Neprehliadnuteľný a srdečný. Aj taký je Honza Pokorný, ktorý pochádza z českého Kolína.

Po vysokejškolea práciv redakcii Gossipmagazine začal pracovať ako stylista. Po siedmich rokoch v brandži môže povedať, že na foteniach pre rôzne časopisy spolupracoval s väčšinou českých ženských hviezd.

V súčasnosti je pre neho veľkou výzvou práca s Ivetou Bartošovou, spriaznenú dušu našiel v moderátorke Kateřine Kristelovej. Veľmi rád robí napríklad aj s manželkou Karla Gotta Ivanou. Na svoju prácu je najviac hrdý, keď sa mu podarí posunúť osobné hranice alebo zničiť komplexy klientky či klienta.

Kedy si si prvýkrát uvedomil, že sa zaujímaš o módu viac než iní ľudia?

Moja mamička pracovala pred revolúciou ako kvalitárka v textilnom sklade. Koberce si z domu ani nepamätám, pretože na nich boli stále rozložené strihy z časopisu Burda. Takže rozdiel medzi zamatom a saténom vnímam, na rozdiel od niektorých kolegov, od raného detstva. V piatich rokoch som si, samozrejme, neuvedomoval, že sa o módu zaujímam viac než ostatní, ale svet mamičkiných látok, špendlíkov a originálnych vecí, ktoré nám šila, ma priťahoval a do budúcnosti určite nasmeroval.

Čo pre teba znamená móda?

Je to práca, koníček, vášeň... (Úsmev) A pre mňa aj najobľúbenejšia forma umenia, predmet štúdia a fenomén.

Ľudia, ktorí pracujú v módnej brandži, bývajú módou často posadnutí. Bol alebo je to aj tvoj prípad?

A prizná alkoholik, že je alkoholik? (Smiech) Ťažko to dokážem zhodnotiť sám. Isto sa však nájdu ľudia, ktorí by povedali, že som módou posadnutý. Ja si to nemyslím. Vo voľnom čase, i s priateľmi z brandže, máme zvyčajne iné témy na rozhovor. Zákulisným žabomyším vojnám sa vyhýbam. Newyorský fashion week je pre mňa zážitok, ale nemusím ho absolvovať každý raz. Krotiť sa dokážem aj pri nákupoch. Nie, nie som posadnutý, na liečbu to zatiaľ nie je. Maximálne ambulantnú. (Smiech)

Ako sa počas rokov zmenil tvoj šatník?

Určite sa rozšíril, ale zároveň aj vycibril. Dnes už viem úplne presne, čo do môjho štýlu zapadá a čo nie. Nenakupujem toľko trendového oblečenia ako pred siedmimi-ôsmimi rokmi. Figuruje v ňom viac stálic, ktoré budem nosiť aj o rok, dva, tri. Investujem do nadčasových kúskov a doplnkov. Mám možno príliš veľa pásikavých tričiek a sivých mikín, napriek tomu mi to nebráni v nákupe ďalších. To je moja slabosť. Na značkách mi až tak nezáleží, hoci kvalita, ktorá je pre mňa dôležitá, sa s nimi, samozrejme, často spája. Nedokázal by som byť bez kožených legínsov od Neila Barretta, trenčkotu Burberry, skinny džínsov a už spomenutých pásikavých tričiek a sivých mikín rôznych strihov, dĺžok a tvarov. Nad bežným priemerom sa asi pohybuje i počet mojich tašiek a topánok. (Úsmev)

Koľko (približne) míňaš za módu?

Rozhodne viac než za jedlo. (Smiech) Ale treba povedať aj to, že nie je každý mesiac nedeľa. Nakupujem skôr sezónne, takže štyrikrát do roka sa konto trocha otrasie v základoch, ale v medzičase len dopĺňam relatívne lacné basic kúsky.

Aká je najdrahšia/najmilovanejšia/najzábavnejšia vec v tvojom šatníku?

Najdrahšia je kožená bunda HTC, ktorú som si priviezol z dovolenky v Cannes. Stála hriešne peniaze, ale láske na prvý pohľad jednoducho neodolám. Najzábavnejšia, najmä pre okolie, je asi XXXL mikina Rick Owens. Je to vlastne tepláková sutana, siaha mi až po členky a vyzerám v nej ako mních zo 16. storočia. Odvahu obliecť si ju a vyjsť do ulíc som našiel zatiaľ iba dvakrát. K oblečeniu obvykle citový vzťah nemám, ale v šatníku mi visí kožuch z kanadskej jazernej líšky. Zdedil som ho po mamičke, ktorú už nemám, a tak je plný spomienok. Dám si ho prešiť na pánsky a, pochopiteľne, sa stane pre mňa najmilovanejším kúskom.

Čo robíš s oblečením, ktoré už nenosíš?

Takého veľa nemám. V posledných rokoch nakupujem rozumnejšie. Keď ma nejaký kúsok omrzí, dám ho niekomu z priateľov. Raz za čas však s kamarátkou svoje šatníky pretriedime a odvezieme pár tašiek oblečenia do detského domova.

Pozri sa do svojho šatníka a spomeň si na niečo najintímnejšie alebo najsilnejšie, čo sa ti spája s určitým kúskom v skrini.

Asi pri všetkých zlomových životných okamihoch si dokážem spomenúť, čo som mal na sebe. Takmer posvätne sa starám o čierny trenčkot, ktorý som mal na mamičkinom pohrebe. Ospravedlňujem sa, že ju spomínam tak často, ale ona ma asi najviac nasmerovala k tomu, čo robím, a ukotvila môj vzťah k móde.

Keď nerobíš, tak...?

V poslednom období robím toľko, že keď mám voľno, tak obvykle spím. Nemôžem však žiť bez pohybu, rád si idem zacvičiť, a rovnako bez stretnutí s priateľmi. V kútiku duše som vlastne kaviarenský povaľač. (Úsmev) Listovanie v módnych magazínoch je chlieb môj každodenný, ale tiež je to skôr práca než relax.