Trenčiansky hrad
7. 8. 2007, 12:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:59)
Zdroj: Archív
SLOVENSKO - Na strmom brale nad krajským mestom Trenčín sa týči čiastočne zachovalý rozľahlý hrad. História hradného brala siaha až do obdobia rímskeho impéria, o čom svedčí nápis hlásajúci víťazstvo druhej rímskej légie nad Germánmi z roku 179 n. l.
Trenčiansky hrad bol už od svojho zrodu dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Pod svojimi hradbami videl nepriateľské vojská českých a poľských kráľov, tatárske hordy, Bočkajových a Bethlenových hajdúchov, cisárskych landsknechtov, janičiarov a bašibozukov tureckého sultána, Tatárov krymského chána, kompánie saského vojvodu, kurucov i labancov. Nikdy však nebol dobytý priamym útokom. Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody a využívali na diplomatické rokovania.
O rozvoj hradu sa zaslúžili napríklad aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskí a rod Illesházyovcov. Na hrade sú dnes vystavené expozície Trenčianskeho múzea - vzácne kusy historického nábytku, zbraní, obrazov, archeologické zbierky a nálezy. Nachádza sa tu aj najväčšia zbierka rodových znakov a erbov. Už celé generácie návštevníkov sa obzvlášť zaujímajú aj o hladomorňu a povestnú Studňu lásky.
Studňa lásky
S výstavbou studne sa spája azda najznámejšia povesť o láske tureckého pašu ku krásnej Fatime, zajatkyni Štefana Zápoľského na Trenčianskom hrade. Za jej slobodu sľúbil Omar vykopať na hrade studňu, aby sa stal skutočne nedobytným. So svojimi tristo druhmi sa vraj po tri roky snažil v tvrdej skale nájsť vzácnu vodu. To sa mu za cenu smrti takmer všetkých druhov aj podarilo a svoju Fatimu si odviedol domov.
Kultúrno-informačné centrum
Sládkovičova 1
911 01 Trenčín
Tel.: 032/16 186, 743 35 05 Fax: 032/743 35 05
e-mail: kic@trencin.sk www.trencin.sk
Zdroj: bleskovky, aices, drom
