Rátame poschodia

Schodisko – výtvarná dominanta interiéru, schodisko – cesta medzi podlažiami, schodisko – skúška správnosti technického umu staviteľov domu. Všetko stále platí a k tomu na dôvažok aj taká maličkosť, akou je „bezpečnosť na každom stupni“ alebo skôr podľa súčasnej terminológie istota našľapovania na každý schod rovnako pri výstupe, ako aj pri zostupovaní. Po novom, nehovoríme o stupňoch; stupne sú iba merné jednotky uhla, pod ktorým sa nakláňa schodisko k rovine podlahy.

Schodisko, ktoré má móresy, skláňa sa podľa normy – ak si chce niekto po ňom rýchlo vyskakovať, tak aj pod sklonom do 41°. Spôsobnejšie a ohľaduplnejšie hlavné schodiská v rodinnom alebo obytnom dome bez výťahu zdržanlivo vysunú rameno nad vodorovnú plochu podlahy najviac pod 33° uhlom. Univerzitou školený technik by o schodisku povedal, že ide o konštrukčný prvok vertikálne spájajúci poschodia.

Keď spájať, tak s celou zodpovednosťou – vďaka svojmu tvaru, materiálovému riešeniu a konštrukcii schodisko môže za to, či je obytný priestor vzhľadný a bezpečný. Ak sa výstup či zostup po schodisku stane športovým alebo akrobatickým výkonom, potom niečo nie je v poriadku v kráľovstve schodiskovom. Nechať riešenie schodiska na náhodu, a nie na spôsobilého architekta a pečiatkového projektanta, môže časom priniesť niekoľko nemilých prekvapení. Tvrdo v projektovej príprave – ľahko na schodiskuV dispozičnom riešení rodinného či obytného domu už počas prípravy architektonického a statického projektu novostavby či rekonštrukcie musí byť vopred určené umiestnenie, statika a typ schodiska. Profesionál už v projektovej príprave zohľadní niekoľko podstatných požiadaviek – dostupnosť zo všetkých uvažovaných miest, osvetlenie i vetranie. Objem priestoru, ktorý si konštrukcia schodiska spriatelená s ostatnými časťami domu odkrojí z celej dispozície, nemá domácim komplikovať život. Slušné schodisko zaberie len toľko priestoru, koľko nevyhnutne potrebuje.

Väčšina vlastníkov domov uprednostní priestor potrebný na voľný pohyb a využiteľnú plochu domova pred plochou, ktorú by mali obetovať veľkoryso naprojektovanému reprezentačnému schodisku. Vytvoriť funkčné, estetické a bezpečné schodisko znamená pochopiť jeho väzby na ostatné časti stavebného objektu a nájsť preň najvhodnejší spôsob osadenia do interiéru. Odborník na schody dokáže navrhnúť ich tvar, vypočítať ich nosnosť a potrebnú šírku, hrúbku i výšku jednotlivých schodov, zvoliť ukotvenie, vyriešiť statiku, určiť výšku zábradlia a všetky tieto „detaily“ navzájom zosúladiť do uceleného funkčného architektonického prvku. Kam so schodiskom?Každý jeden priestor je charakteristický nielen použitím materiálov, členením pôdorysu, konštrukčnou výškou či orientáciou na svetové strany, ale aj spôsobom, akým bude alebo je obývaný. Inak chcú bývať mladí ľudia, inak rodina s malými deťmi a iné očakávania budú mať obyvatelia vo veku starých rodičov. Napriek tomu, že odborníci udávajú, že schodisko v rodinnom dome sa „zmieri“ aj so sklonom 41°, netreba zabudnúť na to, že roky utekajú všetkým majiteľom domov bez výnimky a časom sa výstup po strmom ramene môže podobať rozcvičke horolezcov.

Pri umiestňovaní a voľbe tvaru i sklonu schodiska je, samozrejme, dôležité i to, či schodisko spája dve rovnocenné podlažia alebo zabezpečuje vstup do menej používaných priestorov. Našinci tradične inklinujú k umiestneniu schodiska do blízkosti vstupných priestorov. Projekty moderných priestranných domov s otvoreným obytným priestorom sú však neraz navrhované so schodiskom, ktoré sa ocitá na prominentnom mieste. Schodisko naprojektované ako V. I. P. konštrukčný prvok priťahuje svojím architektonickým a hmotovým riešením pozornosť a neraz zohráva aj úlohu deliaceho interiérového prvku. Takáto dominanta vedie potom architekta a interiérového dizajnéra k vytvoreniu obytného priestoru, ktorý dá opticky vyniknúť práve výtvarne zaujímavému schodisku.

Pri tom všetkom netreba zabúdať, že nevhodný tvar schodiska sa vypomstí, keď zistíte, že je jedinou cestou, ako dostať nábytok na horné podlažie. Podobne môžete ľutovať, ak uprednostníte minimalistický výraz schodov – napríklad bez zábradlia a s ľahko votknutými schodmi do nosnej steny – pred síce hmotnejším, ale bezpečnejším širokým schodiskom so zábradlím. O tom, aká bude konštrukcia, tvar, materiál schodiska a aké budú jeho rozmery, rozhoduje predovšetkým priestor, v ktorom sa schodisko ocitne.

Konštrukcie schodísk: Vretenové – so zvislou strednou podporou schodov Pilierové – s vretenovou stenou prelamovanou otvormi, schody sú na vonkajšej strane podopreté stenou, na vnútornej klenutými pásmi, ktoré sú upnuté medzi murované piliere Schodnicové – schodiskové ramená nesie jedna alebo viac schodníc (šikmo položené nosné prvky osadené na podestu a medzipodestu) Visuté samonosné – samonosné schody sú jedným koncom votknuté do obvodovej nosnej steny alebo schodnice skrytej v schodiskovom murive Zavesené – tvorené je výlučne nástupnicami, ktoré sú zavesené na oceľových ťahadlách ukotvených do stropnej konštrukcie Doskové – staticky výhodné pre monolitické železobetónové schodiská; šikmá doska je votknutá do podestových nosníkov alebo priamo do podesty Panelové – určené pre celomontované stavby Schodiská v skeletových monolitických konštrukciách Schodiská v skeletových montovaných konštrukciách Vhodné riešenie schodov do stiesnených priestorov v rodinných domoch: Točité Krivočiare Zmiešanočiare Mlynárske

SpoľahlivosťO tom, že niekto alebo niečo spoľahlivo funguje, nerozmýšľame. Jednoducho to je; okolnosti nikoho neiritujú. Vo chvíli, keď veci nie sú také, ako očakávame, začína sa nespokojnosť. Tak sa veci majú aj so schodiskom – v prípade, že po ňom pohodlne, bezpečne kráčame a pritom sme myšlienkami niekde inde, znamená to, že projektant dokonale premyslel návrh a stavebná firma urobila dobrú prácu. Kým sa zrodili prvé schody, ľudia pravdepodobne prekonávali výškové rozdiely pomocou rebríka. Ten bol nestabilný, nepohodlný, vyžadoval námahu pri výstupe a opatrnosť pri zostupe.

Napriek tomu, že nás sprevádza tisícročia a ako provizórium slúži podnes, ľudia si zvykli na elegantnejší a pohodlnejší spôsob prepojenia dvoch podlaží. Keď hovoríme o spôsobe, tak z konštrukčného hľadiska myslíme najmä na bezpečnosť. Schodológovia uverili fyziológom, ktorí im potvrdili, že výstup po schodisku zaťažuje ľudský organizmus dvojnásobne v porovnaní s bežnou chôdzou, a taký zaťažený organizmus sa nerád rozčuľuje ešte aj s nerovnosťami, šmykľavosťou povrchu či nedostatočnou šírkou nástupnice alebo neprimeranou výškou schodu. Rozmery a rytmusVlastnou skúsenosťou, pozorovaním padajúcich nešťastníkov z nevydarených schodov a vlastnými experimentmi dospeli spomínaní schodológovia k poznatku, že schodisko by malo byť čo najširšie, aby sa na ňom bez problémov mohli obísť aj dve pohnevané osoby. Tí, ktorí si chcú byť bližšie aj na schodoch, vydržia žiť so schodiskom širokým 900 mm, prípadne aj 800 mm (asi si domáci povedia, že keď nábytok prepasírujú cez dvere bežne široké 800 mm, schodisko sa nemusí rozpínať ešte viac).

Tolerancia sa však končí vo chvíli, keď začneme rozmeriavať šírku schodu (expert neznalý terminológie si ju môže mýliť s hĺbkou schodu). Šírku schodu (nástupnice) meriame ako vodorovnú vzdialenosť predných hrán dvoch za sebou nasledujúcich schodov. V jednom schodisku musia mať schody rovnakú šírku – jednoducho preto, aby nás nevyviedli z rytmu. Ak má schodisko dve ramená, takisto sa netreba zahrávať so šírkou schodov. Opäť údaj z odborných kruhov: šírka schodu na výstupnej čiare b = 260 mm je tým najmenším rozmerom, pri ktorom sa ešte dá schod považovať za bezpečný aj pri zostupe po schodisku. Inak, 210 mm sa pokladá za minimálnu šírku ešte funkčného schodu.

K primeranej a normou potvrdenej výške schodu (podstupnica) 165 až 175 mm treba podotknúť, že sa tiež rada opakuje v rámci jedného schodiska. Ak jej to nejaký nedôsledný projektant alebo remeselník prekazí, pomstí sa nič netušiacemu pešiakovi, ktorému sa znenazdajky môžu podlomiť vlastné kolená...

Väčšia výška schodu h = 200 mm, ktorú ešte norma pripúšťa, je skôr určená pre zdatnejších jedincov, ktorí aj v prípade spoločenskej únavy majú dobre vyvinutý zmysel pre koordináciu pohybu. Na točitých schodoch sa osvedčila výška od 180 do 200 mm s predpokladom, že pri realizácii sa nezabudne na zábradlie.


Vzhľadom na to, že človek má zmysel pre rytmus, aj keď to nie vždy tuší, podvedome očakáva, že výška a šírka stupňov bude rovnaká v rámci celého schodiska. Akýkoľvek iný kreatívny zámer na túto tému sa neskôr môže skončiť úrazom. Dokonca aj domáci tvorca nerytmického schodiska môže dopadnúť dosť tvrdo v štýle „kto druhému hlavu pletie, sám na schodoch padá“.

Tvary schodísk: Jednoramenné a viacramenné, združené podľa počtu schodiskový ramien Priamočiare, krivočiare, zmiešanočiare podľa tvaru schodiskových ramien

Lehman im to spočítalV jednom ramene hlavného schodiska rodinného domu alebo mezonetového bytu môžu byť najmenej 3 a najviac 18 schodov. Aby mohli schody splniť podmienku spomínaného rytmu – vďaka rovnakej výške a šírke schodov – a ešte sa aj držať v predpísanom sklone, musel na ne vyzrieť nejaký vzorec, ktorý by poslúchali. Bol raz jeden pán Lehman, zvlášť zaujatý schodmi, ktorý to schodom zrátal takto: 2h + b = 630 mm. Vzorec určuje vhodný pomer výšky k šírke schodu. Záhadných 630 mm je dĺžka kroku človeka – priemerného normového.

Našťastie pre prax aj tabuľky pripúšťajú možnosť zmenšenia dĺžky kroku až na 600 mm, čo však neznamená zväčšenie sklonu schodiskového ramena. Pre tých, ktorí mali v obľube trigonometriu, ešte jeden vzorec: tg α = h/b, pričom α je uhol stúpania schodiskového ramena. Napríklad pre schodiská, ktoré patria do kategórie normálnych (asi preto, že majú optimálny sklon 25° až 35°), je predpokladaná výška schodu 150 až 180 mm. Nielen na ozdobuKeď je reč o bezpečnosti, nemožno zabudnúť na zábradlia. Ergonomicky sú reakciou na priemernú výšku dospelého človeka. Zábradlia určené do súkromných objektov majú zodpovedať predovšetkým potrebám a bezpečnosti obyvateľov domu. Deti a interiérové schodisko je kategória sama osebe. Rozumnou voľbou bude zábradlie s vertikálnymi líniami s dostatočnou hustotou (medzery široké najviac 120 mm) alebo so špeciálnymi ochrannými prvkami. Tie môžu byť dočasným riešením, kým dietky nedorastú do dospeláckejších proporcií a možno aj pochopia, na čo inak slúži zábradlie.

Zábradlie s držadlom by malo patriť na voľné strany schodiskových ramien. V každom prípade tento konštrukčný prvok predstavuje ochrannú bariéru proti pádu do schodiskového priestoru. Pre starších príbuzných či unavených spolubývajúcich poskytne primeranú oporu, ale len ak narástlo do výšky 900 až 1 100 mm. Medzi jednotlivými nosnými stĺpikmi vám experti obyčajne navrhnú najviac 1 200 mm vzdialenosť; vychádza to približne tak, že stĺpiky sa ocitnú na každom treťom až štvrtom schode. Normy predpisujú výšku, pevnosť, rozmery výplní i umiestnenie zábradlia a súčasne určujú, ako je to s držadlom a so stenou, ktorá je súčasťou schodiska.

Medzi stenou a držadlom (aj keď vás možno učili, že madlom) musí byť minimálne 50 mm – to je priestor, ktorý umožní pohodlne sa oprieť a získať dostatočný priestor na vedenie ruky. Inak platia rovnaké zásady ako pre zábradlie vrátane ukončenia: zábradlie ani držadlo z bezpečnostných dôvodov nezakončujte zarovno s koncom schodiskového ramena. Vhodný je zaoblený presah o 150 až 300 mm do priestoru. Dôkazom kvalitnej inštalácie zábradlia je dôsledné osadenie prvého a posledného bodu tejto konštrukcie. Takto sa zaistí tuhosť a tým aj bezpečnosť zábradlia.

Ak sa idete dodatočne zveriť odborníkom v prípade rozostavaného domu alebo rekonštrukcie, pripravte sa na nich: prineste si so sebou pôdorys, zistite konštrukčnú výšku medzi podlažiami alebo prineste aj výkres rezu s kótami, svetlú výšku miestnosti odmeriate bez problémov, ide o vzdialenosť podlahy od stropu, ak už máte stropný otvor, vyznačte jeho tvar a vzdialenosť od ostatných konštrukcií v rámci dispozície domu alebo mezonetového bytu, nezabudnite na vyznačenie okien, dverí, radiátorov a inštalačných rozvodov v blízkosti budúceho schodiska.

Ako si posvietiť na schodiskoSvetlo? Napríklad schody s imaginárnou podstupnicou pôsobia opticky odľahčene a navyše sa po nich rozlieva svetlo zo všetkých strán. Takýto luxus si, samozrejme, nemôže dovoliť ten, kto sa rozhodol pre oveľa hmotnejšie monolitické železobetónové schodisko. V takomto prípade neradno zabúdať, že svetelnej clony ubudne, ak vpustíme na schodisko denné svetlo oknom umiestneným v obvodovej stene nad podestou alebo medzipodestou, strešnými oknami alebo v zložitejších podmienkach svetlovodom. Noc prichádza na väčšinu schodísk ešte skôr ako do ostatných častí domu.

Ak sa zavčasu nemyslelo na vhodné osvetlenie schodov, potom zakaždým ten, čo bude kráčať schodiskom s očami na stopkách, bude aj nepekne nadávať na toho, kto to takto zariadil. Umelé svetlo, ktoré zvýši bezpečnosť, sa v súčasnosti inštaluje nielen tradične na stenu či na strop podesty nad posledným schodom výstupného ramena, ale oveľa vzhľadnejšie a nápaditejšie ako bočné osvetlenie schodov do výšky 200 až 300 mm nad jednotlivými nástupnicami. Človek nie je orol – stačí priveľký kontrast svetla v susednej časti domu a schodisko sa na chvíľu ponorí do tmy. Kým sa zrak prispôsobí, už môže byť neskoro.

Moderná architektúra sa vynašla atypickými riešeniami – buď vychádza osvetlenie z držadiel, alebo z podstupníc. Samozrejme, že takáto inštalácia nie je najlacnejšia, ale určite zaujímavá a užitočná. Navyše pri chôdzi dolu schodmi aj za denného svetla môže schodisko splývať opticky do plochy. Napriek tomu, že lákavé interiéry v časopisoch nás neraz ohurujú schodiskami bez zábradlia, všimnite si, že aj ono má schopnosť vrhať tieň. Takýto „pokrčený“ tieň, ktorý sa snaží vystrieť na schodisku, je výborným prirodzeným značením hrán schodov.

Ak si pritom ešte uvedomíte, že pri voľbe materiálu nášľapnej vrstvy schodu treba myslieť špeciálne práve na hranu, určite nezabudnete na protišmykovú úpravu keramickými schodovkami, antikorovými, gumenými či hliníkovými prvkami kombinovanými s prvkami z mäkkej alebo tvrdej PVC hmoty (na železobetónový podklad). Hrany schodov môžu zdobiť a istiť aj zdrsnené uholníky, karborundový pásik alebo vypieskované drážky na sklenených nástupniciach.1)

1) Zdroj: prof. Ing. Pavel Hykš, PhD., a Ing. Mária Gieciová, PhD.: Schody, rampy, rebríky, Eurostav 2004.