Miloval ju, no nechal

Som vydatá, s dvoma krásnymi deťmi a žijem s manželom, s ktorým nemám ľahký a už vôbec nie dobrý život. Opíja sa, vidí len seba, je agresívny... Ani neviem, či má nejakú dobrú vlastnosť.

Stretla som však muža, ktorého poznám už niekoľko rokov, ba celý svoj život, a nikdy mi nezišlo na um, že po mne pozerá... Až po troch rokoch intenzívneho stretávania sa odvážil povedať mi, že sa mu páčim. Spočiatku som bola z toho prekvapená a nevedela som, ako reagovať... Ale potom som si povedala, že to je životná šanca, že to len tak nepustím, lebo to asi naozaj myslí so mnou vážne. Aj myslel. Začali sme sa tajne stretávať, telefonovať, esemeskovať. Taký krásny pocit... Nikdy som nič podobné nezažila.

Bol však ženatý. Teda je. Po 50 dňoch nášho spoločného chodenia mi povedal, že takto to ďalej nejde. Jeho slová? Ak by sa to niekto dozvedel, odsúdili by ho a to on nechcel. Miluje mňa, no musí žiť so svojou ženou a deťmi... Bodka. Nezmierim sa s tým, bolesť je priveľká, toľko sme mali plánov...

Dnes zasa žijem v psychickom terore svojho manžela a zostali mi len spomienky na muža, ktorý ma – možno – stále miluje. Ja jeho určite.
čitateľka zo stredného Slovenska