Švajčiarsko

Dejiny:
V staroveku bolo územie Švajčiarska osídlené keltskými kmeňmi Rétov a Helvétov (odtiaľ aj názov krajiny Helvetia). Od 1. stor. pred n. l. súčasťou Rímskej ríše, počas sťahovania národov sa tu usídlili germánske kmene. V 6. stor. sa stala krajina súčasťou Franskej ríše, po jej rozpade pripadla k svätej rímskej ríši, od 12. stor. v centrálnom Švajčiarsku prebrali moc Habsburgovci. V boji proti nim vznikla konfederácia tzv. Večný spolok. V r. 1291 sa spojili kantóny Schwyz, Uri a Unterwald, neskôr, v 14. a 15. stor. sa pripojili ďalšie kantóny i dôležité mestá. Nový štátny útvar mal od prvopočiatkov federatívnu podobu združenia svojbytných celkov – kantónov. Na sklonku 18. stor. stratil nezávislosť, po porážke Napoleona pri Lipsku spolkový snem v r. 1813 vyhlásil neutralitu a v r. 1815 bola na Viedenskom kongrese v zvláštnej deklarácii uznaná „večná“ neutralita. V r. 1848 bol čiastočne podľa amerického vzoru vyhlásený spolkový štát. Zürich ako duchovné centrum krajiny priťahoval mnohých vzdelaných cudzincov, najmä umelcov (žili tu istý čas Johann Wolfgang Goethe, Richard Wagner). Švajčiarsko sa na čas stalo domovom mnohých príslušníkov stredoeurópskej a východoeurópskej šľachty (najmä ruskej), ktorí do krajiny prišli po politických prevratoch a ekonomických zmenách vo svojich krajinách; prichýlilo mnohých politických utečencov i významných umelcov (Charles Chaplin). Krajina si udržala neutralitu aj počas oboch svetových vojen, preto sa stala v druhej svetovej vojne cieľom nemeckých emigrantov pred nacistickým režimom (Albert Einstein, Thomas Mann). Švajčiarske mestá, kvôli neutrálnej pôde, boli častým miestom medzinárodných politických i ekonomických rokovaní, i diskrétnych stretnutí, ktoré mali ovplyvniť politické rozhodovania a zmeny v rozličných častiach sveta. Preto sa Švajčiarsko stalo sídlom rozličných medzinárodných organizácií, napr. v Ženeve pôsobila v r. 1820-1939 Spoločnosť národov, v súčasnosti tu pôsobia viaceré úradovne Organizácie Spojených národov.

Musíte vidieť:
Ženeva – kozmopolitné centrum Švajčiarska, s románskou katedrálou St. Pierre, múzeom reformácie, rodným domom Jeana Jacquesa Rousseaua, a múzeom moderného umenia Patek Phillipe Museum. Medzi atrakcie patrí múzeum Červeného kríža, ktorý tu bol založený v roku 1864.
Zürich – centrum švajčiarskych bankárov s dvojitou vežou chrámu Großmünster z 11. až 13.storočia a neskororenesančnou budovou radnice (Rathaus), s najkrajšou nákupnou ulicou Európy Bahnhofstrasse, maliarskymi a sochárskymi zbierkami v Dome umenia (Kunsthaus), a ženským kláštorom Fraumünster z 13. až 15. storočia s farebnou vitrážou Marca Chagalla.
Luzern – jazero obklopené majestátnymi horami pokrytými snehom je esenciou Švajčiarska. Staré mesto Luzern je známe stredovekými domami s pomaľovanými fasádami, pohľadnicovými mostami, dobrými múzeami a reštauráciami.
Augusta Raurica – najväčšie rímske ruiny vo Švajčiarsku, pozostaky kolónie založenej v roku 43 p.n.l.. Dnes je zrekonštruované divadlo, niekoľko chrámov a zaujímavé múzeum s autentickým domom z Rímskej ríše.
Château de Chillon – netypický oválny hrad nad obrovským Ženevským jazerom, ktorý preslávil anglický básnik Lord Byron. Hrad má množstvo dvorov a miestností naplnených dobovými zbraňami, nábytkom a umením.
Franches Montagnes – prekrásne lesné zákutia v pohorí Jura s množstvom turistických a lyžiarskych ciest. Obľúbené sú najmä prechádzky na koňoch. Centrom regiónu je mesto Saignelégier.
Múzeum hospicu Svätého Bernarda – múzeum predstavujúce záchranársku prácu a život mníchov rádu sv. Bernarda od 11. storočia.
Rheinfall – najväčšie európske vodopády, aj keď nedosahujú rozmery Niagarských sú obdivuhodné.

Ako cestovať:
Autom: z Bratislavy autostrádami cez Viedeň a Mníchov. Vzdialenosť: 743 km, čas jazdy 10 hodín.
Autobusom: denne z Bratislavy cez Rakúsko a Nemecko. Vzdialenosť 815 km, čas jazdy cca 12 hod.
Vlakom: denne z Viedne, Vzdialenosť 866 km, čas jazdy 10,5 hod.
Letecky: Niekoľkokrát týždenne lieta letecká linka medzi Bratislavou a Bazilejom, raz týždenne aj z Košíc. Využiť možno aj denné lety z Viedne do Zürichu a ďalšie spojenia do Bazileja, prípadne Ženevy. Inou alternatívou sú spoje s prestupom v Prahe. Z Košíc možno letieť do Zürichu s prestupom vo Viedni, prípadne s prestupom v Prahe, zo Sliača a Žiliny s prestupom v Prahe. www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk

Bezpečnost. riziká:
Veľmi bezpečná krajina bez zvláštnych bezpečnostných rizík. Na frekventovaných miestach (letiská, železničné stanice a pod.) si však treba dávať pozor na osobné veci a peniaze. Dovoz zbraní treba prihlásiť na polícii. Platí absolútny zákaz dovozu niektorých zbraní, okrem strelných napríklad a tlmičov výstrelu, rovnako aj dýk a nožov, obuškov, prístrojov spôsobujúcich elektrošoky, laserových zameriavacích prístrojov a prístrojov na videnie a zameriavanie v noci.
Pri turistike v horách treba počítať s častými prudkými zmenami a rýchlym zhoršením počasia, preto treba mať kvalitné vybavenie, dokonale poznať terén a nepreceňovať vlastné sily ani schopnosti.
Zdravotníctvo: Sieť zdravotníckych zariadení je hustá, dostupná po celej krajine. Lekárske služby a zdravotná starostlivosť sú na špičkovej úrovni, avšak sú veľmi drahé, platí sa na mieste. V prípade ohrozenia života sa poskytuje ošetrenie na dlh a úhrada sa nekompromisne vymáha. Veľmi zriedka sa vyskytuje besnota. V lete hrozí v prírode nebezpečenstvo nákazy kliešťovou encefalitídou.

Doprava:
Švajčiarsko má plne integrovaný systém verejnej dopravy. Jeho súčasťou sú vlaky, autobusy, lode, aj lanovky. Turistom bez vlastného auta sa odporúča kúpiť Swiss Pass, časový cestovný lístok (na 4, 8, 15 alebo 22 dní), na neobmedzený počet jázd vlakom, autobusmi, MHD, niektorými lodnými linkami, a so zľavou na vysokohorské dopravné zariadenia. Doprava s týmto pasom je výrazne lacnejšia ako jednotlivé cestovné lístky.
Letecky: Vnútroštátne lety nie sú veľmi populárne, ale sú veľmi dobrým spôsobom cestovania po krajine.
Vlakom: Celková dĺžka železníc je 4533 km. Vlaky sú čisté, spoľahlivé a jazdia často.
Autobusom: Okrem štandardných liniek tu premávajú poštové autobusy, prevádzkované švajčiarskou poštou, okrem cestujúcich prevážajú aj poštové zásielky.
Autom: Autopožičovne sú vo všetkých väčších mestách. Cesty sú kvalitné, rovnako aj ich označenie. Početné sú tunely. Pri vstupe do krajiny je potrebné kúpiť ročnú diaľničnú známku (Vignette) v hodnote 40 CHF, známky na kratší čas nie sú. Za jazdu bez diaľničnej známky je pokuta 100 CHF. Niektoré úseky ciest sú osobitne spoplatnené napr. tunel St. Bernard.
Loďou: po všetkých jazerách sa plavia lode, platí tu väčšina železničných lístkov.

Internet: (.ch)
www.myswitzerland.com, www.switzerland.com; www.swisstrains.ch
Sprievodca švajčiarskymi múzeami: www.museums.ch
Podrobnosti o lyžovaní : www.switzerlandwinter.ch

Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno), O2 (nie)

Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Jota.cz, Lonelyplanet.com, Roughguides.com,

Letiská:
Geneva International Airport (GVA) www.gva.ch ; Zurich Airport (ZRH) www.zurich-airport.com

Bez záruky:
Predtým ako začali Švajčiari vyrábať hodinky, boli ich hlavným exportným artiklom žoldnieri. Švajčiarska garda slúži vo Vatikáne dodnes.

Prečítajte si aktuálne správy zo Švajčiarska na Bleskovky.sk