Tak komu zavoláme?

Našla sa pre vás oblička!
Doktorka Iveta Smatanová z komplexného nefrologického centra Biodal v Púchove sa v jednu sobotu popoludní dozvedela, že sa našiel niekto, kto by mohol zachrániť život ich pacientovi odkázanému na dialýzu. Našiel sa darca obličky. "Viete, keď sa niečo také stane, nemôžete zavolať hneď pacientovi, že sa našiel niekto neznámy, kto mu daruje orgán a zachráni mu tak život. Bol by to obrovský šok. Pripraviť sa na transplantáciu totiž znamená oveľa viac, ako len povedať, že mu svitla nádej... Vytočila som číslo pána Mikáča, dialyzovaného pacienta, a začala o počasí... V sobotu poobede, keď sa ľudia bavia o úplne iných veciach, som sa pýtala, či tam u nich sneží, a niekoľko minút som ´básnila´ o počasí. Až potom som povedala, o čo ide," s nefalšovaným nadšeným úsmevom opisuje I. Smatanová.

Keď niekomu poviete, že telefón mu zachránil život, tak v tomto prípade to platí úplne do bodky.

Bez rodiny a známych
Iný je prípad Mirky, ktorá sa odsťahovala hneď po strednej škole od rodičov a žije v úplne odlišnom prostredí, na aký bola zvyknutá. Množstvo priateliek a známych vystriedala práca a večer prázdny byt. "Ani televízor sa nedá pozerať každý večer alebo čítať. Je pravda, že sú obdobia, keď mávam vysoké účty za telefón, ale neľutujem to. Stojí mi to za to, že sa môžem vyrozprávať a aspoň na chvíľu byť s kamarátmi z detstva. To ťažko niekto nahradí. Moja rodina žije niekoľko stoviek kilometrov odo mňa... Myslím, že na každého občas doľahne taká chvíľa, že musí byť s niekým blízkym aspoň cez telefón," hovorí Mirka. Možno to nie je doslova o záchrane života, ale o zlepšení jeho kvality určite.

Každodenná injekcia
Pani Horváthová je už na dôchodku a doma opatruje bezvládnu mamu, ktorá ešte k tomu ani nerozpráva. Dcéra býva ďaleko, žije tak vlastne sama. "Nezrušila by som telefón ani za nič. Mám dve krásne vnučky, troj- a šesťročnú, a ich telefonáty sú pre mňa vzpruhou, každodennou injekciou," hovorí. Každý deň sa teší na detské zážitky. "... ešte k tomu tak krásne milo podané," usmieva sa. "Je to úplne iné, ako počúvať náreky a chorobopisy mojich rovesníčok." Pre pani Horváthovú je telefón nesmierne dôležitý. Je pre ňu spojením so zdravým a optimistickým svetom.

Telefonovanie nemá nahrádzať osobný kontaktHovorí Mgr. Silvia Marcelliová, psychologička neštátneho zdravotníckeho zariadenia SALVUS:
"Tak ako väčšina javov, s ktorými sa stretávame, aj telefonovanie má svoje kladné a záporné stránky. Predpokladám, že o kladných stránkach sa nemusím príliš zmieňovať – od samotnej možnosti komunikácie a kontaktu cez úsporu času atď. až po pomoc v extrémnejších životných situáciách je telefón prínosom. Hovorí o tom už to, že mnohí z nás si dnes bez telefónu nevedia svoj život ani predstaviť.

O záporných stránkach môžeme hovoriť v prípade, keď sa telefón stane záťažou, či už v prípade závislosti, keď človek "musí" neustále telefonovať, alebo naopak, ak niekoho telefonovaním doslova atakujú – z práce, rodina a pod. V určitom zmysle je rizikom, ak sa začne telefonovaním nahrádzať prirodzený, osobný ľudský kontakt, ktorý je podstatne obohacujúcejší. Všetci poznáme osvedčený výrok ´nič netreba preháňať´, ktorý sa, samozrejme, vzťahuje aj na telefonovanie."

Bezplatné linky pomoci
Často potrebujeme telefón na anonymné zdôverenie, ktoré možno ani nie je pre blízkych. Vybrali sme preto niektoré bezplatné linky pomoci:
Detská linka pomoci 0800 11 78 78
Detská linka záchrany 0800 112 112
Linka Nezábudka 0800 11 00 22 (linka Ligy za duševné zdravie) 0905 290 150



Niektorí odborníci tvrdia, že používanie mobilných telefónov môže viesť k nespavosti, depresiám i srdcovým ťažkostiam. Čas telefonovania z mobilov vraj nemá byť dlhší ako tri minúty. Medzi jednotlivými hovormi majú volajúci urobiť aspoň štvorhodinovú prestávku. Deti, tehotné ženy i ľudia používajúci srdcové stimulátory by mali telefonovať čo najmenej.