Ružomberku chýba vodcovský typ
21. 4. 2005, 12:18 (aktualizované: 11. 7. 2024, 15:26)
RUŽOMBEROK - Vraj nerád komunikuje s médiami. Novinári o ňom neraz napísali, že je arogantný, domýšľavý, vzťahovačný, neprístupný... Reč je dnes už o bývalom futbalovom trénerovi MFK Ružomberok Ivanovi Huckovi, ktorého v utorok vedenie klubu prehodilo cez palubu a nahradilo českým lodivodom Františkom Komňackým. Ambicióznemu trénerovi Ivanovi Huckovi (40) sa jazyk rozviazal...
Ste prekvapený, že vás vyhodili?
- To je riziko trénerského povolania. Všetko sa odvíja a posudzuje od výsledkov.
Z herného hľadiska to bolo v jarnej časti v poriadku?
- Všetkých šesť zápasov bolo z tohto pohľadu dobrých! Hrali sme pohľadný futbal. Vedenie škreli neuspokojivé výsledky...
Keď ste boli ešte trénerom Ružomberka, tak ste hovorili aj o nejakých iných vplyvoch, ktoré sa podpísali pod vaše prehry...
- To už neviem, nepamätám si!
Máte pocit, že niekto z vášho odvolania mohol mať aj radosť?
- Možno to niekoho potešilo. Vždy sa nájdu aj takí ľudia.
Čo vás najviac rozčúlilo v práci s novinármi?
- Že chcú už pomaly všetci za každú cenu nejakú senzáciu. Akoby jeden bulvár nestačil!
Rozmeňte to na drobné...
- Nasrdilo ma, keď po prvej jarnej prehre v Púchove jeden novinár telefonoval predstaviteľom klubu, či ma neodvolajú. Je to normálne? Nie, to je špecialita len na Slovensku! Alebo ma dokonca nazvali kandidátom číslo jeden na nekomunikovanie s médiami. Hlúposť!
Naštvalo vás ešte niečo na médiách?
- Po mojom odvolaní istej nemenovanej televízii odznelo, že ma vyhodili po katastrofálnom hernom prejave! Smutné. Prosím vás, nebavme sa už o médiách.
Vráťme sa k vášmu odchodu z Liptova. Aká bola rozlúčka?
- Seriózna. To musím zdôrazniť. S majiteľom klubu Milanom Filom som sa korektne dohodol na všetkom a rozlúčili sme sa ako priatelia. Navyše, spoločne s asistentom Jarábkom sme aj dostali od neho darček, pekný obraz a ešte malú pozornosť.
A stisky rúk s hráčmi?
- Mali sme spoločné posedenie v ružomberskej reštaurácii, kde sme si veľa vecí vydiskutovali. Škoda, že až teraz. Hráči mohli s niektorými vecami prísť oveľa skôr, bolo by to na prospech veci. Jazyky sa však väčšinou rozviažu, až keď je po všetkom... Je to logické, pretože už to nebol vzťah tréner - hráči, ale kamaráti!
Povedali vám aj to, v čom ste boli pre nich nepríjemný?
- Nie, nikto. Škoda, pretože by ma to určite zaujímalo.
Mali ste v kolektíve svojho obľúbenca alebo tzv. predĺženú ruku?
- Nedelím hráčov podľa obľúbenosti, ale podľa výkonnosti. A to vidia aj diváci, nie sú slepí.
Teraz už môžete prezradiť: Čo kolektívu chýbalo?
- Jasný vodcovský typ! Keď sa vyhrávalo, srandičky nechýbali. Ale keď sme v zápase prehrávali, tak sa na ihrisku nenašiel nikto, kto by dokázal ostatných vyburcovať! Všetci mali vtedy zvesené hlavy...
V zime sa veľa hovorilo o kanonierovi Števkovi. Váš názor na talentovaného útočníka Ružomberka?
- Nikdy som proti nemu nič nemal. Zmenil sa! Je iný v prístupe k tréningu a chce dokázať oveľa viac. A Rolo si už možno uvedomil, že urobil chybu, keď nešiel do Brna. Z môjho pohľadu sa to neodmieta, pretože to mohla byť pre neho prestupová stanica.
Ivan, uvidíme vás v najbližšom období znova na slovenskej lavičke?
- To je predčasné teraz hovoriť. Ale - nikdy nehovor nikdy.