Pred dovolenkou TURECKO

Vstup
Občania SR potrebujú pre turistické cesty do Turecka platný cestovný pas a príslušné vízum. Vízum (do 30 dní) sa udeľuje na hraničnom priechode, na letisku, prístave, pri vstupe do krajiny, alebo na Veľvyslanectve Tureckej republiky v Bratislave. Cena udeleného víza na hraničnom priechode je 15 USD/10 EUR. Pasové orgány Turecka prijímajú i platby v inej mene ako USD, odporúča sa mať čiastku potrebnú na udelenie víz pripravenú v amerických dolároch. Platnosť víza udeleného na hraničnom priechode je 30 dní (nie 1 mesiac!) a možnosť jeho predĺženia na území Turecka neexistuje. Za prekročenie platnosti víza je vyberaná pokuta 100 USD a viac, podľa dĺžky obdobia, o ktoré bola platnosť víza prekročená.

Pri potrebe viacnásobného vstupu (tranzit do Gruzínska, Sýrie, Iraku, Arménska a späť), alebo pobytu v Turecku od 1 do 3 mesiacov je o víza potrebné požiadať na Veľvyslanectve Tureckej republiky v Bratislave. Ak pobyt občana SR presiahne 30 dní (víza udelené na viac ako 30 dní) je potrebná registrácia na policajnom oddelení miesta pobytu. Pokiaľ k registrácii nedôjde, pri odchode z krajiny bude udelená pokuta, akoby mal vízum na 30 dní. Pobyt slovenských občanov v Turecku nad 90 dní sa musí riešiť udelením povolenia na pobyt. Žiadosti sa podávajú na Veľvyslanectve Tureckej republiky v Bratislave.

Zdravotná starostlivosť
Úroveň zdravotnej starostlivosti je rôzna. Štátne zariadenia patriace pod správu štátnej zdravotnej poisťovne – SSK majú nižšiu kvalitu služieb. Ich návšteva sa odporúča len v núdzových prípadoch. Zdravotnícke zariadenia pri univerzitách, alebo súkromné kliniky sú väčšinou dobre vybavené a poskytujú kvalitné zdravotnícke služby. Ich personál hovorí anglicky. V hlavných mestských oblastiach funguje kvalitná akútna lekárska pomoc. Špeciálne lieky je lepšie doviesť zo SR, hoci v nutných prípadoch by nájdenie kvalitnej náhrady nemalo byt problémom. V Ankare sú kvalitnými súkromnými nemocnicami „Bayindir Hastanesi“ a „Guven Hastanesi“.

Upozornenie!
V tohtoročnej sezóne bolo registrovaných už okolo 20 ľudí s podozrením na hemoragickú horúčku Krim-Kongo. Toto ochorenie, ktoré býva sprevádzané horúčkou a ďalšími ťažkými prejavcmi, niekedy aj krvácaním s fatálnymi násladkami. Väčšina prípadov v minulom roku bola nahlásená vo vnútrozemskej provincii Coru a Yozgat v centrálnom Turecku. Pôvodcom choroby je vírus, ktorý najčastejšie prenáša kliešť, ojedinele aj človek na človeka. Doporučuje sa chrániť pred kliešťami a vyvarovať sa kontaktom s nakazenou osobou. Viac informácií: Oddelenie cudzokrajných chorôb www.faneba.sk/kliniky/cudzokr/; www.who.int/mediacentre/factsheets/fs208/en/)

Kultúra, tradície a náboženstvo
Turecká hudba a tanec majú hlboké korene v minulosti a tradíciách. Nesú vplyvy klasickej osmanskej hudby, súfijských piesní a ľudovej hudby Strednej Ázie. Výsledkom je živá mozaika starej a novej kultúry, rôznorodá zmes štýlov. Návštevníkov Turecka prekvapí rozmanitosť – od meditačného tranzu tancujúcich dervišov a veselého vírenia ľudových tanečníkov, až po pravidelný rytmus mehterových kapiel (janičiarska hudba), vlniace sa brušné tanečnice a po znepokojujúce tóny pouličných hráčov na zurnu (jednoplátkový hoboj).

Turecko ponúka neprekonateľnú hudobnú a tanečnú fantáziu. „Veľkým biznisom” sa stala arabeska a populárna hudba a jej hviezdy dosiahli kultové postavenie. Ibrahim Tathses je presláveným predstaviteľom arabesky (orientálnej hudby s textami oplakávajúcimi ľudské utrpenie), Sezen Aksu, Tarkan a Sertap patria k najpredávanejším hviezdam popu. Turecké zvyky a tradície prechádzajú z generácie na generáciu a sú začlenené do súčasného života. Významnú úlohu v nich zohráva klimatické, geografické a etnické pozadie, ale mnoho zvykov má pôvod v islame a ostali nedotknuté počas stáročí.

Náboženské a spoločenské zvyky nariaďujú mnohým mužom a ženám žiť oddelene, zatiaľ čo ľudové zvyky ich opäť privádzajú k sebe pri príležitosti rôznych slávností – svadieb, narodení a obradoch prechodu. Rodinný život má v Turecku kľúčový význam a komunity utužujú spoločenské a ekonomické zväzky širokej rodiny. Oslavy, ako napríklad svadby a obriezky, môžu trvať aj niekoľko dní a ich súčasťou je niekoľko jedinečných rituálov.

Remeselnícke zručnosti prechádzajú z otca na syna a z matky na dcéru už od čias osmanského cechovému systému, vďaka čomu sa Turecko môže pýšiť množstvom vysoko kvalifikovaných remeselníkov. Váženými artefaktmi sú ručne tkané koberce, ručne potlačené látky, šité krajky, medené a mosadzné nádoby a drevené misky. Amulet s modrým skleneným okom symbolizuje pretrvávajúcu vieru, chráni svojho nositeľa pred zlým pohľadom a visí všade, kde ľudia túžia po šťastí.

Väčšina obyvateľov vyznáva sunnitský prúd islamu. Nakoľko Turecká republika je založená na sekulárnych princípoch, zdá sa, že náboženstvo tu nemá taký veľký význam ako v iných moslimských krajinách. Veriaci sa síce modlia 5x denne, tak, ako káže Korán, avšak nájde sa čím ďalej tým viac Turkov, ktorí do mešity nevstúpia vôbec. Napriek sekularizmu pôsobí v Turecku tzv. Oddelenie náboženských záležitostí, ktorého úlohou je kontrolovať rodinnú morálku. Vo väčších mestách prežívajú izolované kresťanské komunity, napríklad grécka alebo arménska (pravoslávna). Rozkvitajú aj menej známe islamské spoločenstvá, ako napríklad Alaviti.

Obyvateľstvo
Demografické zloženie Turecka je nesmierne rôznorodé. Okrem Turkov tu žijú národnostné menšiny ako Kurdi, Azerbajdžánci, Grúzijci, Gréci, mnoho cudzincov (prevažne Nemci a Škandinávci), ktorí tu žijú prechodne alebo trvalo. Dlhodobá migrácia a miešanie obyvateľstva spôsobili, že v súčasnosti prakticky nie je možné popísať „typického” Turka (zhruba tak nemožné, ako „typického” Američana). Medzi Turkami sú svetlovlasí, tmavovlasí, modro- aj hnedookí, vysokí aj nízki.
Mylná je predstava, že typický Turek je čiernovlasý, s fúzmi a bruchom. Aj keď tak mnohí vyzerajú, historicky sa skôr dá prikloniť k záveru, že typický Turek mal svetlú pokožku, svetlé vlasy a modré oči (práve ako Mustafa Kemal Atatürk).

Turecká krv sa miešala už od pradávna – príslušníčky háremu sultánov pochádzali z rôznych kútov sveta. Turci sa vyznačujú nespútanou rečou tela, ktorá je nemenej energická ako ich verbálna komunikácia. Dokážu sa bezuzdne zabávať, ale tradičná segregácia pohlaví vedie k tomu, že je ešte stále bežné vidieť skupinky posedávajúcich mužov, fajčiacich vodnú fajku, popíjajúcich čaj a hrajúcich domino, karty alebo tavlu.

Výrazný rodinný étos stmeľuje generácie a tradičné slávnosti upevňujú vzťahy medzi členmi neobyčajne širokej tureckej rodiny. To všetko je spojené s bezpochyby obrovskou pohostinnosťou. Rodinný život súčasných Turkov sa nelíši diametrálne od života Slovákov, je však vo väčšej miere ovplyvnený tradíciami a zvykmi. Je ale veľký rozdiel medzi životom v meste a životom na vidieku. Dediny sú väčšinou umiestnené v horách alebo ťažko dostupných terénoch a život v nich je náročný. Ľudia tam žijú väčšinou z chovu dobytka a pestovania ovocia a zeleniny. Deti pomáhajú rodičom od útleho detstva a ešte stále sa vyskytuje jav, že ich rodičia neposielajú do školy, aj keď je to protizákonné.

V mestách sa žije lepšie. Práve to je dôvod intenzívnej migrácie z východu do miest, nie všetkým sa však podarí uchytiť. Šance ľudí z dedín sú nižšie práve kvôli nízkemu vzdelaniu – na vzdelanie sa pritom kladie stále väčší dôraz. Do práce chodia prevažne muži, aj keď počet pracujúcich žien stále stúpa a ženy majú rovnakú šancu na uplatnenie. To, že mnohokrát nepracujú, je determinované tradičným prístupom k rodine, podľa ktorého muž pracuje a žena sa má postarať o muža, deti a domácnosť.

Ženy pracujú predovšetkým, v bankách, obchodoch, na polícii, v školstve, zdravotníctve a vyskytujú sa aj v politike. Kde sa vyskytujú na rozdiel od Sloveniek iba výnimočne, sú kaderníctva, reštaurácie a kuchyne. Nikomu nie je štátom odopierané vzdelanie, práve naopak. Štátne školy sú bezplatné, platí sa iba za učebné pomôcky. Popri štátnych školách existujú aj školy súkromné, za ktoré sa platí.

V tureckom každodennom živote sa kladie vysoký dôraz na rodinu. Rozvody sú povolené, ale nie až tak bežné. Jediným legitímnym sobášom je sobáš úradný. Mnoho párov uzatvára iba sobáš cirkevný, z ktorého ale neplynú žiadne právne nároky. Do manželstva sa vstupuje obvykle až vtedy, keď muž zabezpečí bývanie, elektroniku a zariadi obývaciu izbu, a žena zariadi spálňu, kuchyňu a doplnky. Od tohoto tradičného modelu sa vo väčších mestách už postupne upúšťa.

Turecká kuchyňa
Patrí k najlepším a najzdravším na svete. Ovplyvňovali ju kulinárske zvyklosti mnohých kultúr a národov. Vyniká výberom, vyváženými a vzájomne sa doplňujúcimi kombináciami a pestrou paletou chutí. Vďaka svojej zemepisnej polohe Turecko čerpá z vlastných zásob veľké množstvo rýb a ďalších darov mora a výhodné klimatické podmienky prinášajú po celý rok hojnosť čerstvej zeleniny a ovocia.

Z mäsa je v tureckej kuchyni najrozšírenejšia baranina. Nie je taká tučná ako naša baranina, pretože ovce sa nechovajú v Turecku pre vlnu, ale pre mäso, a to vonia bylinkami, ktorými sa pasú. Plátky baraniny, odkrajované z úhľadného kužeľa na veľkom špíze, ktorý sa opeká nad ohňom, sa dá rozpoznať podľa vône už zďaleka. Čuchové bunky tiež príjemne podráždi vôňa morských rýb, opekaných na ražni. V tureckej kuchyni sa hojne využíva mleté mäso, predovšetkým na köfte, podobné našim fašírkam.

K jedlu sa pije obyčajná voda a hoci s Tureckom sa spája káva, oveľa rozšírenejším nápojom je čaj, bez ktorého sa nezaobíde žiadne posedenie. Tradičný nápoj ayran je slabo osolený nápoj vznikajúci rozriedením bieleho jogurtu vodou. Z alkoholických nápojov je najtypickejší raki, ktorý sa pripravuje z hrozienok a dochucuje anízom. Podáva sa vychladený, zvyčajne zriedený vodou, čím získava bielu farbu. Dvíha náladu a rýchlo stúpa do hlavy. Stravovacích zariadení je v Turecku celá škála od neformálnych jedální (locanta) a podnikov kebab, ktoré sú na každom rohu, cez útulné rodinné reštaurácie až po medzinárodné „fast foody” a prvotriedne reštaurácie.

Bezpečnosť
Turecko je vo všeobecnosti bezpečné, ale sporadické nepokoje občas vypuknú. V máji 2007 došlo k bombovému útoku v Ankare, v auguste 2006 boli cieľom bombových útokov turistické strediská Antalya a Marmaris. Útoky sú niekedy namierené proti symbolom západnej civilizácie , ako banky alebo konzuláty. Odporúčame sledovať správy a varovania. Problematickými regiónom je východné Turecko, konkrétne hraničné oblasti so Sýriou, Iránom a Irakom.

Motoristické informácie:
V prípade cesty do Turecka osobným automobilom, hraničné orgány vyberajú poplatok za vonkajšiu dezinfekciu vozidla 3 500 tureckých lír (2 EUR) a 12 000 tureckých lír (7 EUR) za registráciu vozidla. Maximálna doba pobytu vozidla v Turecku je 6 mesiacov.
Pri vstupe s automobilom do Turecka je potrebné predložiť tieto doklady:
1. Technický preukaz vozidla
2. Medzinárodný vodičský preukaz
3. Doklad o zaplatení povinného ručenia pre zahraničie (tzv. zelená karta).
Ak vodič zelenú kartu nevlastní, dá sa poistenie uzavrieť na tureckých hraniciach.

Na hraničnom prechode tureckí colníci zapisujú auto do pasu majiteľa, alebo osoby ktorá má oprávnenie ho riadiť. Do pasu je zapísaný aj termín, kedy má byť vozidlo vyvezené naspäť, alebo prihlásené v Turecku. Povolenie sa vydáva na 180 dní. Automobil môže Turecko opustiť len s vodičom, ktorý ho má zapísané v pase. Osoba, ktorá má vozidlo v pase zapísané, nemôže Turecko bez neho opustiť. Cena pohonných hmôt je pomerne vysoká a nestála.
Pri dopravnej nehode je mierna tendencia preniesť zodpovednosť na cudzinca, ak prizná, že má uzavreté havarijné poistenie. Odporúča sa na miesto nehody privolať vodiča z nášho veľvyslanectva, alebo turecky hovoriacu osobu. Miesto nehody podľa možnosti fotograficky zdokumentovať. Zároveň je potrebné zaistiť, aby sa do príchodu polície
s havarovanými vozidlami nehýbalo. Drobné nehody sa niekedy riešia dohodou medzi účastníkmi. Pristúpenie na dohodu je na zvážení majiteľa vozidla.

Colné a devízové predpisy:
Pri príchode do krajiny môžu byť do pasu vyznačené cenné predmety (fotoaparáty, notebooky).
Povinná výmena valút neexistuje. Dovoz zahraničnej meny nie je limitovaný. Miestnu menu nie je možné vyvážať v hodnote vyššej ako 5.000 USD. Zakázaný je vývoz starožitných predmetov starších ako 100 rokov. Pri vývoze nového koberca je potrebné predložiť doklad o kúpe.
Bez cla sa môže do Turecka dovážať 200 ks cigariet, 1 kg kávy, 500 g čaju, 1 kg čokolády, 1 fľaša alkoholu s obsahom 100 cl., alebo 2 fľaše alkoholických nápojov s obsahom 75 cl, 5 balení parfému, toaletnej vody alebo vody po holení, ich obsah nesmie presahovať 120 ml. Lieky, liečivá a zdravotné potreby je možné doviezť len pre osobnú spotrebu.

Oslobodenie od cla platí pre tovar, ktorého cena nepresahuje 300 EUR, pre deti mladšie ako 15 rokov platí limit 145 EUR. Turecký colný podsekretariát môže oslobodenie od cla obmedziť v závislosti od charakteru a množstve tovarov. Dovoz, obchodovanie a spotreba drog je samozrejme zakázaná. Za minimálne množstvo drog hrozia tresty od 10 do 20 rokov a vysoké peňažné pokuty.

Dôležité telefónne čísla:
Polícia 155, prvá pomoc 112, hasiči 110, žandári (Jandarma) 156,
Turistické informačné kancelárie: Ankara 0312/229 2631, Istanbul 0212/245 6875
Informácie: (0242) 241 1747

Internet: (.tr)
www.tourismturkey.org; www.gototurkey.co.uk/, https://wikitravel.org/en/Turkey