Postrach nových okien

Od začiatku 90. rokov minulého storočia vzniklo veľké množstvo firiem, ktoré sa zaoberajú výrobou okien – drevených, plastových aj hliníkových. A s množstvom nových okien prišlo aj množstvo sťažností práve na ich rosenie. Nie vždy sú však príčinou zlé okná. Málokto si uvedomuje, koľko vodnej pary vzniká v domácnostiach – jej najväčším zdrojom býva varenie (najmä ak nedostatočne funguje odsávač pár), ale množstvo vodných pár v interiéri významnou mierou ovplyvňuje aj ľudský dych.
{R1}
Najvlhšou miestnosťou v byte je zvyčajne kúpeľňa – zrejme každý pozná situáciu, keď sa po sprchovaní pokryje zrkadlo skondenzovanou vodnou parou. Podobne je to aj s oknom. Nie je to však tým, že by zrkadlo alebo okno najviac priťahovali vlhkosť. Na všetkých plochách stien a stropu kúpeľne je približne rovnaká vrstva vody (ak majú zhruba rovnakú teplotu), len je menej viditeľná.

Medzi stenami a zrkadlom (alebo oknom) je pritom z pohľadu vlhkosti jeden podstatný rozdiel – sklo nie je schopné vstrebať vodu, steny a stropy, či už sú zo sadrokartónu, omietnuté, alebo natreté, však vodu sajú, či už vo väčšom, alebo menšom množstve. Voda sa z nich teda vysušuje pomalšie než z povrchu zrkadla. Keď sa kúpeľňa používa často, dôsledkom môžu byť vlhké povrchy stien, ktoré sa nestačia úplne vysušiť a sú ideálnym podkladom pre plesňové kultúry. Aké sú teda príčiny rosenia okien?Príčina číslo jeden – nedostatočné vetranieV novostavbách aj rekonštruovaných objektoch sa dnes osádzajú okná s vysokou tesnosťou, a tak je výmena vzduchu medzi vonkajším a vnútorným prostredím takmer nulová. Preto je jednou z najdôležitejších podmienok pre nezarosené okná naučiť sa dostatočne vetrať. Výrobcovia okien sa snažia zamedzovať roseniu rôznymi technickými opatreniami, napríklad kovaním s takzvanou mikroventiláciou (štvrtá poloha kľučky), pri ktorej je krídlo okna pootvorené len minimálne, a tak pri stálom vetraní prakticky nedochádza k nežiaducemu úniku tepla.

Zarosovaniu sa možno vyhnúť aj vďaka najmodernejším automatickým vetracím systémom, ktoré reagujú na vlhkosť v miestnosti a prúdenie vzduchu regulujú automaticky, napríklad pomocou uhlíkových vlákien. Tie reagujú na množstvo vodnej pary v miestnosti tým, že zväčšia svoj objem, a tým otvoria vetraciu klapku umiestnenú v ráme okna (náklady na jedno okno sa pohybujú okolo 1 000 Sk). Toto opatrenie sa vždy spája so zásahom do konštrukcie profilov.

Typické nepríjemné dôsledky nedostatočného vetrania sa môžu prejaviť najmä v novostavbách. Zabudovaná vlhkosť sa postupne uvoľňuje z muriva, nasycuje vzduch v miestnostiach a zráža sa na chladnejších plochách, napríklad na oknách. Prevenciou je starostlivé vykurovanie v kombinácii s dôsledným vetraním. Len vykurovanie samotné nestačí, pretože vetraním sa vlhší vzduch v interiéri nahradí suchším vzduchom z vonkajšieho prostredia.

Príčina číslo dva – nevhodne zvolené zasklenieKvalitu zasklenia definuje koeficient prechodu tepla U (W/(m2 . K)). Čím je hodnota U nižšia, tým lepšia je z hľadiska prechodu tepla kvalita zasklenia. Nižšie tepelné straty sa prejavujú aj vyššou teplotou vnútorného povrchu skla, čo zároveň znamená nižšiu kondenzáciu vody na ňom. Naopak, nízka teplota vnútorného povrchu zasklenia s nedostatočnou tepelnoizolačnou schopnosťou znamená aj nižšiu teplotu vzduchu v jeho okolí, a teda aj nižšiu rozpustnosť vodných pár a ich kondenzáciu na skle. Preto sa staré a nekvalitné okná rosili aj pri pomerne nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti. Príčina číslo tri – nedostatočná tepelnoizolačná schopnosť obvodových konštrukcií, ale aj nevhodné zatepleniePomerne častým javom je rosenie nových okien v starších domoch – tento problém môže v mnohých prípadoch vyriešiť zateplenie obvodových konštrukcií. Hovorí sa, že v zateplenom dome – či už v novostavbe, alebo v dome po rekonštrukcii, by sa okná nemali rosiť v žiadnom prípade. Ak má však zatepľovací systém vysoký difúzny odpor a len slabo prepúšťa vodnú paru z interiéru smerom von, dôsledkom môže byť (najmä v kombinácii s nedostatočným vetraním) pravý opak – postupné zvyšovanie nasýtenia vzduchu vodnými parami a ich kondenzácia na okenných sklách.

Pri novostavbách si treba dať pozor najmä na zabudovanú stavebnú vlhkosť pod zateplením. Zateplením hrubej stavby kontaktným zatepľovacím systémom s vysokým difúznym odporom sa v murive v podstate konzervuje vlhkosť z mokrých stavebných procesov. Táto vlhkosť sa potom môže z muriva uvoľňovať len smerom do interiéru, čo zvýši nasýtenie vzduchu v miestnostiach vodnými parami... a ďalej to už poznáte. Pri voľbe, návrhu a realizácii zatepľovacieho systému novostavby sa preto musí brať do úvahy jej dlhoročné vysychanie do rovnovážneho stavu. Existujú však aj stavby, kde pre chybný návrh obvodového plášťa je rovnovážnym stavom permanentný stav vysokej vnútornej vlhkosti.

Výrobcovia okien sa snažia zamedzovať zarosovaniu rôznymi technickými opatreniami, napríklad kovaním s takzvanou mikroventiláciou (štvrtá poloha kľučky), pri ktorej je krídlo okna pootvorené len minimálne, a tak pri stálom vetraní prakticky nedochádza k nežiaducemu úniku tepla.

Príčina číslo štyri – nevhodné umiestnenie vykurovacích teliesDruh a umiestnenie vykurovacích telies majú podstatný vplyv na kondenzáciu vodnej pary na oknách. Keď sú umiestnené pod oknami, studené plochy okien sa ohrievajú a riziko ich zarosenia sa znižuje. Teplý vzduch vystupuje okolo okien až k stropu miestnosti, postupne sa ochladzuje, klesá a potom okolo vykurovacieho telesa znovu stúpa ohriaty nahor. Ak nie je zdroj tepla pod oknom, ale napríklad pri protiľahlej stene, ohriaty vzduch sa počas prúdenia v miestnosti ochladí a okolo okien klesá studený nadol. Povrch tabule skla sa preto dostatočne neohreje, teplota skla sa priblíži k rosnému bodu a vodná para obsiahnutá vo vzduchu na ňom skondenzuje.

Nevhodným riešením sú aj všetky prekážky, ktoré bránia cirkulácii vzduchu okolo okenných plôch, ako sú široké vnútorné parapety bez vrchných mriežok, ktoré by usmerňovali prúd teplého vzduchu smerom k okennej tabuli. Pri podlahovom kúrení sa okná neohrievajú tak intenzívne, preto je riziko kondenzovania vodnej pary pomerne vysoké. Ako doplnok podlahového vykurovania sa preto najmä pred zasklenými stenami a veľkoplošným zasklením navrhujú aj konvektory, ktoré prúdom teplého vzduchu bránia kondenzácii.

Spôsoby riešenia Kondenzáciu vodnej pary nemožno celkom odstrániť. Môžeme ju však cielene obmedzovať vetraním, použitím kvalitného zasklenia, správnym tepelným režimom, vhodným rozmiestnením okien vzhľadom na svetové strany a zvyšovaním teploty v miestnosti. Trvalá ventilácia pootvorenými oknami je menej účinná. Najlepším a najúčinnejším spôsobom vetrania je nárazové vetranie – to znamená otvoriť všetky okná naraz dokorán na približne 10 až 15 minút. Zabudovanú vlhkosť v stavebnej konštrukcii a novostavbách bytových priestorov možno znížiť vysušovaním počas letných mesiacov, krátkodobým zvýšením vyhrievania a vetrania na začiatku vykurovacej sezóny alebo aj vysušovaním bytov mechanickými prístrojmi na odvlhčovanie.

	Široká parapetná doska, ktorá prekrýva vykurovacie teleso, bráni prirodzenému prúdeniu teplého vzduchu k oknu a zo vzduchu, ktorý sa pri okne ochladí, potom ľahko skondenzujú kvapky vody na okne. Riešením môže byť vetracia mriežka v parapete, ktorá usmerní teplý vzduch.

Príčina číslo päť – žalúzieVnútorné žalúzie priliehajúce k oknu zabraňujú prúdeniu teplého vzduchu popri okne. Vzduch, ktorý ostane za žalúziami, sa rýchlo ochladí a para obsiahnutá v ňom potom skondenzuje na skle. Tento problém vzniká najmä v noci, keď sú žalúzie otočené tak, aby bránili prieniku svetla do miestnosti. Ak sa vytiahnu, voda na skle sa v krátkom čase vyparí. V takomto prípade je asi vhodné pouvažovať nad vonkajšími žalúziami alebo namontovať interiérové žalúzie tak, aby nebránili v prúdení teplého vzduchu.