Medzi mojím a cudzím

V prvom rade si treba dôkladne premyslieť, čo všetko a ako oplotiť, a či pritom úplne alebo iba do istej miery akceptovať pôvodné prostredie lokality, kde bude plot stáť. Niektoré oplotenie sa, vzhľadom na svoju podstatu, dá len ťažko alebo sa vôbec nedá zmeniť. Oplotenia môžu byť z rôznych materiálov a rozmanitých tvarov. Plot môžu tvoriť živé dreviny, drevené fošne alebo latky, alebo kamenný a tehlový múr, niekedy kovové (liatinové alebo oceľové priehľadné mreže), drôtený plot i betónové tvarovky. Charakteru oplotenia napomáha spôsob ukladania a väzby použitého materiálu, druh, štruktúra a textúra kameňa. Výška plotu závisí od podmienok hlučnosti a prašnosti miesta, kde sa dom so záhradou nachádza, a jeho výber sa prispôsobuje terénnym danostiam a názoru majiteľa. Ohraničenie záhrady je vnútorné a vonkajšie. Vonkajšie tvorí ochranu súkromia a bariéru pred vstupom cudzích ľudí. Vnútorné má za úlohu vytvárať funkčné priestory a členiť záhradu. Môže oddeľovať úžitkovú a obytnú záhradu, hospodársku časť, oblasť na hranie a relaxáciu, zakrývať kontajner na smeti. Okrajovo z vývoja oploteniaJednoduché múriky a ploty sa objavili už veľmi dávno, okolo prvých trvalejších ľudských obydlí. Človek začal na malých políčkach pestovať obilie a iné plodiny, a tiež chovať prvé domáce zvieratá, a tak ich potreboval ohradiť. Zvieratá, aby mu neušli, a úrodu proti pošliapaniu. Na stavbu oplotenia sa vtedy používal materiál, ktorý bol poruke: prútie, vetvy, kusy dreva, kameň. Vývoj plotov a múrov odvtedy prešiel kus cesty. Na oplotenie sa používali najrôznejšie ušľachtilé i menej pekné materiály (včítane drôteného pletiva). Ľudia milujúci tradície ostávajú stále verní trvanlivému plotu ako výbornému výrazovému prvku a architektonickému detailu. Vzorom tvarov a nápadov oplotenia, a rovnako aj tvorbou záhrad, môže byť Anglicko, nie nadarmo z neho vzišiel aj prvý prírodný park vôbec. Ploty, múry, vráta a bránkyPlot neslúži len na ohraničenie súkromného pozemku alebo na oddelenie jednotlivých funkčných častí záhrady. Zodpovedajúco vysoké ploty majú byť ochranou proti nežiaducim pohľadom zvonka. Pre každý typ záhrady a vyhovujúc takmer každému vkusu sa dá v súčasnosti nájsť vyhovujúce riešenie. Na vidiek sa hodia predovšetkým drevené ploty. K rustikálnemu a vidieckemu štýlu bývania patrí prírodné drevo, niekedy zušľachtené náterom. V rôznych európskych krajinách sa na vidieku v rovinatých a pobrežných oblastiach používajú biele drevené ploty, ktoré veľmi dobre vyzerajú v spojení s tehlovými neomietanými domami. Do vidieckeho prostredia sa hodia aj romantické prútené ploty. V meste sa drevené ploty občas nahrádzajú kovom. Pod plot je bežná podmurovka a medzi jednotlivé polia plotu sa dávajú stĺpiky. Špice stĺpikov môžu byť umelecky ozdobené dekoratívnym prvkom alebo žardiniérou. Drevené plotyLatkové alebo stĺpikové ploty pôsobia podľa náteru prírodne alebo decentne. Stupeň priehľadnosti závisí od spôsobu a hustoty radenia latiek. Veľmi úzke a blízko pri sebe postavené latky pôsobia subtílnejšie. Tyčové ploty bývajú len nízke, a tak nepredstavujú v pravom slova zmysle nijakú ochranu. Oddávna sa používali na obohnanie pastvísk. Ploty so šikmým krížovým latovaním sú vhodné iba na ohraničenie. Vkusnejšie sú diagonálne mrežové konštrukcie s malými okami alebo úzke lišty v ráme, ktoré vyzerajú ľahšie. Pletené ploty sa vyrábajú z tenkých lamiel, z vŕbové alebo jelšového prútia. alebo z bambusových tyčí. Ploty môžu byť pletené vertikálne aj horizontálne. Hoci tento plot tvorí výbornú ochranu proti pohľadom zvonka, hodí sa k záhradám prírodného typu. Na zvýšenie intimity je možné popred takýto plot postaviť z vnútornej strany ešte živý plot. Kovové a drôtené plotyPloty z kovových prútov, najmä ak ide o umelecky kované prvky, spájajú v sebe ozdobnú a ochrannú funkciu. Drôtené a kované mreže sú vhodnou podporou na popínavé a plazivé rastliny, ako je vinič alebo šípková ruža. Moderné ploty z poplastovaného drôtu nevyžadujú žiadnu starostlivosť, sú pevné. Pre svoju jednoduchosť a priehľadnosť nechávajú vyniknúť záhradu či dom v plnej kráse. Aj keď sú skôr nenápadné, môžu byť v niektorých vyhotoveniach i ozdobou záhrady. Živé plotyPestovanie živého plotu, zvlášť tvarovaného, je proces, ktorý je pomerne náročný a trvá roky. Základom úspechu je správne urobená výsadba a rez živého plotu. Dôležité sú nielen výška, šírka a rýchlosť rastu, nároky na svetlo, teplotu, pôdu a vlahu, ale svoju rolu má tiež veľkosť a farba listov alebo ihličia. Živé ploty môžu byť rôznej výšky. Krásny vysoký formálny plot (upravený do geometrickej línie) je možné vypestovať z rastlín ako tis (Taxus baccata), tuja (Thuja occidentalis) alebo borovička (Juniperus). Vysoký živý plot chráni dobre záhradu pred vetrom. Z opadavých stromov, ktorých vzhľad sa behom roka zaujímavo mení, sa dá tiež vypestovať živý plot. Najvhodnejšie sú hrab (Carpinus betulus), buk, lipa, javor a hloh (Crataegus sp.). Hrab a buk sú zaujímavé, pretože im na zimu ostane v korune veľká časť uschnutého lístia, ktoré zaručí nepriehľadnosť. Vždyzelené kry, ako napríklad zemolez lesklý (Lonicera nitida) alebo rododendróny, sú v záhrade atraktívne, hoci nenarastú až do takých výšok ako predchádzajúce druhy.

Pri zakladaní nižšieho strihaného živého plotu je jednoduchší výber. Výborne sa na ne hodia vtáčí zob (Ligustrum vulgare), opadavé, vždyzelené dráče (Berberis) a zemolezy, Ohraničením trvalkového a bylinkového záhonu nízkym plotom sa dosiahne príjemný kontrast, na ktorý poslúži aj tvarovaná levanduľa, tymián a iné voňavé kry. Živým plotom sa môže stať aj hustý porast brečtanu, ktorý možno strihať alebo ho nechať voľne rásť. Stále sa dostatočne nevenuje pozornosť zmiešaným živým plotom – tapisériám. Vytvárajú sa kombináciou dvoch až troch druhov, minimálne v metrovom odstupe striedaných drevín. Osvedčená je kombinácia hrab – tis – hloh. Používajú sa vždyzelené a opadavé dreviny, ktoré sa dajú efektne doplniť kvitnúcimi druhmi alebo rastliny s plodmi.

Pri plánovaní neformálneho voľne rastúceho živého plotu sa ponúka širší výber listnatých a ihličnatých krov a drobnejšie stromy ako napríklad javor, okrasné jablone, smreky, borovice a iné. Výber treba prispôsobiť prostrediu. Na vidieku sa dáva prednosť domácim druhom, v meste alebo pri nekonvenčnej architektúre domu sa dá experimentovať.

Zopár technických rád k téme živý plot Množstvo kusov na jeden meter živého plotu sa riadi zásadami: na výšku 40 cm treba 5 – 6 kusov;na výšku 40 – 60 cm treba 4 – 5 kusov;do 120 cm 3 kusy;nad 4 m len 2 kusy. Vrchol živého plotu by mal mať tvar plochého A alebo segmentového oblúku, aby na ňom v zime nezostával sneh. Živý plot rastie do svojej konečnej výšky minimálne 5–7 rokov. Až keď sa stanú výsledky práce na plote zreteľnejšie a trvalejšie, živý plot sa stáva potechou pre svoje okolie.

MúryMúry majú pri dnešnom spôsobe hustej výstavby v mestských podmienkach zvláštny pôvab. Múry oddeľujú jednotlivé parcely zľava i sprava a niekedy aj spredu. Pri malých pozemkoch tak neprichádza do úvahy priestorovo náročná výsadba. Múry sa zazelenia popínavými rastlinami, a tým sa vnútorný priestor opticky zväčší. Niektoré múry v záhrade majú úlohu členiť a iné sú oporné pre terasy. Veľmi pekný môže byť príklad oplotenia vo forme veľkých balvanov skombinovaných drevenými palisádami. Kamenné alebo tehlové múry môžu mať podobne ako ostatné typy plotov rôznu výšku. Bývajú ozdobené trsmi papradí alebo brečtanom, niekedy skalničkami. Niekedy sú skôr symbolické a slúžia na vizuálne odčlenenie súkromného pozemku od verejného. Zvyknú sa kombinovať s drevenými alebo kovovými časťami a niekedy aj s kríkmi.

Kamenné alebo tehlové neomietané múry sa nechávajú pôsobiť na okolie svojou skladbou. Tehlové múry môžu mať stĺpiky a podmurovku, pričom výplň medzi stĺpikmi je drevená alebo kovová. Ak sa to hodí, zvyknú sa dať nad časti plotu romantické striešky so škridlami. Niekedy je potrebné oddeliť záhradu vyšším plným omietnutým múrom. Dynamiku záhrady ovplyvní nika s plastikou alebo fontánkou v múre. Oporné múry sú prvkami, ktoré sa môžu uplatniť v mnohých záhradách. Malé výškové rozdiely vzniknú ľahko aj v pôvodne rovnom teréne, kde sa múry môžu využiť. Múry medzi pozemkami, múry garáže, na terasách a vnútorných dvoroch by sa mali pekne zazeleniť kvitnúcimi alebo voňavými popínavými rastlinami. Spomedzi múrov sú zaujímavým a vysoko estetickým prvkom suché múry, ktoré sú z lomového kameňa ukladaného bez malty. Na vytvorenie takéhoto múru je vhodná bridlica, strešné škridle, hranaté a poľné kamene a iné. Na čo nezabudnúť pri tvorbe plotuJednoduché ploty vyzerajú lepšie, keď sa doplnia popínavými rastlinami, ale plotom, ktoré sú samy osebe ozdobné, stačí bodové zasadenie rastlín. Priehľadné ploty zväčšujú záhradu. Vhodné je, ak je plot dole viac uzavretý a vo výške očí otvorený. Kovové mreže pôsobia elegantnejšie a odľahčenejšie než drevené ploty. Drevený plot by mal byť, pre zvýšenie trvanlivosti, naimpregnovaný pod tlakom. Konce drevených kolov a latiek musia byť zošikmené alebo zaoblené, aby na nich nestála voda. Drevo sa v nijakom prípade nesmie dotýkať zeme, lebo inak nasiakne vodu a začne hniť. Vráta a brányOboje sú súčasťou oplotenia. Kým bránka slúži na prechod ľudí, vrátami prechádzajú autá do garáže alebo aspoň na pozemok. V niektorých prípadoch sú bránky aj vráta integrované do oplotenia tak, že ich nevidieť, ale spolu s oplotením tvoria jednoliaty celok. Brány môžu byť otváravé alebo posuvné. Posuvné sú výhodné, ak na pozemku nie je dosť miesta pre otváranie brány. Systém posuvnej brány môže byť mechanický alebo elektronický, ovládaná priamo na diaľku. Oplotenie celého pozemku okolo domu a záhrady môže byť rôzne vysoké. Spredu je optimálna výška a z bokov od susedov môže byť plot vyšší. Ak je záhrada malá vyšší plot je nevhodný, lebo ním sa plocha záhrady ešte zmenší. Plot nemusí byť okolo celej záhrady z jedného materiálu. Je dobré niekedy vystriedať dva materiály. Veľmi pôsobivá je kompozícia plného muriva s nepravidelnými oblými otvormi, vyplnenými kovanou mrežou. Každý plot má „vlastnú tvár“ a proporciu, ktorú jej prepožičiavajú materiály, veľkosť, textúra a štruktúra, farby a ich početné kombinačné možnosti.