Manželstvo mal naplánované – bezo mňa
26. 6. 2005, 13:39 (aktualizované: 11. 7. 2024, 15:19)

Zdroj: Archív
Začalo sa to celkom nevinne – omylom som mu poslala mail. V tej chvíli som ani len netušila, ako som si skomplikovala život.
On bol obchodný riaditeľ a ja sekretárka generálneho riaditeľa. On mal osemročnú známosť a ja štvorročnú. Odpísal mi. Bol to stručný, ale veľmi výstižný e-mail. Od tej chvíle sme si písali stále častejšie a boli si bližší...
Po čase sme sa dohodli na stretnutí. Tušila som, že to asi nie je dobrý nápad, ale... Vyzdvihol ma u mňa doma, išli sme do baru a potom na dlhú prechádzku parkom. Zistili sme, že si spolu naozaj veľmi dobre rozumieme, aj keď sme boli každý z inej krajiny. Naše vzájomné sympatie rástli. Potom prišla prvá pusa a zatočil sa so mnou celý svet. A nie raz, ale aspoň štyrikrát. Moja reakcia bola možno prekvapivá – zutekala som, musel ma odviesť domov. Celú noc som kvôli tejto jednej malej puse nespala. Aj potom sme si spolu písali a boli super kamaráti, teda aspoň z jeho strany. Ja som ho už v tom čase tajne ľúbila.
V jedno piatkové odpoludnie sme sa spolu dohodli, že si pôjdeme niekam sadnúť. Dali sme si pár drinkov, išli sme na diskotéku, perfektne sme sa bavili. Skončili sme uňho v byte. Pamätám si, ako stojíme jeden oproti druhému, hľadíme si do očí a máme spoločný sen. Všetko to bolo úžasné, krásne a také strašne bláznivé. Bola to tá najspontánnejšia vec v mojom živote.
Ráno som sa zobudila vedľa neho, cítila som jeho objatie, jeho dych, tlkot jeho srdca... Bola som zamilovaná úplne, úplne...
Skončila som svoj predchádzajúci štvorročný vzťah, pretože to z mojej strany nemalo zmysel. Ľúbila som predsa iného. S mojou novou láskou sme sa stretávali vždy po práci. A potom to prišlo... Bolo to nečakané a šokujúce. Povedal: "Mám ťa rád, ale musím sa oženiť so svojou priateľkou." Vraj sa tak dohodli už pred pol rokom, že ho tlačí rodina, priateľka, že prosto nevedel, ako mi to má povedať, lebo mu bolo so mnou krásne, a že sa musí oženiť aj preto, že už nie je najmladší. (Mal 30 rokov.)
V tej chvíli som mala chuť vyskočiť z okna. Chcela som odísť, ale cez obrovské slzy v mojich zamilovaných očiach som nič nevidela. Táto noc bola naša posledná. Obidvaja sme plakali.
Dnes je ženatý a nešťastný. Ja som opustená a nešťastná. Ešte vždy na mne môže oči nechať, ale...! Stále ho ľúbim, ale ranil ma tak hlboko, že mu nedokážem odpustiť! Nedá sa.
čitateľka VALIKA