Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Moldavsko

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

Moldova


Názov krajiny:Moldavská republika
Rozloha:33 843 km2
Počet obyvateľov:4 466 706 (2006)
Štátne zriadenie:republika
Geografická poloha:juhovýchodná Európa Mapa Moldavska
Časové pásmo: Slovensko +1 hod.
Podnebie:

mierne, vnútrozemské s dlhými teplými letami a a studenými zimami. Teploty od mája do októbra okolo 20°C, najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 27°C. Zrážky hlavne na jar a v jeseni. Aktuálne počasie vo svete

Hlavné mesto: Kišiňov
Mena: moldavský lei (MDL)
Jazyky: moldavský (80%, úradný); ruský (13%), gagauzský
Správne členenie: 32 regiónov (raions), 3 municipality, 1 autonómne teritórium, 1 teritórium
Národnost. zloženie: Moldavci/Rumuni (78 %), Ukrajinci (8 %), Rusi (6 %), Gagauzi,
Náboženstvo:

pravoslávne kresťanstvo (98%), židia

Diplomatické zast.:

SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné Veľvyslanectvo SR v Bukurešti, Rumunsko.
Str. Otetari 1-3, 702 06 Bukurešť, Rumunsko
Tel. č.: 0040/744 372 825, 0040/21/312 68 22,0040/744 372 823
Fax: 0040/21/312 68 25
E-mail: slovakembassy@b.astral.ro

Pre SR je príslušným Veľvyslanectvo Moldavska v Budapešti, Maďarsko
Embassy of the Republic of Moldova
Budafoki ut. 9-11
1111, Budapešť
Tel. č.:0036/1/209 11 91
Fax: 0036/1/209 11 95
E-mail: armrung@hu.inter.net

Víza a doklady:

Od 1. 1. 2007 stačí slovenským občanom pri turistických cestách do Moldavska kratších ako 90 dní platný cestovný pas.

Ministerstvo zahraničných vecí SR

Dejiny:
Najstaršie osídlenie krajiny siaha do praveku. Prvým známym kmeňom boli roľníci – tzv. Cucuteni (5-3. stor. pr. Kr.). Neskôr krajinu osídlili Trákovia, po nich Getovia a Dákovia, ktorí na území východných Karpát založili prvý štát pod vedením dáckeho náčelníka Burebistu. Okolo roku 100 krajinu dobyli Rimania a priniesli svoju kultúru, ktorá sa rozšírila aj medzi pôvodné obyvateľstvo. Po ich ústupe prišlo obdobie sťahovania národov, a cez krajinu prešli Sarmati, Vandali, Góti, Huni. V 5. storočí sem prišli Slovania a sčasti ovplyvnili jazyk a kultúru usadeného obyvateľstva. Prvým známym vládcom je Basarab (1324-1352). Počas jeho vlády sa ukončilo zjednotenie územia, odvtedy známeho ako rumunská krajina. Miestne obyvateľstvo odolávalo náporom viacerých dobyvateľov – Maďarov, Poliakov, Tatárov. V 15. stor. odolával Turkom slávny kráľ Štefan Veľký.

V tomto období došlo opäť aj ku zjednoteniu Moldavska. Turci ovládli krajinu v 16. storočí. Ich nadvlády sa Moldavsko začalo zbavovať až po rusko-tureckých vojnách koncom 18.storočia. V roku 1813 vpadlo do krajiny Rusko a nazvalo ju Besarábia. Po revolúcii v Rusku vyhlásilo Moldavsko v roku 1918 samostatnosť a rozhodlo o pripojení krajiny k Rumunsku. V roku 1924 vytvoril sovietsky režim na ľavej strane rieky Dnester Autonómnu moldavskú sovietsku socialistickú republiku. Besarábia zostala súčasťou Rumunska až do roku 1940, keď bola pripojená k Rusku a premenovaná na Moldavskú sovietsku socialistickú republiku( MSSR). Počas existencie (MSSR) bolo množstvo obyvateľov rumunského pôvodu deportovaných na Sibír alebo do Kazachstanu a boli nahradení obyvateľstvom ruského pôvodu.

Po rozpade Sovietskeho zväzu vyhlásilo Moldavsko samostatnosť v roku 1991. Vzápätí sa dostalo do občianskej vojny, keď proti samostatnosti vojensky vystúpili obyvatelia Podnesterska. Krátka, ale krvavá vojna viedla k dodnes trvajúcemu rozdeleniu krajiny. Konflikt potlačili ruské vojská, dodnes strážiace územie medzi znepriatelenými stranami. Rusko ekonomicky, vojensky, politicky aj morálne podporuje podnesterských separatistov, odmietajúcich snahy o mierové zjednotenie. V roku 2001 sa ku moci ako v prvej z bývalých sovietskych republík dostali komunisti. Vláda krajiny stále častejšie smeruje krajinu pro - ruským smerom. V roku 2002 vypukli búrlivé protesty proti opätovnému zavedeniu ruského jazyka v krajine. V roku 2005 bol prezidentom zvolený Alexander Voronin.

Bezpečnost. riziká:
Pri cestovaní vlastným vozidlom sa odporúča opatrnosť vzhľadom na technický stav komunikácií. Napriek vcelku uspokojivej bezpečnostnej situácii v krajine neodporúča sa parkovať na odľahlých alebo osamelých miestach. V miestach zvýšeného pohybu osôb (trhoviská, prostriedky MHD a i.) a v niektorých sídlach treba počítať s nebezpečím drobnej kriminality. V prípade dopravnej nehody, alebo inej zložitej situácie je potrebné spojiť sa s políciou (možno sa dohovoriť aj v rusky), s honorárnym konzulom SR v Kišiňove Ing. Iuriom Popovičom alebo s konzulárnym oddelením Veľvyslanectva SR v Bukurešti.

Špecifická bezpečnostná situácia je na území separatistického Podnestrovska. Pred cestou do tohto regiónu, ktorý je mimo faktického mocenského vplyvu vlády v Kišiňove, je potrebné sa informovať o aktuálnej situácii a podmienkach cestovania na konzuláte Moldavskej republiky v Budapešti, alebo u honorárneho konzula SR v Kišiňove. Vzhľadom na napätý stav medzi Moldavskou republikou a jeho separatistickou provinciou – Podnesterskom, treba počítať so zvýšenou kontrolou pohybu tovarov a osôb. Tento režim sa môže dotknúť aj slovenských firiem obchodujúcich s firmami na území Podnesterska. Veľvyslanectvo SR v Bukurešti preto upozornilo kompetentné slovenské orgány a podnikateľské subjekty na nutnosť zvážiť prepravu nákladov do a z Podnesterska cez územie Moldavska.

Zdravotníctvo: úroveň zdravotnej starostlivosti je v porovnaní so SR nižšia. Úroveň prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení a poskytovaná starostlivosť o pacientov z hľadiska porovnania so SR nie je dostatočná. Činnosť mnohých zdravotníckych zariadení bola obmedzená. Odporúča sa vybaviť si na cestu do Moldavskej republiky komerčné zdravotné poistenie do zahraničia. Cudzinec, pokiaľ nie je poistený, si musí hradiť ošetrenie a lekársku pomoc z vlastných prostriedkov. Je vhodné vziať si na cestu základné zdravotné potreby.

Musíte vidieť:
Kišiňov
– hlavné mesto s množstvom zelene, komunistickou architektúrou a množstvom kaviarní
Cricova – centrum vinárskeho regiónu. Podzemné mesto, kde sú ulice sú tu pomenované podľa druhov vín. Nájdete tu ulicu Cabernet, alebo Rízling.
Orheiul Vechi – na mapách ako dedina „Trebujeni“, kláštorný komplex vyrezaný do skaly nad riekou Raut

Doprava:

letecky: všetky medzinárodné lety pristávajú na letisku v Kišineve. Priamo sem lietajú linky z Berlína a Paríža. Pravidelne lieta tiež letecká linka z Prahy, Austrian Airlines resp. Tirolean Airlines z Viedne s medzipristátím v Budapešti alebo pravidelnou leteckou linkou Moldova Air z Viedne, cez Budapešť do Kišiňova a späť. Alternatívou je let do Bukurešti a potom pokračovať vlakom alebo autobusom do Kišiňova.
cestná doprava: Cestovanie osobným autom zo Slovenska je najrýchlejšie cez Maďarsko – Budapešť, Debrecín a maďarsko-rumunský hraničný priechod Biharkeresztes/Bors - Oradea a ďalej cez Rumunsko, trasa Cluj -Napoca, Bistriţa, Suceava, Iaşi, Huşi, Albiţa/Leuşeni (hlavný cestný hraničný rumunsko-moldavský prechod) – Kišiňov. Alternatívna trasa vedie od Budapešti cez Segedín na maďarsko-rumunský hraničný prechod Nadlak, Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Buzău, Bârlad, Huşi, Albiţa/Leuşeni, Kišiňov. Obe hlavné trasy sú na maďarskom a rumunskom území v dobrom stave a bezpečné. Cesta od hraníc s Rumunskom po Kišiňov je dlhá asi 100 km. V zime (november-február, marec) je však potrebné počítať s vysokými snehovými závejmi. Na viac dní môžu zablokovať akúkoľvek automobilovú dopravu. V hlavnom meste Kišiňove sú cesty v dobrom stave. Verejná doprava je zložená z autobusov, električiek alebo trolejbusov. Sú často preplnené. Autobusy jazdia do všetkých väčších miest. Taxíky jazdia súkromné alebo štátne. Taxameter majú len štátne, ak chcete použiť súkromný, doporučuje sa cenu dohodnúť vopred.
vlakom: Možné je cestovať do Kišiňova z Bratislavy (odchod denne o 5,30 z hlavnej stanice) rýchlikom Eurocity Panonia cez Budapešť, Solnok, Békešskú Čabu, rumunské mestá Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Bukurešť - Gara de Nord) a ďalej treba prestúpiť na rýchlik Bukurešť – Kišiňov. Cesta vlakom trvá asi dva a pol dňa.

Internet:(.md) www.turism.md/eng/ www.azi.md/en.html https://moldova-travel.com/

Komunikácia: Orange (áno), T-mobile (áno) O2 (áno)

Do kufra: sprievodcovia: Lonelyplanet.com, Roughguides.com,

Bez záruky:
Sprievodca Lonely Planet varuje:“ Dopravné prostriedky v krajine jazdia väčšinou preplnené. Strkanie, tlačenie a šťuchanie patria k miestnemu folklóru, ak chcete niekam dostať musíte sa ho zúčastniť – prípadný neúspech neberte osobne.“

Prečítajte si aktuálne správy z Moldavska na Bleskovky.sk

Zdroj/autor: MZVSR, CIA-World Factbook, Lonely Planet


Vyberáme pre vás niečo PLUS