Nech sa prieči!

Je to tak, väčšina zobrazovaných interiérov, ktoré sa považujú za trendové, sa honosí otvorenými dispozíciami, ktoré núkajú svetlo a vzdušnosť. Lofty či funkcionalistické domy a byty definujú svoj priestor a obytné zóny skôr nábytkom než deliacimi stenami. Keď už niekto nevlastní viac ako 120 m2, tak sa aspoň snaží prepojiť kuchyňu s obývačkou.

Oddeľovanie sa stiahlo do intímnych zón ľudských obydlí, hoci aj tu sa nájdu odvážlivci, ktorí si s pokojom Angličana otvoria dispozíciu až do kúpeľne. Povedzme si otvorene, ak sa v istej chvíli rozhodneme, že dvaja sú málo na vytvorenie pocitu domova a rodiny, voľný priestor nám môže začať prekážať.

Prelínanie hraníc jednotlivých činností si opäť vyžiada oddelenie istých častí bytu alebo domu. Napríklad ak taká pracovňa či izba pre potomkov alebo svokru neboli súčasťou pôvodných plánov, neskôr to môžu zachrániť jedine priečky. Výsledok – priečky sú večné. Niekde ich treba viac, inde menej, inak sa budete rozhodovať pri novostavbe, inak pri prestavbe. Vyberať môžete podľa materiálu, konštrukcie, funkcie, vzhľadu... S vývojom nových konštrukčne ľahkých a jednoducho zabudovateľných priečok sa ich technické riešenie stáva pre investorov druhoradým. Neoprávnene. Aj tu treba zvážiť vlastnosti a charakter susediacich miestností, ako i vzťah k ostatným konštrukciám. O čom hovoria ľudia z fachuPre nich je priečka zvislou nenosnou deliacou stenou, ktorá sa stará o rozdelenie vnútorného priestoru stavebných objektov. Budovy tak získajú nielen opticky, akusticky a tepelnoizolačne členené priestory, ale aj miestnosti, ktoré by mali pocitovo a funkčne vyhovovať požiadavkám ich obyvateľov. Neraz je dôvodom, pre ktorý architekt alebo interiérový dizajnér navrhne konkrétnu priečku, výlučne dojem či výtvarný efekt.

Rovnako ako je ľudské zdieľať spoločenský, otvorený priestor, je prirodzené aj vyhľadávať zákutia a intímne prostredie. Nezávisle od toho, kde sa priečka ocitne, musí vyhovovať požiadavkám na mechanické namáhanie, odolávať zvislým, vodorovným a prípadne aj zlým silám. Navyše, keďže je priečka stále na očiach a tvorí hranicu medzi dvomi priestormi s rôznou funkciou, očakávajú sa od nej slušné zvukovoizolačné, tepelnoizolačné či akumulačné vlastnosti, odolnosť proti vode, vlhkosti i požiaru – záleží na charaktere susediacich priestorov.

Dobrá rada predtým, než začnete vyberať medzi viacerými typmi priečok: Ujasnite si dispozíciu priestoru, premyslite si, čo očakávate od jednotlivých priečok – majú zabezpečiť úplné súkromie alebo len vizuálne oddeliť kúsok miesta vo vašom byte? Možno si po nejakom čase spomeniete, že by nebolo na škodu, keby sa priečka dala jednoducho udržiavať, obnoviť alebo, naopak, ľahko rozobrať či posunúť. Možno oľutujete, že ste ju dostatočne zvukovo alebo tepelne nezaizolovali, prípadne ste sa namiesto zdvojenej priečky “ulakomili” iba na jednoduchú. V takýchto prípadoch nebude zmena jednoduchá ani lacná. Aj v prípade priečok preto príde vhod dopredu si rozmyslieť, ako vidíte svoju domácnosť po niekoľkých rokoch – či sa raz nebudete chcieť zbaviť “zapriečkovaného” priestoru, alebo, naopak, “potiahnete” stenu, aby ste mali pokoj pri práci. Nie nadarmo sa na architektúre vyučuje, že prvoradou úlohou priečky – a niekedy aj architekta – je priestor funkčne i logicky členiť a rozdeľovať.

Je rozdiel, či bude priečka najviac namáhanou stenou v kuchyni, alebo bude vystavená vlhku v kúpeľni, prípadne „zľahka“ oddelí jedálenský kút od domáceho baru. Nepriehľadná alebo priesvitná ľahká skladacia priečka z dreva, ratanu či textílie síce vizuálne odčlení dva priestory s rovnakou tepelnou a akustickou mikroklímou, ak však treba odseparovať priestory odlišné po každej stránke, ide do tuhého. Jednoducho, budete potrebovať hmotnejšie a všestrannejšie nenosné steny.

Treba sa vyrovnať s rôznou hladinou hluku? Potom sú v hre akusticky deliace priečky, ktorých úlohou je vytvoriť bariéru proti prenikaniu zvuku do chráneného priestoru. Tepelnoizolačné priečky zas oddeľujú priestory s rôznou vnútornou teplotou. Samozrejme, nenosná deliaca stena môže plniť niekoľko úloh súčasne. Priečky nemusia mať z pohľadu mechanického zaťaženia jednoduchý život: občas do nich narazí nábytok pri sťahovaní, inokedy sa stanú objektom dobýjania pri detských hrách alebo na ne obyvatelia priestoru navešajú nábytok, zbierky umeleckých predmetov, prilepia keramické obkladačky (videla som aj dlažbu), zavesia svietidlá... Takéto namáhania zvládnu bez mimoriadnych úprav murované priečky z tehál alebo pórobetónových tvárnic.

Ľahké montované priečky sa znesú s menšou záťažou. Ak ste sa predsa len rozhodli zavesiť na sadrokartónovú priečku ťažší obraz alebo poličku, potom rátajte s tým, že budete potrebovať kotvenie pomocou špeciálnych rozperiek. Osadenie ťažších skriniek horného radu kuchynskej linky si žiada už počas montáže zosilniť konštrukciu priečky prídavnými nosnými profilmi. ... keď sa montujúKým sa priečky stanú súčasťou obytného priestoru, o ich povahe rozhodne technológia výroby. Sú také, ktoré sa zhotovia mokrou cestou, iné čiastočne mokrou a napokon tie, ktorých inštalácia je najrýchlejšia a vybudujú sa na sucho. Takéto, teda montované priečky výrazne skrátia čas výstavby. Ak sa rozhodnete dobudovať priečku za plného chodu domácnosti, tento spôsob bude najprijateľnejší.

Za svoju existenciu vďačia sadrokartónu, sadrovláknu, drevocementu, prípadne sa podarili z prírodných či plastových vlákien. Výrobcovia ich môžu dodávať ako monolity alebo vo forme viacvrstvových panelov s nosnou aj izolačnou vrstvou. Na to, aby sa nezosypali, potrebujú kostru z kovových či drevených profilov, na ktorú sa pri montáži ukotvia. Má to výhodu – vytvorí sa stena s dutinou, ktorá sa môže vyplniť tepelnou či zvukovou izoláciou, inštalačnými rozvodmi, prípadne stenovým vykurovaním, ventiláciou či klimatizáciou, alebo sa môžete tešiť z posuvných dverí, ktoré sa pekne „zašupnú“ do pripravenej medzery.

Povrchová úprava takýchto priečok nie je náročná – pokojne ich môžete natierať, stierkovať, omietať, obkladať alebo otapetovať. Akustické priečky z protihlukových dosiek alebo panelov využívajú kvality korku a podobných materiálov (nahrávacie štúdiá, ktoré potrebujú zachovať plasticitu zvuku, alebo domácnosti s izbami pre dorastajúce deti). Napríklad stavebný systém VELOX pracuje s protihlukovými doskami zo zmesi drevitej štiepky, cementu a vodného skla. Akusticky účinná plocha má vlnitý povrch. Panel je spevnený dreveným nosným rámom (tlakovo impregnovaným proti hnilobe a plesniam). Spoje rámu sú zabezpečené pozinkovanými skrutkami a klincami. Celý rám je z obidvoch strán opláštený spomínanými doskami. ... keď sa murujúBoli časy, keď sa všetky priečky stavali rovnakým spôsobom a z rovnakého materiálu ako obvodové múry. Napriek tomu, že ani vtedy sa to s ich hrúbkou nepreháňalo, boli ťažké a ich výstavba zaberala veľa času. Faktom ostáva, že tradičné materiály sa môžu pochváliť schopnosťou dobre tepelne i zvukovo izolovať. Výrobcovia „kusoviek“ sa nemôžu sťažovať na nezáujem.

Priečky zhotovené mokrou technológiou z menších murovacích prvkov sú napriek väčšej prácnosti a vyššej hmotnosti (murované z tehál, keramických blokov, pórobetónových tvárnic, zo sklených tvaroviek) stále v obľube aj vďaka uceleným stavebným systémom, ktoré ponúkajú výrobcovia. Všetky časti domu tak na seba navzájom pekne nadväzujú. Lego je lego! Murovanie i úprava povrchov priečok patria ku klasickým stavebným postupom (omietajú sa alebo stierkujú, potom sa maľujú, tapetujú, obkladajú).

Pod nenosnú priečku rozprestrite hydroizolačný pás.	Prvý rad založte do vrstvy vápennocementovej malty (hrúbka minimálne 2 cm).
Tvárnice uložte tak, aby medzi stenou a priečkou ostala 1 cm medzera (ktorú vyplníte pásom minerálnej vlny alebo polyuretánovou penou), dbajte na presné uloženie prvého radu, lepiacu maltu naneste na vodorovné i zvislé spoje.	Pórobetónovú priečku pružne prichyťte k nosnej stene pomocou spojky. (Xella)

Na vymurovanie nenosnej steny môžete použiť klasiku v podobe tehly – najčastejšie dierované tehly; čas výstavby môžu skrátiť presné tvarovky na pero a drážku, ktoré ušetria až 50 % malty (napríklad zo systému POROTHERM Wienerberger). Nepriezvučnosť priečky závisí od plošnej hmotnosti, a tak sa v prípade vysokých nárokov na odhlučnenie (napríklad miestností susedných bytov) budujú dvojité murované priečky z tehál či priečkoviek. Tvoria ich dve rovnaké jednoduché priečky, medzi ktorými je medzera široká 50 až 60 mm. Medzera sa zaplní materiálom, ktorý pohltí zvuk: doskami z minerálnych plstí alebo vláknitými vložkami.

Výborné zvukovoizolačné vlastnosti možno docieliť aj jednoduchou priečkou, ku ktorej sa pričlení akustická predstena. Nenosné deliace steny sa svojimi stavebnofyzikálnymi vlastnosťami podieľajú značnou mierou aj na priestorovej klíme. Pórobetón pohlcuje a uvoľňuje vlhkosť, čím vyrovnáva klímu v miestnosti. Skôr než vznikne priečka z pórobetónových tvárnic YTONG či Porfix, treba zabezpečiť, aby sa s hlavnou stenou spojila pomocou kotviacich pások.

Inštalácia sadrokartónových priečok na rámovú kovovú konštrukciu (Knauf)	Zaklopenie sadrokartónovými doskami a prvé tmelenie (Knauf)

Armatúra v murive obmedzí vplyv priehybu stropu. Každá stropná konštrukcia – bez ohľadu na to, z akého materiálu je vyrobená – sa vlastnou hmotnosťou prehýba (i keď minimálne). To je dôvod, pre ktorý stojí za námahu založiť priečky na separačnú podložku a po obvode pružne uložiť (platí to pre všetky murovacie materiály!). Pri nenosných priečkach sa tiež neodporúča domurovať horný rad až po strop – podľa predpokladaného priehybu stropnej konštrukcie sa pod stropom ponechá medzera, ktorá sa vyplní montážnou penou alebo pásom minerálnej vlny. Popri mikroklimatických vlastnostiach priečkoviek oceníte ľahké opracovanie bežným náradím.

Všetky stavebné detaily, ako ozdobné výklenky či drážky na elektroinštaláciu, vytvoríte rýchlo a jednoducho. Pórobetónové priečky majú nízku hmotnosť, s čím sú spojené nielen výhody pri výstavbe a možnostiach použitia (napríklad pri rekonštrukciách príliš nezaťažia pôvodnú stavbu), ale aj nižšia nepriezvučnosť.

Na vylepšenie akustických vlastností priečok z pórobetónu môže poslúžiť akustická predstena zo sadrokartónových dosiek, ktoré sa pripevnia na zvislé drevené lišty. Povrch pórobetónovej priečky možno upraviť omietaním a bežnými následnými postupmi. Pozor však na vysokú expedičnú vlhkosť a poruchy pri dotvarovaní – s dokončovaním povrchu počkajte a vyberte si suchšie počasie. Povrchové úpravy priečok z pórobetónových tvárnic sa musia prispôsobiť zmenám objemu, ktoré vyvoláva vlhkosť. ... keď chcú byť priesvitnéSklenené tvárnice sú pri stavbe priečok príjemným kompromisom pre tých, ktorí potrebujú viac svetla, ale predsa len chcú ostať za stenou. Obľúbené sú aj tam, kde sa vyžaduje povrch odolný proti vode. „Sklobetónka“ je vyrobená z dvoch zhodných zlepených častí, ktoré vytvoria vzduchotesný priestor. Kým tvarovky presvetlia interiér, treba sa s nimi trochu „pohrať“– vybudovanie steny zaberie čas a vyžaduje si remeselnú zručnosť.

Mimoriadne dôležité je pružné uloženie po celom obvode priečky aj oceľová zvislá a vodorovná výstuž väčších plôch, ktorá sa vkladá do škár (ložné a styčné škáry sú priebežné). Tvar sklenenej tvarovky neupravíte, v ponuke sú však i okrajové či rohové prvky a tiež rôzne farby. A najmä: Sú v móde! Zasklené priečky delia vnútorné priestory najmä tam, kde treba oddelené priestory osvetliť prirodzeným svetlom. Môže ich niesť drevený či kovový rám alebo sa môžu montovať zo zasklených dielov. Pohľadový efekt sa dá vyladiť výberom číreho či farebného skla alebo skla s pôsobivou sieťotlačou. Polopriepustné zrkadlá rozširujú možnosti, ale súčasne vyprázdňujú peňaženku podobne ako lepené sklo so zvukovoizolačnou fóliou. ... keď sú jedna hmotaMonolitické priečky z betónu alebo zo sadry vznikajú buď ukladaním zmesi do debnenia, alebo nanášaním sadrovej zmesi, prípadne cementovej malty na pletivo (Rabitzove a Monierove priečky, ktoré sa pre zložitosť postupu používajú zriedkavo). Svoje miesto v súčasnom interiéri si našli monolitické priečky z pohľadového betónu; takéto celistvé nenosné steny sa vytvoria priamo na stavbe. Výhodou je variabilita rozmerov a tvarov, bez debnenia, lešenia, mokrého procesu a času potrebného na stuhnutie betónu to však nepôjde. Aj priečky potrebujú podporuAk ide o mechanické pôsobenie, potrebujú priečky staticky podporiť svoju existenciu – podľa zaťaženia podpernej konštrukcie môžu byť nesené, čiastočne alebo úplne samonosné (visuté). Voľba závisí od toho, kde a na čom sú postavené, aká je konštrukcia a výstuž okolitých stien a stropu pod nimi. V prvom prípade zaťažujú podpernú konštrukciu stropu alebo podkladový betón či základ celou svojou hmotnosťou.

Samonosné priečky napriek názvu „posielajú“ svoju hmotnosť do bočných zvislých stien, o ktoré sú opreté. Strop nezaťažujú. V každom prípade, ak sa rozhodnete pre dodatočné búranie, stavanie alebo upravovanie priečok, nerobte to bez statického posudku. Navyše, zákon hovorí, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva. Robiť huncútstva pri realizácii sa neoplatí ani s priečkami. Statik, ktorý v projektovej dokumentácii navrhol typ priečky a jej napojenie na ostatné konštrukcie a navyše riešenie úradne odobril okrúhlou pečiatkou, iste vedel, čo robí.