Moja rozlúčka s pápežom

Živé vstupy z Vatikánu vás vyniesli na mediálne výslnie. Ako ste sa cítili, keď ste prinášali informácie z takej mimoriadnej udalosti?

- Vôbec sa necítim ako hviezda. Do Vatikánu som išiel robiť spravodajstvo o veľkom človeku, ktorého mám rád. Snažil som sa to robiť čo najlepšie a využiť pritom všetky svoje zdroje i skúsenosti.

V Ríme ste vyštudovali masmediálnu komunikáciu a dobre ovládate taliančinu. Boli to hlavné dôvody, prečo ste do Vatikánu išli práve vy?

- V Ríme som žil päť rokov, tri roky som pracoval v slovenskej redakcii rádia Vatikán. A navyše, v TA3 mám na starosti náboženskú tematiku.

Ovplyvnilo váš prístup k tejto téme i to, že ste veriaci?

- Niekto by to mohol považovať za konflikt záujmov. Nešlo však o nijakú kauzu či kontroverznú tému. Informoval som o tom, že zomiera človek, ktorého som si od malička veľmi vážil. Slováci všeobecne majú k pápežovi blízky vzťah, takže bolo adekvátne, keď som do vstupov dali trochu svojich emócií. Nebolo to hrané, ale úplne prirodzené.

Zažili ste aj okamih, keď vás emócie premohli?

- Vo chvíli, ako som dostal správu o tom, že pápež zomrel. Bolo to čosi neuveriteľné. Vzápätí som však pocítil vnútorný pokoj. Uvedomil som si, že sa mu nemohlo stať nič lepšie – veď sa na tú cestu pripravoval celý svoj život! Až neskôr som zistil, že keď pápež zomrel, mal som 38-minútový živý vstup.

Ktoré chvíle ste prežívali najťažšie?

- Asi posledný deň pobytu, keď sme už boli veľmi unavení. Hovorili sme si: „Dnes to ešte musíme vydržať.“ Už to nebola pasia, ale tvrdá povinnosť.

Ako podľa vás zvládli Rimania organizáciu pohrebu?

- Dokonca i Nemci, ktorí Talianov považujú za chaotických ľudí, museli uznať, že všetko bolo v poriadku. Výborným riešením bolo umiestniť v meste vyše 20 veľkoplošných obrazoviek, čo odťažilo centrum. Na poriadok dozeralo asi 15 000 príslušníkov poriadkových a ozbrojených síl.

Čo sa vám vybaví ako prvé, keď spomínate na svoj pobyt vo Vatikáne?

- Neuveriteľnosť toho, že pápež naozaj zomrel. Hoci to každý očakával, správa o jeho smrti všetkých zaskočila. Pamätám si na okamih, keď pápeža zvolili. Mal som vtedy šesť rokov a videl som, ako sa moja mama, ktorá pochádza z Poľska, pri tej správe rozplakala. Spomienku na to som si niesol v srdci od malička.