Teplo pre vaše zdravie

Odborníci sa zhodujú v tom, že zo zdravotného hľadiska by mal vykurovací systém dodávať čo najväčší podiel sálavého tepla pripomínajúceho prirodzené slnečné žiarenie. Túto požiadavku spĺňa nízkoteplotné vykurovanie, pri ktorom je teplo rovnomerne rozložené bez zbytočného prúdenia vzduchu.

Pri klasickom ústrednom vykurovaní dochádza k cirkulácii tepla pomocou rebrových radiátorov. Teplotný rozdiel medzi nimi a okolitým vzduchom spôsobuje jeho nerovnomerné ohrievanie, pričom najvyššia teplota je v bezprostrednej blízkosti radiátorov a pod stropom, kde nie je využitá. Tieto teplotné rozdiely zapríčiňujú prúdenie vzduchu a následné vírenie prachu. Ak máte v rodine alergika, astmatika či niekoho, kto trpí chronickým ochorením horných dýchacích ciest, toto prostredie je preňho úplne nevyhovujúce.

Porovnanie podlahového a klasického vykurovania podľa priebehu ideálnej teploty
Podlahové vykurovanie Pri podlahovom vykurovaní je teplota v miestnosti rozložená takmer ideálne – najteplejšia je podlaha, celý priestor je vyhriaty rovnomerne a smerom k stropu vzduch postupne chladne. Vo výške hlavy stojaceho človeka (v dýchacej zóne) by za ideálnych podmienok mala byť teplota vzduchu asi o 2 až 3 °C nižšia než teplota v oblasti nôh.	Vykurovanie radiátorom Klasické radiátorové vykurovanie nedokáže zabezpečiť optimálne rozloženie teplôt. Ohriaty vzduch stúpa od radiátora nahor a teplo sa koncentruje pod stropom. Ochladený vzduch klesá k podlahe. Spolu s teplom distribuuje prúdiaci vzduch v miestnosti aj čiastočky prachu.

Oproti tomu nízkoteplotné vykurovacie systémy šíria teplo do priestoru sálaním, v menšej miere aj ohrevom vzduchu. Sálaním sa ohrievajú okolité telesá, stavebné konštrukcie, ale aj ľudia, a až druhotne vzduch v miestnosti. Výsledkom je, že sálavé teplo vás príjemne zohreje, i keď teplota vzduchu v miestnosti nedosahuje ani 18 ºC. Tepelná pohoda teda nastáva už pri teplotách vzduchu o 1 až 4 ºC nižších ako pri konvenčnom vykurovaní. Pritom už zníženie teploty o 1 ºC prináša trojpercentnú ročnú úsporu energie na vykurovanie. Medzi nízkoteplotné vykurovacie systémy patria veľkoplošné podlahové, stenové alebo stropné vykurovacie sústavy. Majú síce vyššie obstarávacie náklady, ale ich reálna cenová úspora je približne 20 percent v porovnaní s klasickými radiátormi. Zdrojom tepla je spravidla ohriata voda alebo elektrická energia. Ktoré teplo je vhodnejšieStenové vykurovanie vyniká minimálnym prúdením vzduchu a veľkým podielom sálavej vykurovacej zložky. Vďaka vysokej hodnote strednej teploty stien miestnosti dosiahneme optimálnu tepelnú pohodu veľmi ľahko. Pri teplote stien 22 až 24 °C má vzduch v miestnosti rovnomerne 18 až 19 °C. Stenové vykurovanie môžeme využiť aj na chladenie miestností. Ide o zdravú formu klimatizácie bez prievanu a vysušovania vzduchu. Napriek jeho výhodám predstavuje výrazný zásah do konštrukcie, preto sa využíva v menšej miere a niektoré realizačné vykurovacie firmy ho dokonca neodporúčajú.

Podlahové vykurovanie kombinuje sálavú a cirkulačnú vykurovaciu zložku. Cirkulácia vzduchu vyvolaná prirodzeným pohybom teplého vzduchu nahor je ale výrazne nižšia ako pri vykurovaní radiátormi. Steny v miestnosti ostávajú relatívne chladné, vzniká však výrazne lepší pocit tepelnej pohody vyvolaný postupným ohriatím stien a stropu sálavou zložkou podlahy. Za ideálne sa považuje vykurovanie s vertikálnym rozložením teplôt, pri ktorom je vo výške hlavy stojaceho človeka teplota vzduchu o 2 až 3 °C nižšia ako v oblasti nôh. S podlahovým vykurovaním nám nehrozia „ľadové nohy“ a pocit tepla je citeľný už pri nižších teplotách. Pri rozhodovaní medzi stenovým a podlahovým vykurovaním je dôležité uvedomiť si, odkiaľ chceme cítiť teplo. Podlahový betón sa pomalšie vyhrieva a chladne, na druhej strane stenové vykurovanie má rýchlejší nábeh a je schopné lepšie reagovať na náhle výkyvy teploty (to platí aj pre radiátory). Možnosti steny Teplovodné stenové vykurovanieExistuje niekoľko spôsobov stenového vykurovania. Pri teplovodnom stenovom vykurovaní sa používajú medené alebo plastové rúrky, ktoré sa vedú na povrchu steny a sú prekryté vrstvou omietky. Aby omietka nebola príliš hrubá a vykurovací systém nemal príliš veľkú tepelnú zotrvačnosť, používajú sa rúrky menších priemerov – zvyčajne 6 až 8 mm. Pokiaľ výrobca neuvedie inak, pri vstupnej teplote vody < 50 °C môžu byť použité aj sadrové, vápenné alebo keramické omietky. Nemôžu však obsahovať prímesy, ktoré by rúrky pod omietkou poškodzovali alebo znižovali ich tepelnú vodivosť. Skutočná prevádzková životnosť potrubia závisí od mnohých faktorov, ale predovšetkým od hladiny chlóru a od teploty, tlaku a prietoku vody. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia teplota a koncentrácia chlóru, tým je predpokladaná životnosť potrubného systému nižšia. Životnosť systému je pri stálej teplote 95 ºC minimálne 50 rokov. Na reguláciu kúrenia sa používa – rovnako ako pri podlahovom vykurovaní – priestorový termostat v súčinnosti s regulačným pohonom vo ventile, ktorý je umiestnený na rozdeľovači vykurovacej vody. Alternatívne sa dajú použiť aj termostatické ventily s odlúčeným snímačom teploty. Teplovzdušné stenové vykurovaniePri teplovzdušnom stenovom vykurovaní sú vo vykurovacej časti steny vedené zvislé vzduchové kanáliky. Pod nimi je umiestnený výmenník tepla a okolitý vzduch ohrieva vykurovacia voda, ktorá ním preteká. Teplý vzduch potom stúpa kanálikmi a ohrieva povrch steny. Po ochladení opäť klesá a proces sa opakuje. V ostatných rokoch boli v stavebnom priemysle vyvinuté tvarovky so vzduchovými kanálikmi a prvky umožňujúce vytváranie vnútorných dutín. Dutiny umožňujú cirkuláciu teplého vzduchu so simultánnym ohrievaním povrchu steny, ako aj umiestnenie ďalších inštalácií – elektrických káblov, prípojok vodovodu, kanalizácie a kúrenia. Na reguláciu tohto spôsobu stenového vykurovania sa používajú výmenníky tepla, ale aj termostatické ventily s odlúčeným snímačom teploty.

Niekoľko spôsobov fixácie rúrok teplovodného podlahového vykurovania

Nízke konvektoryTakzvané nízke konvektory majú výmenník tepla inštalovaný pred stenou pri podlahovej lište. Vzduch ohriaty na 30 až 40 ºC stúpa pred stenou nahor a po ochladení opäť klesá okolo steny. Steny odovzdávajú teplo do miestnosti sálaním. Výrobcovia dodávajú v rámci systému aj drevenú alebo kovovú skriňu výmenníka tepla. Okrem nákladnejšej skrinky je skladba položiek na vykurovanie takmer rovnaká ako pri materiáloch na teplovzdušné stenové vykurovanie. Porovnateľné sú aj prevádzkové náklady.

Ak by sme mali porovnať jednotlivé sústavy stenového vykurovania, za predpokladu rovnakých vstupných teplôt vody vykazujú vodné podomietkové sústavy o 40 až 50 percent vyšší merný tepelný výkon ako teplovzdušné sústavy. Teplovodné sústavy sú okrem toho ideálne na kombináciu so solárnym vykurovaním. Zatiaľ čo náklady na teplovodný stenový systém a podlahové vykurovanie sú približne rovnaké, náklady na teplovzdušné vykurovanie a vykurovanie nízkymi konvektormi sa pohybujú asi v polovici rozpätia medzi nákladmi na bežné sústavy s radiátormi a na podlahové vykurovanie. Montáž stenového vykurovania vykonávajú výhradne odborné firmy. Priemyslovo vyrábané tvarovky so vzduchovými kanálikmi, ako aj osadenie nízkych konvektorov môžeme montovať svojpomocne. Pri rozhodovaní, ktorú z týchto možností vykurovania zvoliť, treba zvažovať predovšetkým odporúčanú vstupnú teplotu vody, merný tepelný výkon stenovej vykurovanej plochy (W/m2), montáž s použitím tvaroviek, možnosť použitia radiátorov v menej dôležitých miestnostiach a záruku na systém.

Porovnanie cirkulácie vzduchu pri podlahovom a radiátorovom vykurovaní
Podlahové vykurovanie Pri podlahovom vykurovaní sa docieli pocit tepelnej pohody vyhriatím podlahy a rovnomernou distribúciou tepla v miestnosti. Nevzniká nežiaduce prúdenie vzduchu, ktoré negatívne pôsobí na zdravie.	Vykurovanie radiátorom Pri klasickom radiátorovom vykurovaní nedokáže tepelný zdroj zabezpečiť rovnomernú distribúciu tepla v miestnosti. Cirkulácia vzduchu medzi radiátorom a chladnejšími miestami spôsobuje vírenie prachu.

Možnosti podlahyK teplej dlažbe vedú v podstate dve cesty, pričom každá z nich má svoje prednosti. Prvú možnosť predstavujú rúrky s teplou vodou ukryté pod vrchnými vrstvami podlahy. Ich priemer je okolo 15 mm a voda do nich prúdi z kotla, podobne ako do radiátorov ústredného vykurovania, ibaže oveľa chladnejšia. Druhou možnosťou je elektrické podlahové kúrenie, kedy je v podlahe ukrytá pravidelná vlnovka drôtika hrubého menej než 3 mm, prípadne odporová rohož alebo vykurovacia fólia. Podlahové vykurovanie sa odporúča použiť len v domoch s kvalitnou izoláciou. Teplovodné podlahové vykurovanieRealizácia teplovodného podlahového vykurovania je náročnejšia, preto sa využíva najmä v novostavbách. Na trhu sú momentálne tri základné typy rúrok, ktorých cenové relácie sú odlišné. Nie je to dané len rozdielnymi materiálmi (polypropylén, polyetylén a polybutylén), ale aj rozličnou konštrukciou jednotlivých rúrok. Bezproblémovú prevádzku a dlhšiu životnosť zabezpečujú vrstvené rúrky. Tento vykurovací systém sa často kombinuje so stenovým vykurovaním alebo s radiátormi menších výkonov – tým je zotrvačnosť podlahového vykurovania väčšia.

Teplovodné vykurovanie je veľmi citlivé na kvalitu prevedenia a ešte pred definitívnym zaliatím betónom sa robia tlakové skúšky. Keďže rozvody sa pôsobením tepla rozťahujú a potrebujú určitý priestor, pred pokrytím rúrok treba kúrenie zahriať. Zanedbaním tohto postupu by neskôr mohlo dôjsť k narušeniu podlahy. Bez ohľadu na to, či sa vonku oteplí, alebo ochladí, konštantnú teplotu v miestnosti udrží správne zostavený a nastavený regulačný systém. Kým stenové vykurovanie je pružný systém reagujúci na zmeny teploty, podlahové vykurovanie reaguje s oneskorením. Pomerne veľká hmota betónu nad rozvodmi v podlahe je príčinou spomínanej zotrvačnosti. Pokiaľ sa nerozhodneme pre dokonalejší inteligentný systém, ktorý sníma teplotu v miestnosti a automaticky koriguje celé vykurovanie, musíme regulačný systém nastaviť a vyladiť sami. Na reguláciu sa obvykle používa elektrický priestorový termostat v súčinnosti s regulačným pohonom na ventile. Pre maximálny komfort sa dá využiť automatická regulácia teploty jednotlivých miestností nazývaná aj IRC (Individual Room Control). Elektrické podlahové vykurovaniePri elektrickom vykurovaní pôsobí zdroj tepla – elektrická energia – buď vo forme priameho výhrevného, akumulačného, alebo poloakumulačného vykurovania. Termokábel, resp. rohož, majú hrúbku len niekoľko milimetrov. Termokáble sa zalievajú vrstvou betónu alebo inou zalievacou zmesou. Inštalácia rohoží je v porovnaní s káblami jednoduchšia, a preto sa s obľubou využíva nielen pri rekonštrukciách, ale i pri novostavbách. Ich výhoda spočíva v tom, že podlahu môžeme renovovať bez toho, aby sme odstraňovali pôvodnú podlahovú krytinu. Rohož stačí zatrieť tenkou vrstvou pružného lepiaceho tmelu a položiť novú dlažbu. Povrch podlahy sa v porovnaní s pôvodným zvýši len o približne 15 mm.

Systémy elektrického podlahového vykurovania sa vyznačujú životnosťou, ktorú môžeme porovnávať so životnosťou stavby. Podobne ako pri teplovodnom vykurovaní ide minimálne o 50 rokov. Účinnosť premeny elektrickej energie na tepelnú je takmer stopercentná. Na riadenie elektrického úsporného podlahového vykurovania nájdeme na trhu široký sortiment elektronických termostatov. Ich použitie je najlepšie konzultovať s výrobcom vykurovania, ktorý nám odporučí termostat podľa našich požiadaviek a možností. Vyberať môžeme od jednoduchších analógových až po komplexné digitálne riadiace jednotky. Väčšina termostatov má zabudovanú funkciu nočného poklesu a funkciu optimalizujúcu celkovú spotrebu elektrickej energie.

Odpoveď na otázku, ktorý podlahový vykurovací systém zvoliť pri stavbe alebo rekonštrukcii rodinného domu, nie je jednoduchá a nemôže byť ani jednoznačná. Porovnanie nákladov na prevádzku elektrického a teplovodného podlahového vykurovania vyplýva z porovnania ceny plynu ako najbežnejšieho zdroja tepla a ceny elektrickej energie, pričom ich každoročné zvyšovanie môže situáciu meniť. Úsporu pri teplovodnom vykurovaní prináša pomerne nízka spotreba vykurovacej vody (0,5 l/m² vykurovanej plochy), ako aj fakt, že systém je schopný využiť širokú škálu nízkoenergetických zdrojov tepla – tepelné čerpadlo, solárny článok a pod. Objekty vykurované elektrickou energiou majú výhodné tarify, to znamená, že elektrinu na ostatnú potrebu používajú za oveľa výhodnejších podmienok. Tie sa, samozrejme, uplatňujú aj pri ostatných elektrických spotrebičoch (práčka, chladnička a pod.). Výrazne tak klesá ekonomická náročnosť prevádzky celého objektu.

Vzhľadom na nízky stupeň spoľahlivosti všetkých odhadov predpokladaného vývoja cien palív a energie je pri rozhodovaní medzi jednotlivými alternatívami vykurovania zrejme najvýhodnejšie orientovať sa na kombinované vykurovacie systémy. Sú síce investične náročnejšie, ale vytvárajú predpoklady na minimalizovanie prevádzkových nákladov.