To bude bordel, povedal maršal Konev.
4. 10. 2007, 16:46 (aktualizované: 11. 7. 2024, 14:39)
Pamätáte si ešte, že 6. október bol kedysi sviatkom Československej ľudovej armády a oslavoval sa pri príležitosti slávnej Karpatsko-duklianskej operácie? A pamätáte si aj to, čo za šialený masaker to bol a prečo?
Ak si nepamätáte, ani sa veľmi nečudujem, za socializmu nám prízvukovali len to vyformovanie našej armády v lone bratského Sovietskeho zväzu a tú úžasnú vojenskú pomoc sovietskych vojsk Slovenskému národnému povstaniu. Oveľa menej, vlastne nič, sa hovorilo o mocenskom boji Stalina o jeho sféry vplyvu, o takticko-operačných chybách sovietskeho aj československého velenia, o tom, že v pláne bolo za niekoľko dní doraziť až do Prešova a v skutočnosti to trvalo 80 dní. Málo sme sa dozvedeli o tom, že Rusi nepoznali ústup a vojakov, ktorým sa nechcelo ísť vpred na takmer istú smrť, čakala istá smrť zozadu od vlastných veliteľov. A to isté čakalo aj našich vojakov.
Od 8. septembra do 27. novembra 1944 tam zomrelo alebo bolo zranených 85000 sovietskych a 6500 československých vojakov.
Dnes, keď už žiadni komunisti nezneužívajú tento masaker na svoju propagandu, keď tam nekladú vence pionieri a politickí potentáti, keď si na Duklu občas spomenú len vandali a neofašisti, je možno čas vzdať tichý a úprimný hold skutočným padlým hrdinom.
Elena Akácsová
