Seat Altea XL 2.0 TDI: Vystupovať!

Tento test sme neplánovali ako klasický dlhodobý, ktorého dôležitou súčasťou je preverenie spoľahlivosti vozidla, získali sme však istú predstavu aj o nej (ešte sa k tejto téme vrátime). Predovšetkým sme si však chceli vozidlo preklepnúť po každej stránke podrobnejšie, než je to možné v jednorazovom krátkodobom teste, pri ktorom máme auto väčšinou iba na týždeň a nejakých 500 až 1000 kilometrov.

Hneď v prvom okamihu nás Altea XL potešila svojou dynamikou, bodaj by aj nie, pri maximálnom výkone 125 kW (170 k) a najvyššom krútiacom momente 350 Nm. Veľmi príjemne sa absolvovali dlhé cesty svižným tempom, pri ktorých sme niektorých prispatých účastníkov premávky nepredbiehali, ale doslova preskakovali. Tu sme si akurát chvíľu museli zvykať na to, že ťah motora je síce mohutný, ale nie celkom lineárny, a teda si žiadal najmä pri veľmi dynamickom predbiehaní pomerne časté radenie.

Po čase sme sa celkom zmierili s nie práve príkladnou kultúrou chodu agregátu. I keď v prípade tohto konkrétneho nie je až taká zlá ako je štandard systému vstrekovania čerpadlo-dýza, za čo patrí vďaka pokrokovým piezoelektrickým vstrekovačom, predsa len však má stále trochu ďaleko k zamatovému chodu najlepších motorov so systémom common rail.

Bedlivo sme sledovali vývoj nárokov motora na palivo. Pri prvom vyhodnotení po úvodných stovkách kilometrov nám vychádzal priemer o dobré dva litre vyšší než udáva výrobca, so zábehom agregátu sa situácia postupne zlepšovala. Pri finálnom hodnotení sme sa dostali k číslu 7,4 l/100 km. Je to ešte stále o vyše liter viac než na papieri, s ohľadom na dynamické schopnosti auta a na to, ako radi (a často) sme ich využívali, však v podstate môžeme vysloviť spokojnosť. Ľahkú nohu si Altea XL s najsilnejším naftovým motorom žiadala najmä na krátkych trasách v meste: keď sa vám na nejakých desiatich kilometroch krížom cez centrum Bratislavy priplietlo do cesty 5-6 semaforov, len ťažko ste spotrebe zabránili v atakovaní desaťlitrovej hranice. Mimo mesta (a mimo diaľnice) sme sa však neraz dokázali dostať pri ustálenej jazde aj pod 6 litrov.

Ako sa ukázalo v priebehu tohto testu, pre Alteu XL s týmto konkrétnym motorom je veľmi ťažké nájsť adekvátneho súpera. Dynamika, akou je schopná potešiť športovo založeného vodiča, je na tento segment vysoko nadpriemerná. A okrem motora to platí aj pre podvozok a jazdné vlastnosti: zabudnite na bočné náklony a vláčne nepresné reakcie riadenia, Altea XL ide priam koľajnicovo presne, ako keby to bol o 20 cm nižší a 200 kíl ľahší malý hot hatch. Akurát trakcia sa pri prudkom rozbehu alebo po podradení v ostrej zákrute nedá písať s príliš veľkými „t“, predsa len, tých koní a Newtonmetrov na prednú nápravu je trochu priveľa....

Pri takto jednoznačne na dynamiku orientovanom aute sa nesmiete čudovať, že sa vám pasažieri, najmä tí zadní, budú sťažovať na to, že ich tvrdé pruženie trochu vydrgá. Aj tu sa nám síce potvrdilo, že to môže byť vecou zvyku, citlivejší pasažieri nám však neprestávali frfľať ani po dlhých stovkách kilometrov.

Ku cti testovanému autu slúži fakt, že napriek nízkemu profilu pneumatík, tvrdému pruženiu a rozbitým slovenským cestám, po ktorých sme ho preháňali, sa za absolvovaných 30 000 km neprejavil ani náznak rozhrkania podvozka. Nie všetky komponenty auta však môžeme takto jednoznačne chváliť....

Pohľad do tabuľky s nákladmi síce nič neodhaľuje, pretože tých pár porúch, čo sa nám vyskytlo, vyriešil servis v rámci záruky, je však nutné spomenúť ich. Zhruba v polovici testu nás vyplašil únik nafty z palivového potrubia pod autom, nešlo však o nič dramatické, iba o uvoľnený spoj, ktorý sa dotiahol. V tretej štvrtine testu sa nám pokazilo vyhrievanie v sedákovej časti vodičovho sedadla, ktoré bolo nutné vymeniť. Zhruba v rovnakom čase sa nám zo zadnej časti začali ozývať hrkotavé zvuky, ktoré v servise identifikovali ako uvoľnený mechanizmus zadných dverí, a tiež ho obratom odstránili.

Čo na záver? So všetkým dobrým aj zlým, čo nás postretlo, sme si najvýkonnejšiu naftovú Alteu XL obľúbili a v histórii našich dlhodobých testov rozhodne patrila k tým autám, ktoré sme vracali importérovi s pocitom rozlúčky s dobrým priateľom.

Text: Ladislav Malák
Foto: archív

HODNOTENIE: * * * *

Plusy
Veľký vnútorný priestor, obrovský a slušne variabilný batožinový priestor, mohutný ťah motora, dobré jazdné vlastnosti, presné radenie a riadenie, s ohľadom na dynamiku prijateľná spotreba, predné sedadlá.

Mínusy
Kultúra chodu a odhlučnenie motora, horší komfort pruženia a mierne zhoršená jazdná stabilita na nekvalitnom povrchu, ťažšia manipulácia so sklápaním zadných sedadiel, tvrdá stredová lakťová opierka vpredu.

* priemerná cena paliva 40,70 Sk/liter

Ďalšie názory redakcie:

Václav Lipavský
Altea XL počas testu ponúkala za každých okolností dostatok vnútorného priestoru. Priestorové pomery na predných sedadlách sa dajú prirovnať k telocvični, vzadu sa bez väčších problémov odviezli aj traja dospelí. Celkom šikovný je aj systém sklápania sedadiel, takže zväčšiť už tak veľký batožinový priestor si vyžiadalo vždy len pár sekúnd. Prekážala mi vysoká nakladacia hrana.

Peter Michalec
Seat patrí do športovej divízie VW. Presvedčil ma o tom aj podvozok tohto rodinného modelu, ktorý je naladený o niečo tvrdšie. Vďaka nemu som si však mohol dovoliť veľmi rýchle prejazdy ostrých zákrut bez výrazných náklonov karosérie. Počas testovacích kilometrov som ale zistil, že silný dieselový motor je pre prednú nápravu ťažkým sústom.

Martin Ruisl
Najsilnejšia verzia dvojlitrového koncernového turbodiesela síce pre technológiu čerpadlo-dýza nevyniká kultúrou chodu, no je o to zábavnejšia. Charakterizoval by som ju ako ospalého tigra, najskôr trochu lenivého, no keď ho správne pošteklíte, dokáže vás neuveriteľne popreháňať. Trakčná kontrola rozhodne má v tomto aute svoje opodstatnenie.