Srbsko

Dejiny:
Prvými obyvateľmi oblasti boli Ilýri. Nasledovali ich Kelti a Rimania. V polovici šiesteho storočia sem prišli slovanské kmene. V roku 1217 si samostatnosť od Byzancie vybojovalo srbské kráľovstvo. Jeho krátku existenciu na 500 rokov prerušili osmanskí Turci. Počas 19. storočia začali Srbi za svoju nezávislosť opätovne bojovať a v roku 1878 ju dosiahli. V 1912 sa Srbsko zapojilo do prvej balkánskej vojny. Jej cieľom bolo oslobodenie Macedónska od slabnúcej tureckej nadvlády. Po druhej balkánskej vojne (1913) získalo Srbsko časť severného a stredného Macedónska, tiež územie Kosova. Vražda rakúsko-uhorského následníka trónu srbským nacionalistom viedla k vypuknutiu prvej svetovej vojny.

Po jej skončení sa ku Srbsku pripojilo Chorvátsko a Slovinsko a v roku 1918 vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Jeho súčasťou bola Čierna Hora, Vojvodina a Macedónsko. V roku 1929 sa zmenilo meno kráľovstva na Juhosláviu. V roku 1941 sa Juhoslávia stala nemeckým spojencom. Ľudia vtedajší režim zvrhli, a Nemci krajinu napadli. Státisíce Srbov, židov, Albáncov a Rómov bolo zabitých počas neslávneho režimu chorvátskych Ustašovcov. Juhoslávia si nezávislosť aj po druhej svetovej vojne udržala. Jej vodcom sa stal Josip Broz Tito. Bosna a Herzegovina, Čierna Hora a Macedónska sa stali republikami a Juhoslávia sa stala federáciou. Počas svojej vlády zostal prezident Tito nezávislý aj od západu aj od Sovietskeho zväzu. Po jeho smrti v roku 1980, mala funkcia prezidenta rotovať medzi jednotlivými štátmi federácie.

V roku 1987 sa vďaka nacionalistickej rétorike stal prezidentom Slobodan Miloševič. Jeho víziu „Veľkého Srbska“ nezdieľali Chorváti a Slovinci a júni 1991 vyhlásili nezávislosť. Takmer ihneď bola do Slovinska poslaná federálna armáda. Za mesiac boli federálne vojská zo Slovinska odvolané, ale v Chorvátsku sa začala skutočná občianska vojna. Do prímeria v januári roku 1992 bolo spáchaných zabitých mnoho civilistov na oboch stranách. Nezávislosť Chorvátska a Slovinska bola uznaná Európskou Úniou. Potom ako súčasťou Juhoslávie zostala len Čierna Hora, sa začala vojna v Bosne a Hercegovine. V roku 1996 bola Bosna rozdelená na Srbskú republiku a Chorvátsko-moslimskú úniu. Krajina zostala zničená vojnou, historické mestá boli v ruinách, turistický bol úplne zničený. Po odmietnutí autonómie začala provincia Kosovo žiadať samostatnosť.

Federálna armáda reagovala brutálne, stovky ľudí bolo zabitých. Na Srbsko bolo uvalené embargo ale vojna pokračovala. Začiatkom roku 1999 začalo NATO s bombardovaním Belehradu. V júni 1999 bolo medzi Juhosláviou a NATO uzavreté krehké prímerie. Po sfalšovaných voľbách v októbri 2000 začali ľudia požadovať Miloševičovu demisiu. Po bojoch s políciou, rozbití parlamentu a po 12 hodinových protestoch sa Vojislav Koštunica deklaroval ako nový prezident. Juhoslávia bola prijatá do OSN, začalo sa vyšetrovanie vojnových zločinov, a provincia Kosovo dostala zvláštny dohľad OSN.

3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko prevzalo po ňom nástupníctvo.

Musíte vidieť:
Belehrad – počas 2300 rokov 40 krát zničené mesto s nepredvídateľným a presvedčivým šarmom;
Novy Sad – multikultúrne centrum Vojvodiny;
kláštor Manasija – sväté miesto s „lookom“ pevnosti;
Petrovaradinska pevnosť – „Gibraltár Dunaja“ nad Novym Sadom;
Sirogojno – skanzen srbskej dediny z 19. storočia;

Ako cestovať:
www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk

Bezpečnost. riziká:
V oblasti Kosova platí naďalej zvýšené riziko. Pri vstupe do Kosova je potrebné vízum.
Zdravotníctvo: Nedosahuje európsku úroveň, časté nedostatky hygieny, nepostačujúci počet zdravotníckych zariadení a personálu. Výnimkou je hlavné mesto s dobrými nemocnicami a súkromnými klinikami. V oblasti Kosova hrozí nebezpečenstvo kliešťami prenášanej hemoragickej horúčky.

Doprava:
Bežné železničné, letecké a autobusové spojenie. Pri cestách osobným autom nezabudnite na tzv. "zelenú kartu" a plnú nádrž paliva pri vstupe do krajiny. Prejazd diaľnicami je spoplatnený.

Internet(.rs):
www.serbia-tourism.org/, www.b92.net/eng/

Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno)

Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Jota.cz, Baset.cz, Freytagberndt.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com, Marcopolo.de

Prečítajte si aktuálne správy zo Srbska na Bleskovky.sk