Svätý diabol

V lete 1904 zavládla na ruskom cárskom dvore veľká radosť. Panovníckemu páru sa narodilo piate dieťa a po štyroch dcérach to bol konečne vytúžený syn, následník trónu Alexej. Približne v tom istom čase sa v metropole impéria objavil muž, ktorého osud sa zakrátko úzko spojil nielen s cárovičom, ale aj s celou panovníckou rodinou a Ruskom ako takým. Petrohradská spoločnosť ním bola od prvých chvíľ doslova ohromená a onedlho sa stal jedným z jej významných činiteľov. Mnohí vplyvní ľudia sa snažili dostať do jeho blízkosti, pozývali ho k sebe domov alebo sa zúčastňovali jeho seáns. Vidiecka charizma tohto muža, uhrančivý pohľad, liečiteľské schopnosti a jeho svojská interpretácia Biblie v nich oživili proroctvo na príchod Mesiáša, ktorý bude pochádzať z najnižších vrstiev. Mnohí sa preto pýtali, kde sa tento človek vzal a kto to vôbec je.Túžil vyniknúťGrigorij Jefimovič Rasputin pochádzal zo zapadnutej sibírskej dedinky Pokrovskoje, kde sa narodil v januári 1869. Pomery, v ktorých vyrastal, boli prosté - žiadna možnosť vzdelania a prakticky nijaké informácie o okolitom svete. Väčšinu tamojších ľudí to však netrápilo. Verili v autoritu „cára-báťušku“, ktorý sídlil pre nich v nedostupnom Petrohrade a najmä cirkvi, ktorú im zosobňoval miestny pop. Boli hlboko veriaci, negramotní, a tak ako generácie ich predkov sa venovali poľnohospodárstvu a chovu koní.

V tomto prostredí túžil mladý a ambiciózny Rasputin vyniknúť. Objavil v sebe liečiteľské nadanie a schopnosť uhrančivým pohľadom skrotiť dobytok. Rovnako zrejme pôsobil aj na miestnych ľudí, ktorí sa naňho dívali pomerne zhovievavo. V ich očiach síce bol darebákom, ktorý sa iba opíjal, zvádzal ich dcéry a viedol výstredný život, no na druhej strane im aj z času na čas s niečím pomohol. Navyše, často z dediny na dlhý čas odchádzal a vydával sa na cesty, aby zdokonaľoval svoje liečiteľské schopnosti. Počas putovania za poznaním, ako tomu sám vravel, malo uňho dôjsť k obrovskému zlomu. Otvoril sa vraj Bohu a dospel k svojskej interpretácii Biblie, ktorou pobúril pokrovského popa. Ten mu odporučil pobyt v kláštore.Osudová cestaTo, čo Rasputina tak zaujalo a ovplyvnilo, boli vraj myšlienky šírené sektou Chlystov. Jej stúpenci sa modlili do úplného vyčerpania, ich obrady boli sprevádzané nemilosrdným bitím, čo mal byť prejav úcty k Bohu, a končili sa hromadným sexuálnym aktom. Chlystovia totiž hlásali, že Boh ich modlitby vypočuje o to rýchlejšie, o čo väčšieho hriechu sa dopustia, a že hromadný pohlavný styk pomáha vyhnať z duše diabla. Pochopiteľne, aby sa diabol nemohol do nej vrátiť, bolo treba akt každý deň opakovať. Koho by si taká sekta nezískala.Zdalo sa však, že pobyt v kláštore Rasputina „priviedol k rozumu“. Vrátil sa domov a oženil sa s dievčaťom z vedľajšej dediny Paraskevou Dubrovninovou. Postupne sa im narodili tri deti - syn a dve dcéry, rodina si však svojho otca a manžela veľmi neužila. Vyhlásil, že odchádza študovať cirkevné dogmy a začal putovať po ruských kláštoroch. Domov sa vracal sporadicky, a keď aj prišiel, väčšinou svojimi víziami a interpretáciou Biblie spôsoboval iba rozruch.

Napokon sa vydal na cestu, ktorá zmenila jeho život. Do Petrohradu. So sebou niesol list pre rektora tamojšej duchovnej akadémie, ktorého diecézny vikár žiadal o prostriedky na výstavbu nového kostola. Vysoký, dlhovlasý pútnik s hustou dlhou bradou na rektora veľmi zapôsobil a prostredníctvom neho sa Rasputin zoznámil s niektorými vysokými cirkevnými hodnostármi. Ich takisto charizma chudobného potulného mnícha, neustále sa odvolávajúceho na Sväté písmo, zaujala. V Petrohrade sa totiž podobní pútnici objavovali často a príslušníci vyšších vrstiev, tak svetskí ako aj cirkevní, v nich videli skvelú možnosť, ako sa zviditeľniť. Poskytli im ubytovanie, hostili ich a predstavovali svojim priateľom a známym. Aj Rasputin sa práve takto dostal medzi petrohradskú smotánku, a keďže nebol len ambiciózny, ale aj vnímavý človek, usúdil, že sa mu otvárajú veľké možnosti.Boží muž oslobodzujeV ruskej metropole sa veľmi rýchlo udomácnil. Svojím zjavom i tým, čo hlásal, bol oživením pre „lepších“ Petrohradčanov, podliehajúcich módnemu trendu odmietania všetkých konvencií. Najmä znudené paničky vyhľadávali jeho seansy, ktoré sa začínali modlitbami, citáciami a výkladmi Biblie a končili sa tancom, bujarými pitkami a sexuálnymi orgiami. Odchádzali z nich presvedčené, že styk s týmto Božím mužom ich oslobodil od všetkého zla.

Netrvalo dlho a Rasputin sa prostredníctvom jednej z dvorných dám dostal aj na cársky dvor. Dôvodom boli jeho liečiteľské schopnosti na jednej strane a ťažká choroba následníka trónu na strane druhej. Alexej totiž trpel hemofíliou a jeho matka cárovná Alexandra Fiodorovna bola nielen bigotne veriaca, ale okrem lekárov veľmi dôverovala aj rôznym liečiteľom. Rasputin sa teda z jej pohľadu objavil ako na zavolanie, a keď sa mu navyše podarilo Alexejovi pri jednom zo záchvatov pomôcť, cárovnú, neustále sa strachujúcu o synov život, si úplne získal. Dôverovať mu časom začal aj cár Mikuláš II., ktorý sa stretnutiu s ním dlho bránil. Mystický liečiteľ totiž následníkovi trónu pomáhal čoraz častejšie a akoby zázrakom vždy dokázal to, čo sa nedarilo lekárom - zastaviť Alexejovo krvácanie. Faktom je, že Rasputin neliečil príčiny, ale iba príznaky cárovičovej choroby, panovníckej rodine však prinášal úľavu a ona v ňom videla svojho spasiteľa. Cár si dokonca do denníka zapísal, že konečne našiel človeka, ktorý mu rozumie a dokáže mu pomôcť v jeho ťažkom údele. V paláci ako domaDá sa povedať, že od roku 1912 mal Rasputin dvere na cársky dvor prakticky stále otvorené a v paláci bol ako doma. Úmerne s úspešnou „liečbou“ následníka trónu sa zvyšoval aj jeho vplyv. Ten časom prerástol až do politickej roviny a cár Mikuláš, na veľkú nevôľu ruských politikov a predstaviteľov šľachty, pri rozhodovaní neraz namiesto ich rád dal prednosť odporúčaniam sibírskeho mnícha. A keď sa ukázalo, že Rasputin priamo ovplyvňuje panovníka aj pri obsadzovaní významných postov, rozhodli sa, že ho odstránia.

V júni 1914 bol naňho spáchaný atentát, ktorý síce prežil, no počas pobytu v nemocnici a v kúpeľoch bol na niekoľko týždňov odrezaný od cárskej rodiny. Vtedy sa dozvedel, že vypukla vojna a Rusko do nej vstúpilo. Cítil sa dotknutý, pretože cára vždy vystríhal, aby sa vojnám vyhýbal. Došlo medzi nimi k roztržke a Rasputin sa začal dvoru vyhýbať. Zlomili ho až úpenlivé prosby cárovnej po tom, ako sa jej synovi vrátili záchvaty. Prišiel a aj tentoraz mu pomohol.Akoby bol nesmrteľnýNa jeseň 1915 odvolal cár hlavného veliteľa ruskej armády a sám sa postavil na jej čelo. Väčšinu času bol preto v Mogileve a vedenie ríše prenechal manželke. Fakticky však o všetkom rozhodoval a teda aj vládol Rasputin, ktorý mal Alexandru Fiodorovnu v tom čase už omotanú okolo prsta.

Jeho nepriatelia sa rozhodli konať. Odstránenie Rasputina považovali za akt najvyššieho štátneho záujmu. Podujal sa na to jeden z najbohatších mužov Ruska knieža Felix Jusupov, ktorý s ním mal nevybavené aj osobné účty. Rasputin totiž panovníkovi kedysi prezradil, že Jusupov, inak člen cárskej rodiny, je homosexuál.

Večer 30. decembra 1916 prišiel mních na večierok do Felixovho domu. Pozvať ho mala jeho sestra Irina, bola to však lesť. Rasputin ju neodhalil, a začal sa zabávať v spoločnosti mužov, ktorí prišli len preto, aby ho zabili. Okrem Jusupova tam bol poslanec Vladimir Puriškevič, doktor Sergej Lazavert a veľkoknieža Dmitrij Pavlovič. Tí však boli veľmi prekvapení, keď zistili, že cyankáli, čo Rasputinovi nasypali do nápoja, neúčinkuje. Vladimir Puriškevič a Dmitrij Pavlovič preto naňho niekoľkokrát vystrelili. Bezvládne telo potom sprisahanci zabalili do koberca, odviezli k rieke Neve a hodili do diery vysekanej v ľade. Napriek mrazom sa o niekoľko dní mŕtvola objavila na brehu. Pitva ukázala, že skutočnou príčinou Rasputinovej smrti nebol ani jed, ani strelné rany, ale utopenie.Tragické proroctvoKeď sa správa o jeho smrti dostala na cársky dvor, Alexandra Fiodorovna bola šokovaná. Nielen preto, že stratila svojho dôverníka a muža, ktorý ako jediný vedel pomôcť jej synovi. V ušiach jej stále znelo aj Rasputinovo proroctvo, ktorý raz vyhlásil, že ak zomrie rukou príslušníka romanovského rodu, tragický osud čaká aj cársku rodinu a celé Rusko. Veľmi sa toho bála. Cár Mikuláš prijal správu oveľa chladnejšie. Od roztržky v roku 1914 sa totiž k Rasputinovi správal odmerane a viac-menej jeho prítomnosť na dvore trpel kvôli manželke a synovi. A nie je vylúčené, že v duchu jeho smrť aj uvítal. Nasvedčuje tomu aj fakt, že hoci sa atentátnici k činu priznali, jediným trestom bolo, že ich dal vyhostiť z Petrohradu. A na prípadné fatálne dôsledky proroctva pravdepodobne tiež neveril.

Historickým faktom však je, že dva mesiace po tom, ako Rasputinovo telo skončilo v rieke Neve, padol cársky režim, o ďalších osem mesiacov krajinu ovládli boľševici a príslušníkov panovníckej rodiny noví páni Ruska v júli 1918 zavraždili.