Tour si našla v Landisovi nového hrdinu
24. 7. 2006, 13:40

Zdroj: Archív
PARÍŽ - Najbláznivejšia Tour de France posledných rokov sa v nedeľu skončila podobne ako sedem predchádzajúcich. Žlté tričko si obliekol opäť Američan, nástupcom Lanca Armstronga sa stal Floyd Landis.
Tridsaťročný jazdec Phonaku sa skvele vyrovnal so svojimi zdravotnými problémami a napokon dosiahol životné víťazstvo. Landis trpí nedokrvením kostí, po páde v roku 2003 má rozpadnutý bedrový kĺb a po sezóne ho čaká operácia. "Vždy som bojoval, nikdy som neprestával veriť," povedal po slávnostnej ceremónii v nedeľu na parížskych Elyzejských poliach držiac za ruku dcéru Ryan.
Landis sa pokúsil na tohtoročnej Tour držať sa Armstrongovej stratégie a súperov deklasovať v dôležitých záverečných stúpaniach v horách. Jeho taktika mu však takmer nevyšla a mnohí ho po 16. etape, v ktorej výrazne stratil, začali odpisovať. Na ďalší deň však šliapal do pedálov ako blázon a stratu na vedúcich dohnal, aby v časovke definitívne rozhodol. "Všetko, čo som cítil v cieli 16. etapy, bolo sklamanie, depresia a totálna vyčerpanosť. Toto nebola súčasť môjho plánu," hovorí Američan.
Podľa odchádzajúceho riaditeľa Tour de France Jeana-Marieho Leblana, ktorý šéfoval pretekom 18 rokov, podal Landis najlepší výkon v histórii Tour.
Bývalý horský cyklista, ktorý s Armstrongom jazdil tri roky v tíme US Postal Service, venoval svoje víťazstvo majiteľovi tímu Phonak Andymu Rihsovi. Po odchode Armstronga sa zdalo, že americká cyklistika bude na víťazstvo na Tour čakať dlhé roky. Napokon to tak nebolo a po Landisovom triumfe opäť viali na najznámejšom parížskom bulvári desiatky amerických vlajok. Od svojho vzoru, s ktorým bol chvíľu na nože, sa čerstvý víťaz "starej dámy" veľa naučil. Predovšetkým ako zložiť tím či ako jazdiť aj napriek zdravotným problémom. "Lanca motivovali ľudia, ktorí chceli vedieť, či to dokáže alebo nedokáže urobiť. O mne sa to nedá povedať. Ja som len súťaživý typ, ale všetko na svete nemusím skúšať," hovorí Landis, ktorý v 19 rokoch zanechal svoju nábožensky založenú rodinu, aby sa mohol venovať veľkej záľube.
Prísni, ale milujúci rodičia svojho syna v cyklistike nikdy nepodporovali, on ich však za to neodsudzuje. V mladosti musel často trénovať po nociach. Prvú profesionálnu príležitosť dostal v tíme Mercury, po troch rokoch viedla jeho cesta do US Postal. Keďže u poštárov nebol spokojný so svojou pozíciou, odišiel pred dvoma rokmi do Phonaku.
Jeho bývalý tréner v Mercury John Wordin si spomína, ako kombinoval cyklistiku s ďalšími zamestnaniami, len aby získal peniaze. "Nemal financie, nemal prácu. Často preto chodil pracovať do priateľovej reštaurácie v San Diegu. Potom som ho raz videl, ako bicykluje na ulici a o mesiac neskôr už mal u nás zmluvu. Bol to dobrý chlapec, víťazstvo na Tour si zaslúži," spomína Wordin.
Podľa belgickej cyklistickej legendy Eddyho Merckxa, ktorého syn Axel jazdil pre Landisa vo Phonaku, je Američanova kariéra ešte len na začiatku. "Vždy je najťažšie vyhrať prvú Tour. Aj Miguel Indurain musel pred prvým víťazstvom odjazdiť päť Tour, aby potom svoje skúsenosti zúročil," hovorí päťnásobný víťaz Grande Boucle Eddy Merckx.