a vsade, vsade je piesok… odporucam… taky miniraj. Piera sa pytam na nabozenstvo domacich, tvrdi, ze vsetci veria v jednu velku lod, ktora ich odvedie niekam do raja. Plaz ozaj stoji za to, s dunami tvori neopisatelny kolorit a este oazy s palmami k tomu …

Streda 7.2.2007

Rano idem busom z Jeri do Gijoky, teraz cestu vidim nadherne, nie je tma, ozaj to je len polna polocesta, chvala Bohu aspon tu nemozu zacat stavat hotelove komplexy. Vystupim na letisku a kupim si letenku na piatok. Odchadza so mnou aj Nemka s rodinou. V Jeri ju cakal manzel, takze rodina je pokope konecne. Idem do centra najst hotel, nedari sa, je tu volajako draho vsade… a v velmi, velmi horuco! Brutal horuco! Neskor najdem na plazi IRACENA hotel, plaz vyzera dobre a vsetko je ako v Riu (velke hotely pri plazi a promenada, napr. 20poschodovy Holiday Inn), ale Rio to nie je, chyba tomu vsetok ten smrnc Ria - sexi ludia, tito na severe su opat ini… taki viac, ako keby Indianmi namiesany.

Ked som sedel na jednej terase na kave, prisadol si ku mne slusne vyzerajuci starsi cernoch, chvilu sme kecali a potom si pytal 6 BR na knihy pre syna do skoly, povedal som mu, ze je den a moze pracovat… potom som ho videl nasledujuce 2 dni v tom istom bare… Stale sa napajam ovocnymi drinkami, maju to zamrazene a potom to rozmixuju s ladom, vyborne, vyber asi z 20 druhov ovocia, vacsinu nepoznam, tak si stale nejake typnem…

Stvrtok 8.2.2007

Idem na plaz, pozret do mesta, resp len prejst sa, lebo ho tvori jeden park a jedna nakupna obrovska ulica. Vacsina latino miest ani nejake moc europske centra nema. Na plazi je tiez mnozstvo surferov, niektorym to celkom ide…

Zdroj/autor: Martin Kul
(text neprešiel jazykovou a textovou korektúrou)
Foto: autor