Šťastie z Kuby
9. 4. 2005, 2:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 15:27)
Bolo to pred 17 rokmi. Pracovala som v strojárskom podniku a práve v tom čase tam prišli pracovníci zo zahraničia. Z Kuby. A tu sa začína môj príbeh. S jedným z nich som sa bližšie spoznala. Volal sa Pedro.
Bol pekný, príjemný a napočudovanie vedel takmer perfektne po slovensky. Preskočila medzi nami iskra, ktorá sa rozhorela do pekného priateľstva. A to sa postupne rozvinulo do hlbokého citu, hoci sme sa mu obaja bránili. Reakcie okolia? Ani nemusím hovoriť. Odsudzovanie, neprajníctvo... Našu lásku to však nenaštrbilo a stretávali sme sa ďalej. Pre mojich rodičov bolo najväčším problémom, že Pedro po štyroch rokoch odíde a ja zostanem sama a sklamaná.
Návšteva u našich však dopadla úplne úžasne a rok 1988 bol naším svadobným. O rok sa však musel vrátiť domov, na Kubu. Rozhodla som sa, že pôjdem s ním. Po troch mesiacoch som sa musela vrátiť. Pedro pre papiere musel zostať. Odletela som sama a čakala... Samozrejme, na posmech dediny i kolegov.
Pedro však prišiel. Tohto roku oslávime 17. výročie sobáša, máme tri krásne deti, 13-ročného syna a 12-ročné dvojčatá. Som šťastná, že som spoznala manželovu vlasť, a dúfam, že raz budú mať tú možnosť aj naše deti.
VIERA GONZÁLESOVÁ, Brzotín
