TEST: Honda FR-V 1.7

Tento raz sme na redakčný test dostali od Hondy auto, ktoré podľa reklamných textov, v sebe spája vyváženú praktickosť a funkčnosť s atraktívnym vzhľadom a s vysokou kvalitou vyhotovenia. Auto sme preto testovali mimoriadne dôsledne a tak Vám ponúkam aj názory dvoch svojich kolegov.

I. zopár faktov a papierových hodnôt:
FR-V sa zatiaľ dodáva s benzínovými motormi 1.7 a 2.0. Nám sa dostal do rúk menší z nich, 92 kilowatová 1.7-čka s maximálnym krútiacim momentom 154Nm a 16-timi ventilmi v štyroch valcoch. Spolu s päťstupňovou prevodovkou a celkovou hmotnosťou 1890 kg dosahuje tento šesťmiestny automobil maximálnu rýchlosť 182 km/h so zrýchlením na stovku za 12,3 sekundy a pri kombinovanej spotrebe 7,5 l/100km. V kompaktnej karosérii sa okrem moderného motora s elektronicky riadeným vstrekovaním skrýva variabilný interiér. Šesť samostatných sedadiel v dvoch radách je možné pohybovať tak, aby sa auto prispôsobilo aktuálnym potrebám na množstvo batožiny a pohodlie cestujúcich.

II. názor „ostrieľaného“ vodiča:
Variabilné samostatné sedadlá sú vpredu aj v zadu tri. Pred prednými sedadlami však museli byť všetky štandardné ovládacie prvky zo stredovej konzoly presunuté konštruktérmi Hondy inam, aby tak vzniklo miesto pre nohy stredného pasažiera. Radiaca páka vyrastá z prístrojovej dosky hneď vpravo od volantu. Ovládanie klimatizácie a rádia sa však musí uspokojiť s hornou polovicou zvyčajného priestoru na stredovej konzole. Vďaka mojej nižšej postave a krátkym rukám som sa tak pri pohodlnom nastavení sedadla musel vždy trochu načiahnuť pri prelaďovaní rádia, či ovládaní klímy. Vo dverách vodiča zostalo elektrické ovládanie spätných zrkadiel, aby však bol docielený čo najväčší priestor pre tri sedadlá, boli ovládače elektrických okien presunuté z dverí do ľavého rohu prístrojovej dosky, kde boli pre mňa tiež trochu od ruky. Netradične ale pohotovo je umiestnená aj ručná brzda, ktorá je vpravo pod volantom a ovláda sa podobne ako u automobilov s hviezdou na kapote – treba ju potiahnuť k sebe. Zo sedadla vodiča ešte jeden postreh: ako väčšina iných automobilov s podobnou karosériou, má aj FR-V predné A stĺpiky hrubšie a vodič tak má zhoršený výhľad napr. v križovatke. Variabilnosť sedadiel a tak dosiahnuteľné usporiadanie interiéru sa mi páčilo, najlepšie je to viditeľné na fotografiách, alebo na internetových stránkach Hondy. www.honda.sk
Jazdné vlastnosti FR-V sú aj napriek vyššej karosérii a hmotnosti prekvapivo dobré. Auto nezaváha v žiadnej situácii. Podvozok je ladený skôr športovo, v takomto rodinnom aute by som uvítal viac komfortu aj na úkor jazdných vlastností v extrémnych situáciách. Jedinú výhradu mám voči hlučnosti motora (1.7l). Už od stredných otáčok sa ozýva akoby tuningový hluk, ktorý je tak napr. pri piatom prevodovom stupni prítomný už od rýchlosti 100 km/h. Inak je automobil odhlučnený od okolia pomerne dobre a nerobí mu problémy ani aerodynamický hluk pri vyšších rýchlostiach. FR-V vidím ako praktické auto pre rodinu so skutočne variabilným interiérom. Na ceste zatiaľ púta pozornosť a väčšine opýtaných sa páčilo, teda aspoň kým som neprezradil jeho cenu, ktorá je pri základnej výbave 759 tisíc Sk.

III. ženský pohľad:
Predstava blížiaceho sa víkendu bola tentokrát pre mňa ešte vábivejšia. Náš redaktor obetoval víkend, aby som si mohla odskúšať HONDU FR-V ja a zhodnotiť ju svojím kritickým ženským okom. Párkrát som ju obkrúžila, premerala vysoko odborným pohľadom a skonštatovala: „Milá moja, široká si síce dosť a neviem, ako budem s tebou parkovať, ale hodíš sa k môjmu modrému šatníku, tak to spolu skúsime.“ A rozhodnutie to bolo viac než dobré.
Prvé FR-V ráno pred mojím domom bolo trochu náročné. Krátka sexi minisukňa, ktorou som v ten deň chcela očariť, moje elegantné nastupovanie do auta nezvládla a veľká diera na zadku ma ďalšie dni naučila, že pri nasadaní do vyvýšenej FR-V musím zvoliť v tesnom oblečení iné než klasické metódy nasadania. Po naštartovaní som sa v autíčku trochu porozhliadala. Motor priadol na neutrále tak tichučko, že ani suseda z vedľajšieho domu nervózne nevykúkala spoza závesu. A to už je čo povedať! O to hlasnejšie sa však ozýval pri stotridsiatke a zaradenej päťke na diaľnici. Ovládanie spätných zrkadiel ako aj ovládacích prvkov klimatizácie nemalo chybu. Vždy ma dokáže pobaviť, keď muž na sedadle spolujazdca poučuje ženu, že sa má pri radení rýchlostí orientovať podľa zvuku motora. Nezmysel! Aký zvuk motora? Ženské ušká sú uspôsobené na iné zvuky, viete... Eros Ramazoti a tak. Preto umiestnenie prevodovej páky priamo v zornom poli vodičky hodnotím ako obrovské plus. Vždy keď som zapochybovala, či mám zaradenú dobrú rýchlosť, mohla som sa skontrolovať bez zbytočného rozptyľovania. Rovnako pozitívne na mňa zapôsobilo umiestnenie ručnej brzdy hneď pod ovládacím panelom. Stálo ma to síce 5 minút a rozčúlený telefonát, kým som prišla na to, ako s ručnou brzdou zaobchádzať, ale keď na to raz prídete, bez pochyby oceníte praktickosť a úsporu miesta oproti klasickej ručnej brzde.
Môj ranný rituál v aute pozostáva z 3 činností nevyhnutných pre ďalší úspešný deň: učesať sa, namaľovať sa a upratať si kabelku. Chýbalo mi však osvetlenie nad zrkadielkom na prednom clonítku vodičky a spolujazdkyni chýbalo aj samotné zrkadlo. A keď sme sa už dostali k tým negatívam, zbytočne som šmátrala, hľadajúc ovládacie prvky k rádiu na volante. Treba však uznať, že autorádiá používané Hondou sú určite jedny z najpraktickejších čo sa týka prehľadnosti a automatického ladenia staníc.
Pri parkovaní som musela byť viac opatrná a niekedy som parkovala aj na niekoľkokrát, ale na druhej strane ma auto stále neobťažovalo tvrdohlavým signalizovaním, že sa mám pripásať. Čo je u mňa pri parkovaní problém. Decentne ticho ma upozornilo, že si mám zapnúť bezpečnostný pás a potom čakalo, kým sa mi auto nepodarilo umiestniť vzorne na parkovisko.
Prvé dva dni som používala FR-Véčko väčšinou v meste a časté používanie plynového pedálu, prudké štartovanie na križovatkách a predbiehanie áut na ceste pohybovali ručičkou ukazovateľa paliva smerom k nule viac ako rýchlo. Vzornou jazdou však dokážete veľa ovplyvniť. Aj tak by však HONDA FR-V s prívlastkom úsporná (so svojimi 6 miestami a dobrou cenou) mohla pýtať podľa môjho názoru menej paliva. A tých 6 miest v Honde FR – V nie je na ozdobu. Dospelý človek Vám možno na strednej pozícii bude trochu zavadzať pri radení rýchlosti, ale dvanásťročné dieťa vôbec neprekážalo ani na prudkých zákrutách Pezinskej Baby.
Ak sa tento rok podarí Honde doplniť paletu motorov o 2,2 CDTI s ktorým sme sa stretli v Accorde, o úspornosti už nebude môcť nik pochybovať.

IV: nevodičove dojmy:
Šesť sedadiel v dvoch radoch sme doteraz videli iba vo Fiate Multipla. Honda nasleduje tento systém usporiadania interiéru a chce ukázať, že aj rodinný minivan dokáže uspokojiť vodičove športové chute. FR-V má vydarenú prednú pochrómovanú masku spolu s pretiahnutými svetlometmi. Dojem z exteriéru trochu kazí plastové orámovanie spätných zrkadiel a zadná hranatejšia časť so združenými svetlometmi. Športovo pôsobia 15-palcové päťlúčové disky z ľahkých zliatin. Interiér s palubnou doskou budia dojem luxusu. Štandardne zabudované autorádio má pohodlné ovládanie. Pri dĺžke automobilu 4285 mm a rázvoru 2680 mm museli spraviť konštruktéri kompromis medzi miestom na zadných sedadlách a veľkosťou batožinového priestoru. Ten má základný objem priemerných 439 litrov (vpred posunuté zadné sedadlá), čo však stačí na prekonanie Multiply o 9 litrov. Priestor na zadných sedadlách je dostatočný, pri dlhších cestách vám však budú vadiť trochu kratšie sedáky. Všetci cestujúci majú však luxusný priestor nad svojimi hlavami.
Jazda mestom je pohodlná a tichá, až po hranicu 3500 ot/min. Päť rýchlostí je niekedy málo a na diaľnici tak motor beží v pomerne vysokých otáčkach. Vo verzii s motorom 2.0 je však už 6-stupňová prevodovka. Ak predné stredné sedadlo využijete ako praktický stolík, tak je efervéčko pohodlné rodinné auto pre piatich.