Stan Mikita: Poradili mi, aby som vždy udrel prvý

Spočiatku ste boli známy ako bitkár. Neskôr sa z vás stal najslušnejší hráč...

- Za každú cenu som chcel hrať hokej. V Chicagu boli aj talentovanejší chlapci, ale nechcelo sa im pracovať. Ja som sa nebál. Jedného z našich starších hráčov, ktorý sa často bil, som sa opýtal: Ako to robíš? Povedal mi: Chlapče, vždy udri prvý. Neznamená to, že vyhráš, ale máš šancu.

Čo sa vám vybaví pri spomienke na Slovensko?

- Ako sme s kamarátom chytali v potoku za domom raky. Aj to, ako som utiekol zo školy, lebo sa mi nechcelo učiť. Viac sa mi páčilo byť pastierom. Mama ma našla na pasienkoch za dedinou.

Prečo si stále strieľate z hráčov Sovietskeho zväzu?

- Lebo oni sa nikdy na ľade nesmiali. Počas série v roku 1972 som mal pocit, že im zakázali, aby sa nám pozreli do očí. A pritom mňa celkom zaujímali ich názory na život, na hokej a tak. Keď sa nám konečne podarilo sadnúť si s nimi tajne na pivo, zistil som, že sú ľudia ako my.

Počas kariéry ste si dopriali pivo, aj ste fajčili. Pivo už nepijete. A čo cigarety?

- Ani tie. Už nie je žiadna zábava.

Čo vlastne robíte, keď nehráte golf?

- Som zamestnaný vo firme na výrobu plastových obalov. Založili sme ju s bývalým spoluhráčom, ale dnes ju vedú moje deti.

Čo si myslíte o súčasnom lock oute v zámorskej NHL?

- Sú to somári. Chlapci chcú viac peňazí, majitelia chcú viac peňazí, ale ako ich môžu mať, keď sa nebude hrať hokej? Neviem, čo to robia. Veď sa ani spolu nerozprávajú, aby sa to mohlo ukončiť. Nedokážem posúdiť, či hráči veria majiteľom, že kluby sú naozaj stratové.

Koľko ste zarábali v čase najväčšej slávy?

- Najväčšiu zmluvu som mal na 150-tisíc dolárov. Prvý kontrakt mi najskôr ponúkali 7?000 dolárov na sezónu. Povedal som, že chcem 8 500, kontrakt na dva roky a za podpis ďalších 5 000. Manažér ma vyhodil, ale o dva týždne volal, že mi ich dá. Za dva roky som zarobil 22?000 dolárov a myslel som si, že sú to všetky peniaze sveta. Uvedomil som si však, že peniaze nezostanú so mnou navždy. Pre Blackhawks som robil ešte 20 rokov.

V ktorom zo súčasných hráčov NHL sa vidíte?

- Bol jeden, ale už skončil. Ako sa to volal? Gretzky? (Úsmev). V Tampe Bay, ktorú vidím dosť často, lebo na Floride máme dom, hrá Martin St. Louis. Tiež nie je najvyšší, ale je to šikovný hokejista. Myslím si, že korčuľuje ešte lepšie ako ja.

Ešte si niekedy hokej zahráte?

- Už nie, lekár mi to neodporučil. Mal som totiž vážnu operáciu mozgovej výdute, ktorú mi našťastie odhalili včas, inak by som tu nesedel. No a pred dvoma rokmi som mal menšiu srdcovú príhodu. Prišlo to na mňa za volantom auta na diaľnici pri rýchlosti 70 míľ za hodinu!

Trénovať ste nikdy nechceli?

- Nie. Chcem byť s hráčmi kamarát. Netúžim, aby na mňa nadávali.